Vsetky varianty predpredajové

PÔVOD: Škótsko, Carrington pri Edinburghu, vypestoval z voľne opelených semienok odrody Pottovo vysiatych v roku 1878 James Grieve.

RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Alkmene, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gloster, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jonathan, Lord Lambourne, Matkino, McIntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wealthy atď.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaním a na slnečnej strane s červeným rozmytým líčkom. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára. Po zbere sa plody ľahko otláčajú. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná na polohu a pôdu, s výnimkou mrazových dolín a ťažkej, ílovitej pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených studených polôh. 

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu. Je citlivejšia na moniliózu a napadnutie voškou vlnačkou krvavou. Pri prehnojení dusíkom trpí horkou škvrnitosťou plodov.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, od J časti kanadského Ontaria až po Floridu, Texas a SV Mexiko, kde rastie na stredne vlhkých stanovištiach pozdĺž vodných tokov, v zmiešaných lesoch a na ich okrajoch, ale aj na suchších, krovinatých svahoch s južnou orientáciou a v kaňonoch. Na západnej strane kontinentu ho strieda druh judášovec západný (Cercis occidentalis).

RAST: stredne bujný. Je to opadavý ker až strom, dorastajúci do výšky až 8-10 (niekedy až 12) m a šírky 6-10 m. Kmeň má väčšinou krivý, korunu širokú, borka je tmavošedá až hnedá, hladká, neskôr rozbrázdená. Listy rastú striedavo, so stopkou, sú široko vajcovité až srdcovité, so špičkou na konci, dlhé 6-11 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá v apríli až máji (júni) množstvom ružových či purpurových kvetov tvarovo typických pre čeľaď bôbovité po 4-8 ks na starých konároch alebo aj priamo na kmeni ešte pred olistením.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vo veku 4-7 rokov, v prípade prítomnosti geneticky odlišných jedincov je vysoká a pravidelná. 

PLODY: stredne veľké struky (priemerne 6-8 cm x 1,5 cm) dozrievajúce zo zelenej do bordovohnedej farby. Obsahujú priemerne 6-8 guľatých semien.

DOZRIEVANIE: počas októbra, vydržia na strome po celú zimu.

VYUŽITIE: je to ker či strom veľmi dekoratívny najmä na jar, keď je doslova obalený výrazne ružovými či purpurovými kvetmi, ale aj neskôr srdcovitými listami a množstvom strukov, ktoré ho zdobia aj počas zimy. Je vhodný najmä do záhrad, parkov, mestskej zelene, ale aj do včelníc. Kulinárne využitie: kvety sa jedia surové, majú príjemnú kyslastú chuť a obsahujú veľa vitamínu C, dajú sa použiť na ozdobu šalátov, dezertov či obložených chlebíčkov. Puky sa dajú nakladať či použiť ako náhrada kapari. Liečivé využitie: čaj z lyka je veľmi trpký, používa sa proti horúčke, hnačke a dyzentérii. Technické využitie: kôra mladých konárov sa dá použiť v košikárstve. Drevo je ťažké a pevné, dá sa použiť v rezbárstve.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale znesie aj slabý polotieň. Darí sa mu vo väčšine pôd, ak nie sú zamokrené, preferuje hlboké piesočnatohlinité. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolný v dreve až do -28,9 až -34,4 °C. Kvety a mladé listy sú náchylné na zmrznutie. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a vysoké teploty. V chladnejších lokalitách, kde nestihne dobre vyzrieť drevo, je náchylný na poškodenie hubou hlivkou červenou (Nectria cinnabarina).

Zdroj fotografií: plants.ces.ncsu.edu, www.treesandshrubsonline.org.

PÔVOD: ČR, Kyjovice, krajová odroda z Ostravska. Matečný strom sa nachádzal v bývalej zámockej záhrade v Kyjoviciach, odrodu šíril J. Kupka.

RAST: zdravý, stredne bujný, vytvára koruny najskôr vzpriamené, neskôr široké, menej pravidelné s prevísajúcimi konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to môžu byť napr. nasledujúce: Aker, Batul, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Hammerstein, Hájkova muškátová reneta, Jadernička Moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, každý druhý rok vyššia.

PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 160 g, 70 x 60 mm), plocho guľovité, pravidelné, len málo zhranatené. Šupka je pevná, tuhá, hladká, pololesklá, citrónovožltá s hnedastočerveným líčkom, často mramorovanom, po celom plode hrdzavé aj biele bodky, vyfarbuje sa až na jar. Dužina je pevná, šťavnatá, chrumkavá, často zelenkastá, na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslá, bez výraznej korenitosti, jemne aromatická.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla. Plody predčasne nepadajú a nevädnú pri skladovaní.

VYUŽITIE: na priamy konzum a kuchynské spracovanie (pečenie, výroba výživ).

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, aj veternejšie, je menej náročná na pôdu. Vhodná aj do vyšších polôh, nemá rada uzavreté polohy, kde sa zdržiava vlhký vzduch. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Severná a stredná Čína, Taiwan, Japonsko, vzácnejšie i Kórea. Z Číny bol do Európy privezený v roku 1763 a bol nazvaný podľa botanika Josefa Gottlieba Kölreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín. Vo svojej domovine rastie v suchých údoliachch a vysýchavých riečnych korytách aj na brehoch vodných tokov, často sa tam vysadzuje aj v mestách, parkoch, v okolí chrámov.

RAST: je rýchly, ale celkovo dorastie len asi do 10 m výšky a šírky, zriedkakedy až do 15 m, u nás priemerne len 8 m. Má perovito zložené až 35 cm dlhé listy so 7-15 lístkami končistými, ozdobne zárezovými. Vyžaduje povýsadbový rez, ale po ňom potrebuje len minimálnu starostlivosť.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro, v júni až v júli, prípadne aj v auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Kvety sú obojpohlavné a opeľované hmyzom.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: neobvyklé, nafúknuté tobolky v bočnom priereze vyzerajúce ako vajce. Majú tri papierové chlopne a obsahujú tri jedlé semená. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne. Navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.

DOZRIEVANIE: semená v tobolkách dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasný aj užitočný strom vhodný najmä do mestských parkov či okrasných záhrad. Poskytuje neskorú pastvu pre včely a iné opeľovače. Mladé listy a výhony sú jedlé po uvarení. Semená sú jedlé po opražení a môžu sa použiť ako korálky. Kvety sa používajú pri zápale očných spojiviek a slzení očí (epifore). Dá sa z nich získať aj žlté farbivo a z listov čierne.

STANOVIŠTE: Ideálny ako solitér do parkov a mestského prostredia, nenáročný na pôdu, ale lepšie sa mu darí na slnečných miestach a v teplejších oblastiach s dlhými, teplými letami.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný od -23 °C do -29 °C, odolný voči znečisteniu ovzdušia a voči vetru.

PÔVOD: od Európy po Irán a severné Alžírsko, pričom sa vyskytuje od stredného a južného Anglicka, južného Švédska a Dánska na sever, po Pyreneje, Sicíliu, Grécko a Turecko až po Kaukaz na juhu. Izolované výskyty sa nachádzajú v pohorí Atlas v severnej Afrike. Druh dosahuje svoju východnú hranicu rozšírenia vo Voronežskej oblasti v Rusku, na Krymskom polostrove, na Kaukaze a na južných brehoch Kaspického mora. Na Slovensku sa vyskytuje od najnižších polôh do cca. 800 m.n.m najmä vo svetlých bukových či dubovo-hrabových lesoch, ale aj v teplejších dubových sucholesoch s dubom plstnatým či v lužných lesoch s jaseňom a dubom letným.

RAST: strom s nepravidelne širokou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 15-25 m. Výnimočné jedince môžu dosiahnuť takmer 30 m s priemerom kmeňa 90 cm a dožívajú sa 250–350 rokov. Kôra je hnedá, borka žltosivá až hnedosivá, rozpukaná. Konáriky majú často korkové lišty.  Svetlozelené listy sú jednoduché, dlaňovité, 3-5-zárezové, tupo až okrúhlo laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, ale prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, často funkčne dvojdomý v dôsledku redukcie jedného z pohlaví u morfologicky obojpohlavných kvetov. Žltozelené kvety vyrastajú vo vzpriamených metlinách na konci konárikov a kvitnú v apríli až máji.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera priamy uhol. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, v zrelosti žltohnedé. Nažky sú ploché, hnedej farby.

DOZRIEVANIE: je stredne neskoré až neskoré, koncom septembra a od polovice októbra sú rozširované vetrom. .

VYUŽITIE: okrasné využitie: je to dekoratívny strom vhodný do stromoradí, alejí, parkov, vetrolamov či medzí, ale aj do živých plotov, keďže veľmi dobre znáša rez. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Liečivé využitie: kôra znižuje cholesterol a odvar z nej sa dá použiť aj na výplach boľavých očí. Technické využitie: Jeho drevo je najtvrdšie a najhustejšie spomedzi európskych javorov, jemnovláknité, húževnaté, pružné, ťažko štiepateľné, s bledou červenkasto-hnedastou farbou a s hodvábnym leskom. Používa sa na nábytkárstvo, sústruženie a rezbárstvo, či na výrobu dychových hudobných nástrojov, hoci častejšie sa spracúva len na palivové a papierenské drevo napriek svojej vysokej kvalite.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Je to pomerne teplomilná drevina, obľubuje živné, dobre odvodnené pôdy, znesie aj ílovité a aj vápenaté pôdy do pH 8, nemá rád kyslejšie pôdy než pH 6. Na teplých a suchých stanovištiach rastú skôr jedince krovitého charakteru. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh, ale aj chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný a po zakorenení dobre odolný voči suchu, horúčavám, znečistenému ovzdušiu.

Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.

Impozantný strom so vzpriamenou, pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou, dorastajúci do výšky 8 - 14 m. Opadavé listy sú matné, sviežo zelené, veľké až 17 cm. Kvitne začiatkom apríla, ešte pred olistením a vyniká krásnymi, až 10 cm veľkými bielymi a príjemne voňajúcimi kvetmi. Plody sú červeno oranžové semená. Pred vetrom chránené slnečné stanovište príp. mierny polotieň. Pôda úrodná, priepustná, primerane vlhká, mierne kyslá. Mrazuvzdornosť do - 34 ℃. Zamulčovanie plytkých koreňov. Zlá znášanlivosť rezu. Pôvod Japonsko a Kórea.

PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.

RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.

VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.

STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.

ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnny variant sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

 PÔVOD: Moldavsko, Kišinev, Ovocinársky inštitút, vyšľachtená ako kríženec odrôd Viennská x Decana N.Krier v roku. Synonymá: Novembra, Xenia.

RAST: umiernený, tvorí bohato rozvetvené pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá skoro a kvitne dlho. Vhodné opeľovače napr.: Blanka, David, Konferencia a iné skoro a stredne skoro kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (300-400 g, niekedy až 700 g), hruškovitého tvaru. Šupka je žltozelená, najmä pri kalichu môže byť pokrytá hrdzou. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká, rozplývavá. Chuť je výborná s výraznou arómou.  

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, vydržia uskladnené v chlade do januára či až do mája.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, výživy, na pečenie, sušenie, muštovanie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je silne odolná voči chrastavitosti a bakteriálnej spále, vyššie odolná voči hrdzi hruškovej, stredne odolná voči sadzovitosti, menej voči mére hruškovej a voči roztočovi vlnovníku hruškovému (Eriophyes pyri).

PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.

RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.

VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.

PÔVOD: západná, stredná a juhovýchodná Európa, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sú na Kryme a na Kaukaze. V ČR a SR je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.

RAST: pomalý. Je to opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20–40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou, je veľmi dlhoveký, dožíva sa okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivočierna. Listy sú stopkaté, stopky sú dlhé 12–15 mm. Listová čepeľ je široko obrátene vajcovitá, na báze klinovitá, zriedkavo zaokrúhlená alebo plytko srdcovitá, perovito laločnatá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý s rôznopohlavnými kvetmi, vetrom opelivý, prevažne cudzoopelivý. Kvitne protandricky, teda samčie kvety jedného stromu rozkvitajú skôr než väčšina samičích kvetov.

PLODNOSŤ: neskorá (medzi asi 20-40, či až 100 rokmi v zápoji), striedavá, so silnými semennými rokmi, ktorých frekvencia je podmienená konkrétnou lokalitou.

PLODY: žalude podlhovastého tvaru (15–25 mm × 8–14 mm), s plochými alebo len mierne vypuklými čiaškami s nezrastenými šupinami, vajcovito kopijovitými, drobnými, jemne chlpatými, plody vyrastajú v pazuchách listov po 1–5 a buď sedia alebo sú na krátkych stopkách do 1,5 mm.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Vyhýba sa len oblastiam s viac kontinentálnou klímou.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C, kvôli neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre odolný voči suchu, vetru a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: neistý, zrejme z ČR, ale možno aj z Nemecka. Už začiatkom 19. storočia ju mal v zbierke v Poděbradoch pomológ dekan Matěj Rössler. V nemčine sa volá Troprichters schwarze Knorpelkirsche, čo poukazuje aj na jej čiernu farbu v plnej zrelosti.

 
RAST: najskôr stredne bujný, potom slabší. Vytvára vysokokužeľovité, stredne veľké, redšie koruny. Postranné konáre sa skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská. Je nekompatibilná s Karešovou.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), srdcovité, veľkosť závisí veľmi od stanovišťa a starostlivosti. Zadná strana je vypuklá, predná sploštená. Šupka je stredne hrubá, tmavočervená, v plnej zrelosti až červenohnedá, takmer čierna, miestami so svetlejšími bodkami. Dužina je stredne tuhá (polochrupka), v plnej zrelosti až mäkká, tmavočervená, šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je kyslosladká, v plnej zrelosti výborná, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 3. a začiatkom 4. čerešňového týždňa, v závislosti od lokality a priebehu počasia niekedy koncom júna. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

 
VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum, ale aj na kompóty, džemy, marmelády, sirupy, ale aj destiláty a na sušenie. Plody sú stredne dobre až dobre skladovateľné a prepravovateľné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s piesčitohlinitou alebo hlinitou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou, v suchých pôdach sú plody malé.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov, ale odolná voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, 19. st.

 
RAST: stredne bujný, zdravý rast, vytvára veľkú, silne rozvetvenú korunu vysoko-guľovitého tvaru.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Blumenbachova, Avranšská, Clappova, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: nastupuje v 5.-8. r. po výsadbe, pravidelná, stredná až vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké plody vajcovitého tvaru, niekedy mierne hranatý alebo k jednej strane stlačený. Šupka je jemná, hladká, čiastočne mastná, jemne hrdzavá; farebne zelená, pri dozretí zlatožltá alebo citrónovo žltá. Dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká až kyselkavá, korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. septembra, konzumná zrelosť: v pol. októbra, skladovateľnosť okolo 14 dní.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu destilátu.

 
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, preferuje nižšie polohy a hlboké, hlinité, dostatočne vlhké a teplé pôdy.

 
ODOLNOSŤ: odolná voči monilióze, mladé stromčeky menej mrazuodolné.

PÔVOD: neznámy, zrejme veľmi stará odroda, ako pôvod je uvádzaný Balkán, Pobaltie či Nemecko, Koblenz, zámok ríšskeho kniežaťa, kde bola pestovaná už v 17. storočí. Synonymá: Pomme de Prince verte, Green Prince, Kempes Pauliner.

RAST: veľmi bujný, vytvára vysoko guľovité, neskôr plochejšie až mierne previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Aderslebenský kalvil, Åkerö, Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Dukát, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Kráľovnino, Krasokvet žltý, Londýnske, Parména šarlátová, Peasgoodovo, Red Delicious, Rubín, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Starking, Starkrimson Delicious, Šampión, Švajčiarske oranžové, Virginské ružové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové atď. 

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, dosť pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité až guľovité, nesúmerné, niekedy splochými rebrami. Šupka je hrubá, jemná, ale pevná, hladká, lesklá, polomastná, dlho žltozelená, až zjari žltne, niektoré plody majú na slnečnej strane menšie hnedočervenkasté, rozmyté líčko s bielymi lenticelami a pehami. Dužina je zelenkastá, dlho tuhá, chrumkavá, veľmi šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je dlho kyslá, ale po dozretí kyslosladká, bez výraznej korenitosti či vône, ale príjemne osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici až koncom októbra. Konzumne plody dozrievajú podľa polohy a priebehu počasia počas pestovania v januári až marci a vydržia uskladnené v chlade do mája, júla či ešte dlhšie. Plody predčasne nepadajú. Stredne dobre znášajú prepravu, pri skladovaní navädnú a nehnijú, nestrácajú chuť. 

VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov, alejí a stromoradí. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, ale aj na priamy konzum, najmä po ošúpaní.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, znesie aj suchšie piesočnaté či kamenité pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne vetruodolná, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až silne voči múčnatke.

PÔVOD: zrejme v západnom Stredozemí, dnes sa vyskytuje na Kanárských ostrovoch, v celom Stredozemí, smerom na východ až po Turecko však zriedkavejšie.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený mohutný strom dorastajúci do výšky 25 m a šírky 20 m, v suchých podmienkach len niekoľko metrov. Má širokú, rozložitú korunu s hrubými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, opeľovaný vetrom, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (vyššia po 6-8 rokoch po vysadení), vysoká.

 
PLODY: žalude (veľké až 3 cm) na krátkych stopkách, na bázi s miskovitou čiaškou pokrytou plochými šupinami. Môžu byť horké alebo sladké.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je celoročne veľmi dekoratívny, vhodný do parkov a mestskej zelene. Plody niektorých stromov sú sladké, bez horkosti. Plody sú jedlé sladké aj tie horké po odstránení horkosti premývaním po usušení a pomletí, používajú sa v podobe múky pridávanej pri pečení do iných múk či opražné ako náhrada kávy. Používajú sa aj ako výživné krmivo, najmä pre ošípané. Kôra je zdrojom tanínu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, mladé rastliny znášajú aj polotieň. Darí sa mu vo všetkých pôdach okrem studených a podmáčaných. Znáša dobre aj vápenité, suchšie, piesčité či plytké pôdy. Vhodný do najteplejších polôh mestských tepelných ostrovov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -12 °C až -17 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Lalevade-d'Ardèche, INRA (Národný inštitút pre výskum v poľnohospodárstve), vyšľachtený ako kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) x gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), teda tzv. gaštanom japonským v roku 1986. Synonymá: Marisol, CA 07.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosahuje strednú veľkosť. Raší v rámci gaštanov skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, prevažne hmyzom (najmä zlatoňmi a snehuľčíkmi), menej vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Kvitne protandricky, teda samčie kvety, obsahujúce málo klíčivý peľ, začínajú rozkvitať pred samičími. Na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť iných odrôd či semenáčov gaštanov jedlých, vrúbkovaných či ich krížencov. Vhodné opeľovače napr.: Maraval, Marigoule či Markus, atď.  

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 4-5 rokov), stredne vysoká.

PLODY: sú veľké (priemerne 10 g, 35x21x29 mm), ihlanovité, mahagónovočervené, svetlejšie. Stredne ľahko až ľahko sa šúpu a dobre sa skladujú. Chuť je stredne sladká a stredne aromatická, jemne horkastá, celkovo výrazná.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne od 1. polovice októbra.

VYUŽITIE: mohutný strom je dekoratívny listom a najmä kvetmi, ktoré sú atraktívne nektárom aj peľom pre mnohé opeľovače, vrátane včiel medonosných, takže je vhodný na výsadbu aj do včelníc. Používa sa aj ako podpník pre iné odrody gaštanov, dobrú afinitu má s odrodami Belle Epine, Bouche de Bétizac, Bouche Rouge, Bournette, Comballe, Dorée de Lyon, Fertil, Insidina, Impériale, Maraval, Marron d'Olargues, Precoce Migoule, naopak zlú afinitu má s odrodami Marigoule, Marron de Goujounac, Verdale Delsol. Kulinárne využitie: plody sa konzumujú po tepelnej úprave, vhodné sú na pečenie, varenie, prípravu gaštanového pyré či nakladaných gaštanov alebo múky. V gaštaniciach sa môže získavať veľmi kvalitný jednodruhový gaštanový med. Liečivé využitie: listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov a dajú sa použiť pri hnačke či krvácaní, majú protizápalové účinky a uľahčujú vykašliavanie, najmä pomáhajú pri dráždivom, suchom kašli. Technické využitie: kôra, listy či oplodie sa používajú na získanie tanínov, tvrdé, silné, ľahké drevo je veľmi trvanlivé, najmä mladé, používa sa v tesárstve, sústružníctve, košikárstve, na výrobu kolov plotov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh do približne 400 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Je odolný voči mozaikovému vírusu, čiastočne odolný voči atramentovej škvrnitosti (Phytophtora cinnamomi), mierne náchylný na rakovinu kôry gaštana (Cryphonectria parasitica). Je však veľmi citlivý na poškodenie hrčiarkou gaštanovou (Dryocosmus kuriphilus) a obaľovačom dubovým (Cydia splendana), relatívne citlivý na asfyxiu, teda udusenie koreňov v príliš ťažkej a mokrej pôde. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu a vysokým teplotám, aj voči vetru.

PÔVOD: Francúzsko, Montfavet, výskumný inštitút INRAE, vyšľachtená ako kríženec odrôd Ferragnès x Tuono, kríženie prebehlo v roku 1978, odroda bola uvedená na trh v roku 1989. Synonymá: Avijor. 

RAST: stredne bujný, rozložitý až previsnutý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Ferragnès, Tuono, Ferraduel, Texas či Supernova, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, približne 3 dni po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,37 g), oválne, svetlé. Podiel dvojitých jadier je stredný až vysoký (5-15 %). Chuť je veľmi dobrá, sladká.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo polovice septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé, stredne teplé oblasti a chránené chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Je náchylná na rakovinu spôsobovanú hubou Diaporthe amygdali. Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Rumunsko, semenáč neznámeho pôvodu, dedinka Cenad v okrese Timiș na SZ krajiny na hraniciach s Maďarskom.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro, kratšie.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká celkovo aj na objem koruny stromu.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 81,8 g), guľovité až oválne, asymetrické. Šupka je hrubá, jemne plstnatá, oranžová a na slnečnej strane približne z 50 % prekrytá karmínovočerveným líčkom s tmavočervenými bodkami, veľmi atraktívna. Dužina je stredne tuhá až mäkká, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá, podobná Maďarskej. Pomer cukrov je 15,3 % a kyselín 1,37 %. Kôstka má priemerne 4,7 g (5,7 % hmotnosti plodu) a je dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne 4 dni po Maďarskej, teda od 2. polovice júla.

VYUŽITIE: strom je okrasný najmä skoro kvitnúcimi kvetmi atraktívnymi aj pre opeľovače a neskôr aj listami či plodmi. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, lekváre, výživy, pálenku či kompóty alebo na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne v kvete a silne v mladých plôdikoch. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), tolerantná voči šarke a voči hube Cytospora cincta, ktorá spôsobuje cytospórové odumieranie, málo odolná voči suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: od Európy až po Áziu, najčastejšie v lužných lesoch, pozdĺž tokov a na vlhkých humóznych pôdach.

RAST: bujný, dosahuje výšku 10 - 15 m a šírku 8 m. Listnatý opadavý strom, ktorý rastie vzpriamene, často ako viackmenný ker. Kôra je červenohnedá až sivá s tmavosivou, plytko rozpukanou borkou. Jednoduché, podlhovasté listy sú po okrajoch jemne pílkovité s ostrým hrotom.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Atraktívne biele kvety sú zoskupené v strapcoch dlhých 8-15 cm, kvitnú v apríli až máji a sú výrazne aromatické.

PLODNOSŤ:

PLODY: guľovité, lesklé, čierne kôstkovice (veľké 5-7 mm) s trpkou a šťavnatou dužinou usporiadané v prevísajúcich strapcoch. Kôstka je žltá, guľovitá, ryhovaná.
DOZRIEVANIE: v júli až auguste.

VYUŽITIE: Vhodná ako okrasná parková drevina najmä vo vlhkejších, nivných oblastiach pri vodných tokoch či vodných plochách. Drevo vonia po horkých mandliach a používa sa v rezbárstve na výrobu drobných predmetov či v stolárstve na výrobu nábytku. Plody sa dajú použiť na výrobu džemu, zasurova sú väčšinou príliš horké. Z listov sa dá získať zelené farbivo, z plodov zelené až šedé.

STANOVIŠTE: V mladosti znáša i tienisté stanovište, neskôr vyžaduje viac svetla a viac priestoru, aby viac rodila. Vo všeobecnosti nenáročná na pestovanie, len nemá rada veľmi veterné polohy a veľmi vápenité pôdy, hoci nejaký vápnik v pôde znesie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C. Dobre odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Ázia, od Iránu a Azerbajdžánu až po S Barmu, Čínu, Kóreu a Japonsko. V súčasnosti sa pestuje v mnohých teplých oblastiach celého sveta, napríklad v celom Stredomorí a na juhu USA.

RAST: bujný. Je to listnatý, opadavý, v našich podmienkach skôr krátkoveký strom (priemerne okolo 30 rokov), dorastá do výšky 10-12 m a šírky 10 m. Má rozložitú korunu, letorasty sú zelené, hranaté, hladké. Kôra kmeňa je šedá a zbrázdená. Zložené listy sú dlhé až 25 cm 2-krát párnoperovité, s 8–15 pármi lístkov, pričom každý z nich tvorí ďalších 15–30 párov lístkov. Zaujímavosťou je že tieto lístky sa na noc a pri vysokých teplotách skladajú ako po dotyku pri mimóze.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, jednodomá, hmyzom opelivá.  Kvitne neskoro, až v júli a auguste, veľmi dekoratívnymi a silne voňavými súkvetiami tvorenými mnohými dlho stopkatými hlávkami. Stredné kvety hlávok sú obojpohlavné, krajné sú samčie. To najkrajšie na kvetoch sú ružové, rôzne rozložené tyčinky s dlhými nitkami, ktoré dodávajú kvetu výzor jemného, širokého štetca.   

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 3-5 rokov), výška a pravidelnosť závisí od lokality, musí byť dostatočne teplá a slnečná. Vrchol dosahuje vo veku medzi 10-20 rokmi.

PLODY: struky, dlhé 10-20 cm zúžené medzi jednotlivými semenami.

DOZRIEVANIE: od septembra do novembra.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny a počas kvitnutia aj silne voňavý strom atraktívny pre opeľovačov, vhodný do mestských parkov, väčších záhrad či vo veľkých nádobách na terasy, chránené dvory a strešné záhrady. Kulinárne využitie: mladé, aromatické listy sa dajú variť a pridávať do rôznych varených a dusených jedál, podobné využitie majú kvety, ktoré sa jedia ako zelenina. Sušené listy sa môžu použiť ako náhrada čaju. Liečivé využitie: jej kvetné hlávky podporujú trávenie, má ukľudňujúce a tonizujúce účinky. Používajú sa vnútorne proti nespavosti, podráždenosti a problémoch s pamäťou. Podobne sa používa kôra, navyše má stimulačné účinky a pôsobí proti plynatosti a proti črevným parazitom, je močopudná. Externe sa používa na rany a opuchy. Guma získavaná z narezania kôry stromu sa používa ako náplasť na abscesy, povrchové vredy atď. a tiež ako fixačný prostriedok pri zlomeninách a výronoch. Technické využitie: má husté, tvrdé, pevné drevo, ktoré sa po vybrúsení krásne leskne, takže sa používa na nábytok apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre priepustnou, dostatočne vlhkou, hlinitou až piesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do mestských tepelných ostrovov v teplých oblastiach Slovenska.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -18 °C až -23 °C, je náchylnejšia na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho a vysoké teploty, dobre znáša aj vietor.

PÔVOD: neznámy, možno Nemecko, je to veľmi stará odroda popísaná prvýkrát zrejme už v 15. storočí. Synonymá: Jeptiška, Cikán, Kominík, Roter Eiserapfel, Rother Calvillartiger Süssapfel, Eiser rouge, Durable trois ans, Roter drei Jahre dauernder Streifling, Paradiesapfel, Vittaria succulenta, Arsapple, Bamberger, Cristapfel, Elizer rosu, Herzapfel, Hunt’s Royal Red, Jarnapple, Kloserapfel, Kloster Apfel, Kohlapfel, Nagelsapfel, Rahmapfel, Red Eisen, Rother Backapfel, Schornsteinfeger.

RAST: je veľmi bujný, vytvára plocho guľovité až široko rozložité koruny. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až veľmi neskoro a je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná, každý druhý rok však vyššia. nasadzuje po jednom plode v súkvetí.

PLODY: sú stredne veľké až väčšie (priemerne 130 g), tupo kužeľovité, pri kalichu mierne rebrovité, nesúmerné, s jednou polovicou často menšou, tvarovo menej vyrovnané, veľkostne vyrovnané. Šupka je hrubá, hladká, polomastná, najskôr zelenožltá, ale skoro celá prekrytá červenou farbou, ktorej pásiky na podkladovej farbe sú zreteľné len na zatienenej strane, s výraznými, hrdzavými, bielo vrúbenými lenticelami po celom plode. Čerstvo obrané plody zo stromu sú výrazne svetlošedo až fialovo osrienené. Dužina je zelenobiela, neskôr žltkastá, hrubozrnná, tuhá, menej šťavnatá, nevoní a na vzduchu hnedne. Chuť je po dozretí sladká, málo kyslá, menej výrazná, takmer bez korenitosti. 

DOZRIEVANIE: zber v polovici až koncom októbra, konzumne dozrieva v januári, uskladnená v chlade vydrží do mája či z chladných polôh a v dobrom uskladnení až do ďalšieho zberu či dlhšie. Plody predčasne nepadajú vo vetre, len v suchu. Neotláčajú sa, dobre znášajú prepravu, pri skladovaní nevädnú a nehnijú.

VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, menej na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné, je menej náročná na polohu. Preferuje dostatočne vlhké, stredne ťažké až ťažšie, úrodné pôdy, neznáša len vyslovene mokré pôdy, kde môže trpieť rakovinou. Dobre znáša zatrávnenie po vstupe do plodnosti. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je dobre odolná voči vetru, stredne odolná voči chrastavitosti, múčnatke a rakovine.

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor. Je to licencovaná podoba odrody Kulinaria.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).