Listnaté stromy

PÔVOD: Eurázia, na Z po Anglicko, na S po juh Škandinávie, na V cez Ural až po Omsk, na J po severné Španielsko, južné Farncúzsko, stredné Taliansko a severné Grécko.

 
RAST: stredne rýchly. Je to dlhoveký, mohutný listnatý strom s rozložitou, husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 20 až 40 ma šírky asi 12 m. Kôra je svetlohnedá až sivá, borka tmavosivá, plytko rozpukaná do pozdĺžnych pásov. Sýtozelené listy sú súmerné, široko srdcovité, po okrajoch pílkovité, na spodnej strane šedozelené, chlpaté. Dožije sa aj 1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne samoopelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané vo vzpriamených vrcholíkoch, kvitnú v júni a júli, asi 2 týždne po kvetoch lipy veľkolistej, krásne voňajú.

 
PLODNOSŤ: pri voľne stojacich stromoch stredne skorá, v 12.-20. roku života, pri stromoch v lese neskorá, až v 25.-30. roku života.

 
PLODY: oriešky oválneho tvaru, nesúce hnedé semená.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, krajinotvorný, vhodný na výsadbu v záhradách, parkoch a na verejných priestranstvách, do alejí a stromoradí, ako solitéry či dvojice do krajiny ku kaplnkám atď. Je to významná medonosná drevina. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce či čerstvo rozvinuté, ešte polopriesvitné listy - samotné či v šalátoch. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné miesta. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú pôdu. Neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú pôdu. Prirodzene rastie na humóznych a vlhkejších pôdach, v suťových a lužných lesoch, v dubohrabinách. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná v dreve do -34 °C až -40 °C, silne vetruodolná.

PÔVOD: Z, stredná a JV Európa, na S po Dánsko, na V po Z Ukrajinu, na J končí S Španielskom a J Talianskom. Izolované lokality jsou v J Švédsku a Malej Ázii.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov a šírky 20 m, dožíva sa až 600 rokov. Koruna je široko vajcovitá až guľovitá, rozložitá. Kôra červenohnedá až hnedosivá, borka sivá, rozpukaná. Listy sú jednoduché, široko srdcovité, s výrazne pílkovitým okrajom, na vrchnej strane sú tmavo zelené, lysé, na spodnej strane žltkasto zelené, na žilkách husto chlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané v previsnutých vrcholíkoch po 2-3, max. 7, kvitnú v júni, asi 2 týždne pred l. malolistou.

 
PLODNOSŤ: Plody spoľahlivo dozrievajú aj v chladnejších polohách - na rozdiel od plodov l. malolistej.

 
PLODY: guľovité oriešky s 4-5 hranami s veľkosťou 0,6-1 cm, oplodie je v plnej zrelosti tvrdé, husto plstnaté, nedá sa stlačiť prstami.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody ostávajú na strome cez zimu.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, krajinotvorná, významná medonosná drevina vhodná do záhrad, parkov, alejí a stromoradí, ako solitér či dvojice do krajiny ku kaplnkám. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce listy. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, hlbokú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú, neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú. Prirodzene rastie na humóznych, vlhkejších pôdach, v suťových a roklinových lesoch, v javorových a lipových bučinách. Dobre znáša zatienenie a udrží sa aj pod inými drevinami aspoň ako krík. Je náročná na vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, je citlivejšia na neskoré jarné mrazy.

PÔVOD: prastará drevina Ďalekého východu, tzv. živá fosília, patrí medzi nahosemenné rastliny podobne ako ihličnaté dreviny, je jediným druhom vo svojom oddelení ginkorasty, triede ginká. Do Európy bol privezený v r. 1727. V Japonsku a Číne považovaná za posvätný strom, symbolizujúci dlhovekosť, silu, vytrvalosť.

RAST: rast je pomalý, vytvára strom dorastajúci do výšky 30m v prípade samčích stromov, samičie jedince sú zvyčajne nižšie so širokou korunou. Kôra je hladká, borka tmavosivá, rozpukaná do nepravidelných platničiek. Listy sú 4-10 cm veľké, vejárovité, dvojlaločné, opadavé, na jeseň sa sfarbujú do jasnožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji, samčie kvety tvoria žlté, jahňadovité šištice, samičie vyrastajú z pazúch listov na 3-4cm dlhej stopke.

PLODNOSŤ: neskorá, začína po 20-30 rokoch, do plnej plodnosti vstupuje asi v 40 rokoch a môže sa udržať do 150 - 200 rokov (v Číne sú aj 500-ročné rodiace stromy). Plodnosť je rôzne vysoká a rôzne pravidelná v závislosti od kvalít semenáča, vzdialenosti od opeľovača a podmienok prostredia. Vo svojej domovine môže dospelý strom produkovať aj 200-400 kg semien ročne.

PLODY: semeno obalené dužinatým mieškom, spočiatku zeleným, po dozretí žltým, nepríjemne zapáchajúcim. Semeno je jedlé vo veľmi malom množstve za surova, vo väčšom, ale stále striedmom po tepelnej úprave - zvyčajne opečení, opražení či uvarení.

DOZRIEVANIE: koncom leta, na jeseň po opadnutí.

VYUŽITIE: v Číne sa ginko pestuje vo veľkom kvôli semenám, existuje minimálne 44 odrôd. Inak je to krásna parková drevina či strom do veľkých záhrad. Listy podporujú krvný obeh a majú tonizujúci efekt na mozog, pamäť, periférne cievy, pomáhajú pri diagnózach ako tinnitus uší či glaukóm očí. Obsahujú gingkolidy, ktoré inhibujú alergické reakcie, takže sa používajú pri astme.

STANOVIŠTE: drevina je svetlomilná, nenáročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: odolná a adaptabilná drevina, v dospelosti dobre znáša mrazy do -34,4 °C až -40 °C, odoláva znečisteniu, zasoleniu pôdy posypovou soľou, vysokým teplotám, suchu, vetru, škodcom a chorobám.

PÔVOD: Európa, Malá Ázia.

RAST: pomalý. Tvorí tŕnitý, rozložitý ker alebo strom dorastajúci do výšky 2-10 m. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna, listy sú tmavozelené, striedavé, okrúhlo vajcovité, viaclaločnaté s hlbokými zárezmi. Dobre znáša rez a tvarovanie, aj v živých plotoch, ale bez rezu v nich vie byť plodnejšia (až cca. 300 g/2,5 m2).

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opeľovaný. Kvitne v máji a júni, súkvetia s 10-20 bielymi kvetmi sú usporiadané do vzpriamených vrcholíkov.

PLODNOSŤ: skorá (5-8 rokov po výseve), v prípade prítomnosti geneticky odlišného jedinca v dosahu opeľovačov vysoká, kvety nezvyknú vymŕzať.

PLODY: malé (5-11 x 4-7 mm), elipsovité až guľovité šarlátovo červené malvice na krátkej stopke, so suchou, múčnou, chuťovo mierne horkastou dužinou a jedným tvrdým semenom uprostred.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Často sa vysádza do nepreniknuteľných živých plotov, medzí, ale je krásny aj ako solitér v záhrade či parku. Je naň naviazané veľké množstvo domáceho hmyzu. Kvety majú na začiatku kvitnutia príjemnú vôňu, ktorá sa ale neskôr stáva pre mnohých ľudí nepríjemnou. Komu nevadí, môže kvety použiť do sirupu či pudingu. Plody sú dôležitou potravou pre vtáctvo. Surové nie sú veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: svetlomilná a veľmi prispôsobivá drevina kontinentálnej klímy, vyskytujúca sa na Slovensku od najnižších polôh až do 1150-1450 m.n.m.

RAST: elegantný strom so štíhlym kmeňom dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Koruna je nepravidelná, tenké konáre posledného rádu prevísajú. Kôra je žltohnedá až červenohnedá, borka biela až striebristá, matná, odlupujúca sa v priečnych pásoch hlavne v strednej časti kmeňa, zatiaľčo v spodnej časti kmeňa černie a puká. Jednoduché listy sú kosoštvorcového až trojuholníkového tvaru s predĺženým hrotom, ich farba je jasne zelená, na jeseň žltá, v mladosti sú lepkavé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji a má samičie i samčie kvety (valcovité jahňady) na tom istom strome, ale je silne cudzoopelivá. Je opeľovaná vetrom.

PLODY: 2-3 mm veľké nažky lemované blanitými krídlami, ktoré sú asi 3x širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané v šišticovom súplodí, ktoré po dozretí opadáva.

DOZRIEVANIE: v auguste.

VYUŽITIE: je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Patrí k pionierskym druhom - ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfield-y, prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, olej získaný z kôry na rôzne kožné problémy. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, pionierska drevina vyžadujúca len dostatok slnka. 

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C, mrazuodolná v kvete do -3 °C, zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru, je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Toleruje zasolenie pôdy posypovou soľou a znečistenie ovzdušia.

Dlhoveký, opadavý listnatý strom s kužeľovitou korunou, dorastajúci v našich podmienakch do výšky až 25 m. a šírky 10-15 m. Zaujímavo tvarované, štvorlaločné zelené listy sa na jeseň sfarbujú do žlta. Strom v máji až júli vyniká veľkými, kalíškovitými, žltozelenými kvetmi s oranžovým pruhovaním, vovnútri s početnými svetlo-žltými tyčinkami. Kvety pripomínajú tvar tulipánu. Plod je jednosemenná krídlatá nažka. Semená dozrievajú od augusta do októbra, podľa lokality. Slnečné stanovište. Pôdy hlboké, priepustné, mierne kyslé, vyvážene vlhké. Mrazuvzdornosť do - 30℃. Veľmi stará drevina pochádzajúca z východu USA.

PÔVOD: svetlé háje teplých oblastí juhovýchodnej Európy a Malá Ázia, od roku 1759 v západnej Európe.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 7 až 10 m. Asi 4-cm veľké listy sú málo laločnaté, niekedy takmer jednoduché, len pri báze bývajú naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, najskôr zelené, potom horné hrany s karmínovočervenou kontúrou.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: nie je úplne jasný, zrejme ide o kríženec druhov Platanus occidentalis a P. orientalis. U nás bol prvý krát vysadený zrejme v 1. polovici 19. storočia. V súčasnosti ide o v Európe najčastejšie vysadzovaný platan.

RAST: opadavý strom dorastajúci do výšky až okolo 40 m, so širokou korunou a hrubým kmeňom. Borku starších stromov tvorí niekoľko vrstiev s rôznou farbou a postupne sa odlupuje, čím kmeň získáva veľmi charakteristický a dekoratívny vzhľad. Listy sú stredne hlboko dlaňovito laločnaté, listová čepeľ je 3-7-klanná.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji, súčasne s pučaním listov. Kvety sú jednopohlavné a strom je jednodomý.

PLODNOSŤ: skorá (do 10 rokov), pravidelná.

PLODY: guľovité súplodie nažiek je výrazne štetinovité, dosahuje priemer 2,5–3,5 cm, vyrastá na stopkách po 1–3 kusoch.

DOZRIEVANIE: v novembri až decembri.

VYUŽITIE: vhodný do parkov, veľkých záhrad či alejí.

STANOVIŠTE: ideálne slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou pôdou, namŕza len veľmi výnimočne. Dobre znáša vysokú hladinu podzemnej vody. U nás je drevinou nížin a pahorkatín, ale vo Švajčiarsku rastie až do 800 m n.m.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do -23 °C, je vhodný aj do pôd s vyšším obsahom vápnika, je odolný proti znečisteniu mestského prostredia.

PÔVOD: Severná Amerika, štát Ontario v Kanade, v USA pd východnej časti po predhorie Skalnatých vrchov. Ako parková a okrasná drevina sa rozšíril do Európy, strednej Ázie a  Číny. V Európy bol introdukovaný v 17. storočí. U nás najstarší exemplár, zrejme z roku 1712, rastie v Seredi v zámockom parku.

RAST: je bujný, dorastá do výšky 18-30 m a šírky 10-20 m, v pôvodnom areáli dorastá aj do výšky 50 m. Je to dlhoveký, opadavý listnatý strom s výrazným terminálom a rozložitou korunou. Borka je hnedošedá až čiernošedá, hlboko zbrázdená. Zložené listy bývajú väčšinou nepárnoperovité, ale niekedy chýba koncový lístok. Sú dlhé 20–50 cm a zložené najčastejšie z 15–19 kopijovitých až vajcovitých lístkov dlhých 6–11 cm s pílkovitým okrajom, ktoré sú na vrchnej strane lysé, na spodnej roztrúsene chlpaté. Dožíva sa okolo 250-350 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, so samičími a samčími kvetmi rozkvitajúcimi na tom istom strome väčšinou s istým časovým prekryvom, ale prítomnosť geneticky odlišných jedincov (=semenáčov či odrôd) zvyšuje plodnosť. Samčie jahňady sú dlhé cca 8–14 cm a široké 1–1,5 cm. Samičie kvety sú v 2–5-početných koncových klasoch.

PLODNOSŤ: relatívne skorá, jednotlivo rastúce stromy môžu začať rodiť už vo veku 4-6 rokov, ale vyššie úrody treba očakávať až od 20-30 rokov veku, najvyššiu plodnosť dosahuje vo veku asi 30-130 rokov. Ak nevymrzne v kvete, plodí pravidelne, ale vyššie úrody máva nepravidelne, tak 2x za 5 rokov. 

PLODY: sú veľké (priemerne 3,5-8 cm aj s rubinou, 3-4 cm bez nej), guľovité. Rubina je veľmi silne, živične voňavá, pri dozrievaní černie, z toho je odvodený názov orecha. Rubina sa sama neotvára pri dozrievaní, treba ju ošúpať, aby sa orechy nekazili. Škrupina je veľmi tvrdá a hrubá. Skrýva živične aromatické a chutné, mastné jadro, ktoré sa nedá vylúskať vcelku kvôli množstvu pevných prepážok v plode. Priemerne obsahuje asi 14 % cukrov, 15 % bielkovín and 65 % tukov.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody padajú čoskoro po opade listov.

VYUŽITIE: stromy sú dekoratívne a voňavé, vhodné do veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, aj do alejí či stromoradí. Koreňmi vylučujú juglon, ktorý inhibuje rast mnohých rastlín v okolí, najmä malvíc. Mladé semenáče sú použiteľné ako podpníky pre pre odrody orecha čierneho aj kráľovského. Kulinárne využitie: Nezrelé plody sa dajú nakladať podobne ako "svätojánske orechy" vlašské a využívať na jedenie aj likéry. Zrelé plody čerstvé alebo po usušení sú chutné a veľmi aromatické, hoci sa nedajú vylúskať vcelku či ako polovičky. Jedia sa priamo alebo sa nimi ochucujú koláče, zákusky, keksy či zmrzlina začerstva či v pečenej podobe. Po otvorení zo škrupinky v izbovej teplote rýchlo stuchnú. Podobne rýchlo na vzduchu a pri izbovej teplote stuchne výživný olej, ktorý treba skladovať v tme, chlade, bez prístupu vzduchu. Zo starších stromov sa šetrným navŕtaním na jar dá získať sladká miazga, ktorá má podobné kvality ako brezová či javorová a dá sa povariť na sirup. Liečivé využitie: kôra a listy majú čistiace účinky na pokožku, používajú sa proti herpesom a ekzémom. Pri vnútornom použití pôsobia proti zápche aj hnačke a proti črevným parazitom, ale príliš veľká dávka môže vyvolať vracanie. Nálev z listov znižuje krvný tlak. Kôra sa môže žuvať pri bolesti zubov a použiť ako obklad pri bolesti hlavy. Ako obklad pri zápaloch sa môže použiť aj rubina. Proti zápalom sa používa aj miazga. Technické využitie: má veľmi kvalitné, dekoratívne, tvrdé, ťažké, pevné, veľmi trvanlivé drevo s jemným zrnom. Veľmi dobre sa s ním pracuje, dobre glejuje a leskne sa po vyhladení. Používa sa na výrobu nábytku, dýh, lodí, rukovätí zbraní, v minulosti aj vrtúľ lietadiel. Z kôry, rubiny a listov sa dá získať hnedé farbivo aj bez použitia moridiel, s použitím moridiel aj šedé či čierne. Rubina obsahuje aj veľa tanínu, ktorý funguje ako stabilizátor farby. Dá sa z nej povarením získať aj žlté farbivo a aj kvalitné drevné uhlie využiteľné ako filter. Priečne narezané orechy s hrubými, pevnými a dekoratívnymi prepážkami sa používajú na výrobu bižutérie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Vo svojej domovine rastie na okraji lesov či pri vodných tokoch. Pôdu preferuje dobre odvodnenú, hlbokú, hlinitú, neutrálnu alebo mierne kyslú či mierne zásaditú, neznáša zamokrenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -26 až -28,9 °C, na neskoré jarné mrazy v kvete je náchylný podobne či menej než orech vlašský, často raší a kvitne neskoršie. Je dobre odolný voči znečisteniu ovzdušia. Vrtivka orechová (Rhagoletis completa) ho napáda.

PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.

RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.

PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.

DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.

STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.

ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: USA, Kalifornia, vyšľachtil ju Todd Gresham vybraný pred rokom 2018, kríženie je neznáme, ale pravdepodobne ide o medzidruhového kríženca Magnolia × veitchii a Magnolia liliiflora. 

RAST: vzpriamený, štíhly strom, ktorý dosahuje výšku približne 15 m. Výška stromu po 10 rokov je približne 8 metrov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli. Má krásne, veľké, ružovobiele tulipánovité kvety s priemerom približne 5-10 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: drevnaté súplodia mechúrikov šišticovitého až valcovitého tvaru. Semená sú červené, s mieškom, po dozretí visia na vláknitých stopkách.

VYUŽITIE: pestuje sa takmer výhradne ako okrasný strom, vhodný do veľkých záhrad, parkov, mestskej zelene.

STANOVIŠTE: uprednostňuje plné slnko až polotieň a chránené stanovište, pretože puky a kvety môžu byť poškodené studeným vetrom a neskorými jarnými mrazmi. Najlepšie sa pestuje v mierne vlhkých, mierne kyslých a dobre priepustných pôdach. Je vhodná najmä do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná v dreve približne do −21 °C až −29 °C. Kvetné puky sú citlivé na neskoré jarné mrazy, čo je typické pre skorokvitnúce magnólie. Možné choroby: koralová nekróza (Nectria cinnabarina), fytoftórová hniloba koreňov (Phytophthora spp.), sivá pleseň (Botrytis cinerea), václavka (Armillaria spp.), hubové škvrnitosti listov. Pri pestovaní na dobre priepustných pôdach a vhodnom stanovišti sa tieto problémy zvyčajne vyskytujú len zriedka.

Foto zdroj:  Philippe de Spoelberch, www.treesandshrubsonline.org

PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.

RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Takmer celá Európa, S Irán, S Turecko až po Kaukaz. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách, v polohách od 200 do 800 m.n.m.

RAST: stredne rýchly. Je to statný strom dorastajúci do výšky 10-25 metrov a šírky 20 m, niekedy rastie aj ako ker. Vytvára hustú, mohutnú korunu, kôra je hladká, červenohnedá až tmavosivá, borka svetlo až tmavosivá, pruhovaná. Listy sú sviežozelené, oválne, s dvojito pílkovitým okrajom a výrazne vystupujúcou žilnatinou. Na jeseň sa sfarbujú do zlatožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, opeľovaný vetrom. Kvitne v apríli a máji, samčie kvety tvoria valcovité, visiace, asi 3-6 cm dlhé, voľné jahňady, samičie kvety tvoria jahňady asi 5-15 cm dlhé, vyrastajúce zo zmiešaných púčikov na konci letorastov.

PLODNOSŤ: neskorá (10-20 rokov od výsevu).

PLODY: vajcovité oriešky dlhé 5-9 mm, uložené na báze trojlaločnatého krídla. Krídla sú usporiadané do 10-12 cm dlhých súplodí. Oriešok je najprv zelený, po dozretí hnedý.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dobre znášajúci rez a tvarovanie, je ideálny na živý plot, ale krásne sa vyníma aj ako solitér v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch. Hrá dôležitú úlohu ako výplňová drevina v dubinách - pomáha u dubov vytvárať priame priebežné kmene. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Jeho drevo je veľmi tvrdé, mechanicky pevné, ťažké, využívalo sa na výrobu nástrojov. Kôra v minulosti slúžila na farbenie vlny. Listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie.

STANOVIŠTE: nenáročný na svetelné podmienky, vyhovuje mu slnečné stanovište, polotieň i tieň. Nenáročný aj na pôdu, najlepšie sa mu darí na hlinitej neutrálnej pôde, ale zvládne aj vápenitú či mierne kyslú. Nemá rád len vyslovene zamokrené pôdy, veľmi kyslú rašelinu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -26 °C až -29 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty.

Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.

RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.

PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov. 

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, od J časti kanadského Ontaria až po Floridu, Texas a SV Mexiko, kde rastie na stredne vlhkých stanovištiach pozdĺž vodných tokov, v zmiešaných lesoch a na ich okrajoch, ale aj na suchších, krovinatých svahoch s južnou orientáciou a v kaňonoch. Na západnej strane kontinentu ho strieda druh judášovec západný (Cercis occidentalis).

RAST: stredne bujný. Je to opadavý ker až strom, dorastajúci do výšky až 8-10 (niekedy až 12) m a šírky 6-10 m. Kmeň má väčšinou krivý, korunu širokú, borka je tmavošedá až hnedá, hladká, neskôr rozbrázdená. Listy rastú striedavo, so stopkou, sú široko vajcovité až srdcovité, so špičkou na konci, dlhé 6-11 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá v apríli až máji (júni) množstvom ružových či purpurových kvetov tvarovo typických pre čeľaď bôbovité po 4-8 ks na starých konároch alebo aj priamo na kmeni ešte pred olistením.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vo veku 4-7 rokov, v prípade prítomnosti geneticky odlišných jedincov je vysoká a pravidelná. 

PLODY: stredne veľké struky (priemerne 6-8 cm x 1,5 cm) dozrievajúce zo zelenej do bordovohnedej farby. Obsahujú priemerne 6-8 guľatých semien.

DOZRIEVANIE: počas októbra, vydržia na strome po celú zimu.

VYUŽITIE: je to ker či strom veľmi dekoratívny najmä na jar, keď je doslova obalený výrazne ružovými či purpurovými kvetmi, ale aj neskôr srdcovitými listami a množstvom strukov, ktoré ho zdobia aj počas zimy. Je vhodný najmä do záhrad, parkov, mestskej zelene, ale aj do včelníc. Kulinárne využitie: kvety sa jedia surové, majú príjemnú kyslastú chuť a obsahujú veľa vitamínu C, dajú sa použiť na ozdobu šalátov, dezertov či obložených chlebíčkov. Puky sa dajú nakladať či použiť ako náhrada kapari. Liečivé využitie: čaj z lyka je veľmi trpký, používa sa proti horúčke, hnačke a dyzentérii. Technické využitie: kôra mladých konárov sa dá použiť v košikárstve. Drevo je ťažké a pevné, dá sa použiť v rezbárstve.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale znesie aj slabý polotieň. Darí sa mu vo väčšine pôd, ak nie sú zamokrené, preferuje hlboké piesočnatohlinité. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolný v dreve až do -28,9 až -34,4 °C. Kvety a mladé listy sú náchylné na zmrznutie. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a vysoké teploty. V chladnejších lokalitách, kde nestihne dobre vyzrieť drevo, je náchylný na poškodenie hubou hlivkou červenou (Nectria cinnabarina).

Zdroj fotografií: plants.ces.ncsu.edu, www.treesandshrubsonline.org.

PÔVOD: od Európy po Irán a severné Alžírsko, pričom sa vyskytuje od stredného a južného Anglicka, južného Švédska a Dánska na sever, po Pyreneje, Sicíliu, Grécko a Turecko až po Kaukaz na juhu. Izolované výskyty sa nachádzajú v pohorí Atlas v severnej Afrike. Druh dosahuje svoju východnú hranicu rozšírenia vo Voronežskej oblasti v Rusku, na Krymskom polostrove, na Kaukaze a na južných brehoch Kaspického mora. Na Slovensku sa vyskytuje od najnižších polôh do cca. 800 m.n.m najmä vo svetlých bukových či dubovo-hrabových lesoch, ale aj v teplejších dubových sucholesoch s dubom plstnatým či v lužných lesoch s jaseňom a dubom letným.

RAST: strom s nepravidelne širokou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 15-25 m. Výnimočné jedince môžu dosiahnuť takmer 30 m s priemerom kmeňa 90 cm a dožívajú sa 250–350 rokov. Kôra je hnedá, borka žltosivá až hnedosivá, rozpukaná. Konáriky majú často korkové lišty.  Svetlozelené listy sú jednoduché, dlaňovité, 3-5-zárezové, tupo až okrúhlo laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, ale prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, často funkčne dvojdomý v dôsledku redukcie jedného z pohlaví u morfologicky obojpohlavných kvetov. Žltozelené kvety vyrastajú vo vzpriamených metlinách na konci konárikov a kvitnú v apríli až máji.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera priamy uhol. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, v zrelosti žltohnedé. Nažky sú ploché, hnedej farby.

DOZRIEVANIE: je stredne neskoré až neskoré, koncom septembra a od polovice októbra sú rozširované vetrom. .

VYUŽITIE: okrasné využitie: je to dekoratívny strom vhodný do stromoradí, alejí, parkov, vetrolamov či medzí, ale aj do živých plotov, keďže veľmi dobre znáša rez. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Liečivé využitie: kôra znižuje cholesterol a odvar z nej sa dá použiť aj na výplach boľavých očí. Technické využitie: Jeho drevo je najtvrdšie a najhustejšie spomedzi európskych javorov, jemnovláknité, húževnaté, pružné, ťažko štiepateľné, s bledou červenkasto-hnedastou farbou a s hodvábnym leskom. Používa sa na nábytkárstvo, sústruženie a rezbárstvo, či na výrobu dychových hudobných nástrojov, hoci častejšie sa spracúva len na palivové a papierenské drevo napriek svojej vysokej kvalite.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Je to pomerne teplomilná drevina, obľubuje živné, dobre odvodnené pôdy, znesie aj ílovité a aj vápenaté pôdy do pH 8, nemá rád kyslejšie pôdy než pH 6. Na teplých a suchých stanovištiach rastú skôr jedince krovitého charakteru. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh, ale aj chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný a po zakorenení dobre odolný voči suchu, horúčavám, znečistenému ovzdušiu.

PÔVOD: pôvodne len v horách centrálnej časti Balkánskeho polostrova, v Macedónsku, severnom Grécku, Bulharsku, Albánsku. V Albánsku pravdepodobne už pôvodné populácie tohto druhu zanikli. V 2. pol. 16. storočia sa dostal do Istanbulu a odtiaľ ho zaslali botanikovi Clusiovi do Viedne. Najmä počas 17. storočia sa dostal do zámockých parkov, alejí, záhradných reštaurácií. Dnes je rozšírený skoro po celej Európe okrem severných častí, sekundárne aj v miernom pásme Severnej Ameriky, v Ázii na Ďalekom východe a na Novom Zélande.

 
RAST: rýchly, v dospelosti dosiahne 15 až 30 m, korunu má mohutnú, guľovitú, v staršom veku s previsnutými konármi. Borka je hladká, vekom drsnie a čiastočne sa odlupuje v malých šupinách. Puky sú silne lepkavé, červenohnedé. Dlaňovito zložené listy bývajú päťpočetné až sedempočetné na (až 27 cm) dlhej stopke, na okraji nepravidelně dvojito pilovité, sviežo zelené, lysé. Jazva po opadnutí listu sa nápadne podobá na konské kopyto, z toho pohchádza aj jeho druhové meno.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvety sú obojpohlavné, usporiadané až po 90 kusoch do vzpriamených kužeľovitých strapcov, ktoré pripomínajú sviečku. Kvitnú počas mája a sú opeľované aj hmyzom aj vetrom.

 
PLODNOSŤ: neskorá (20 rokov po výseve, cca. 16-17 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: zelené guľovité ostnaté tobolky s tmavohnedými semenami veľkými 1 až 3 cm.

 
DOZRIEVANIE: obvykle počas októbra.

 
VYUŽITIE: významná medonosná, parková a alejová drevina. Plody sa používajú na výrobu mastí, balzamov či gélov proti kŕčovým žilám.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie. S výnimkou horských oblastí sa dá u nás pestovať všade.

 
ODOLNOSŤ: toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Od konca 20. storočia ho napáda ploskáčik pagaštanovitý (Cameraria ohridella), ktorý spôsobuje tvorbu veľkých zaschnutých škvŕn na listoch, prípadne ich predčasný opad.

PÔVOD: Severná a stredná Čína, Taiwan, Japonsko, vzácnejšie i Kórea. Z Číny bol do Európy privezený v roku 1763 a bol nazvaný podľa botanika Josefa Gottlieba Kölreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín. Vo svojej domovine rastie v suchých údoliachch a vysýchavých riečnych korytách aj na brehoch vodných tokov, často sa tam vysadzuje aj v mestách, parkoch, v okolí chrámov.

RAST: je rýchly, ale celkovo dorastie len asi do 10 m výšky a šírky, zriedkakedy až do 15 m, u nás priemerne len 8 m. Má perovito zložené až 35 cm dlhé listy so 7-15 lístkami končistými, ozdobne zárezovými. Vyžaduje povýsadbový rez, ale po ňom potrebuje len minimálnu starostlivosť.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro, v júni až v júli, prípadne aj v auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Kvety sú obojpohlavné a opeľované hmyzom.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: neobvyklé, nafúknuté tobolky v bočnom priereze vyzerajúce ako vajce. Majú tri papierové chlopne a obsahujú tri jedlé semená. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne. Navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.

DOZRIEVANIE: semená v tobolkách dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasný aj užitočný strom vhodný najmä do mestských parkov či okrasných záhrad. Poskytuje neskorú pastvu pre včely a iné opeľovače. Mladé listy a výhony sú jedlé po uvarení. Semená sú jedlé po opražení a môžu sa použiť ako korálky. Kvety sa používajú pri zápale očných spojiviek a slzení očí (epifore). Dá sa z nich získať aj žlté farbivo a z listov čierne.

STANOVIŠTE: Ideálny ako solitér do parkov a mestského prostredia, nenáročný na pôdu, ale lepšie sa mu darí na slnečných miestach a v teplejších oblastiach s dlhými, teplými letami.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný od -23 °C do -29 °C, odolný voči znečisteniu ovzdušia a voči vetru.

Impozantný strom so vzpriamenou, pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou, dorastajúci do výšky 8 - 14 m. Opadavé listy sú matné, sviežo zelené, veľké až 17 cm. Kvitne začiatkom apríla, ešte pred olistením a vyniká krásnymi, až 10 cm veľkými bielymi a príjemne voňajúcimi kvetmi. Plody sú červeno oranžové semená. Pred vetrom chránené slnečné stanovište príp. mierny polotieň. Pôda úrodná, priepustná, primerane vlhká, mierne kyslá. Mrazuvzdornosť do - 34 ℃. Zamulčovanie plytkých koreňov. Zlá znášanlivosť rezu. Pôvod Japonsko a Kórea.

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnna varianta sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

 
RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

 
DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

 
VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.

RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.

VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.

STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.

ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Ázia, od Iránu a Azerbajdžánu až po S Barmu, Čínu, Kóreu a Japonsko. V súčasnosti sa pestuje v mnohých teplých oblastiach celého sveta, napríklad v celom Stredomorí a na juhu USA.

RAST: bujný. Je to listnatý, opadavý, v našich podmienkach skôr krátkoveký strom (priemerne okolo 30 rokov), dorastá do výšky 10-12 m a šírky 10 m. Má rozložitú korunu, letorasty sú zelené, hranaté, hladké. Kôra kmeňa je šedá a zbrázdená. Zložené listy sú dlhé až 25 cm 2-krát párnoperovité, s 8–15 pármi lístkov, pričom každý z nich tvorí ďalších 15–30 párov lístkov. Zaujímavosťou je že tieto lístky sa na noc a pri vysokých teplotách skladajú ako po dotyku pri mimóze.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, jednodomá, hmyzom opelivá.  Kvitne neskoro, až v júli a auguste, veľmi dekoratívnymi a silne voňavými súkvetiami tvorenými mnohými dlho stopkatými hlávkami. Stredné kvety hlávok sú obojpohlavné, krajné sú samčie. To najkrajšie na kvetoch sú ružové, rôzne rozložené tyčinky s dlhými nitkami, ktoré dodávajú kvetu výzor jemného, širokého štetca.   

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 3-5 rokov), výška a pravidelnosť závisí od lokality, musí byť dostatočne teplá a slnečná. Vrchol dosahuje vo veku medzi 10-20 rokmi.

PLODY: struky, dlhé 10-20 cm zúžené medzi jednotlivými semenami.

DOZRIEVANIE: od septembra do novembra.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny a počas kvitnutia aj silne voňavý strom atraktívny pre opeľovačov, vhodný do mestských parkov, väčších záhrad či vo veľkých nádobách na terasy, chránené dvory a strešné záhrady. Kulinárne využitie: mladé, aromatické listy sa dajú variť a pridávať do rôznych varených a dusených jedál, podobné využitie majú kvety, ktoré sa jedia ako zelenina. Sušené listy sa môžu použiť ako náhrada čaju. Liečivé využitie: jej kvetné hlávky podporujú trávenie, má ukľudňujúce a tonizujúce účinky. Používajú sa vnútorne proti nespavosti, podráždenosti a problémoch s pamäťou. Podobne sa používa kôra, navyše má stimulačné účinky a pôsobí proti plynatosti a proti črevným parazitom, je močopudná. Externe sa používa na rany a opuchy. Guma získavaná z narezania kôry stromu sa používa ako náplasť na abscesy, povrchové vredy atď. a tiež ako fixačný prostriedok pri zlomeninách a výronoch. Technické využitie: má husté, tvrdé, pevné drevo, ktoré sa po vybrúsení krásne leskne, takže sa používa na nábytok apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre priepustnou, dostatočne vlhkou, hlinitou až piesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do mestských tepelných ostrovov v teplých oblastiach Slovenska.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -18 °C až -23 °C, je náchylnejšia na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho a vysoké teploty, dobre znáša aj vietor.