Vsetky varianty predpredajové

PÔVOD: Slovensko, obec Medné, ktoré je súčasťou obce Lednické Rovne v okrese Púchov, známa už v 2. pol. 18. storočia, rozšírená aj v Maďarsku. Synonymá: Emilio Mednyanszky, Cerise de Medne, Mjednianska.

RAST: bujný, v mladosti veľmi bujný, tvorí veľké, mohutné, hustejšie koruny, kostrové konáre smerujú kolmo nahor, spodné sa rozkladajú do šírky, len okrajové konáre pod váhou úrod mierne prevísajú. Je veľmi húževnatá a dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Rýchlica nemecká a Lyonská skorá.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 7 g), nepravidelného tvaru, niekedy guľovitého, inokedy srdcovitého, zboku splošteného. Šupka je veľmi lesklá, tmavočervená až čierna. Dužina je stredne tuhá až tuhá, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava veľmi dobre farbí. Chuť je výborná, príjemne sladko korenistá. Kôstka je v pomere k plodu malá.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva 1.-2. čerešňovom týždni, obvykle začiatkom júna až okolo 10. júna, skôr než Lyonská skorá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, šťavy, sirupy, likéry, džemy, na pečenie a sušenie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Na pôdu nie je náročná, rastie dobre vo všetkých dostatočne priepustných a zároveň dostatočne vlhkých pôdach, aby plody neboli drobné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a v kvete. Skorým dozrievaním uniká vrtivke čerešňovej, čiže nebýva červivá. Je málo náchylná na praskanie plodov a ich moniliózu (Monilinia fructigena).

PÔVOD: neistý, buď z Nemecka v 2. pol. 19. storočia vypestovaná škôlkarom Küpperom v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici a zavedená na trh v r. 1887/88 alebo privezená do Nemecka z Francúzska ešte počas francúzsko-nemeckej vojny v rokoch 1870/71. Známa bola aj ako Küpperova raná alebo Früheste der Mark (Najskoršia z kraja).

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké pyramidálne, neskôr až guľovité, ale celkovo menšie koruny, relatívne riedke, vhodné aj do menších záhrad. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné vodorovne, neskôr až previslo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Lyonská skorá, Veľká čierna chrupka, Büttnerova, Braunauer, prípadne aj neskôr kvitnúca Napoleonova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, nepravidelná, závislá od ročníka.

PLODY: menšie (priemerne 3,5-5 g), s nepravidelným tvarom, srdcovitým až guľovitým, šupka je lesklá červená, neskôr tmavohnedočervená, vínovočervená; dužina je mäkká (srdcovka), červená, v plnej zrelosti fialovohnedá, stredne šťavnatá, málo farbiaca, dobrá, sladká, ľahko sladkokyslá, jemne aromatická, treba ju nechať plne vyzrieť a neuponáhľať sa so zberom. Kôstka ide dobre oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: 1. deň čerešňového týždňa, je to najskoršia odroda, od ktorej sa počítajú čerešňové týždne. Podľa lokality a priebehu počasia dozrieva koncom mája až začiatkom júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale vzhľadom na dobrú oddeliteľnosť kôstky od dužiny je využiteľná aj na iné spracovanie, vrátane sušenia. Plody v červenej zrelosti dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje teplé polohy s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou a vápenitou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. V suchých pôdach sú plody drobné, podobne aj v ílovitých, kde naviac stromy trpia glejotokom. Teplé polohy jej svedčia nielen kvôli malej mrazuodolnosti skoro kvitnúcich kvetov, ale aj kvôli tomu, že sa najlepšie prejaví jej najlepšia prednosť - ranosť a plody sú kvalitnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, ale slabo v kvete, stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, náchylnejšia na moniliózu po popraskaní.

PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.

RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Takmer celá Európa, S Irán, S Turecko až po Kaukaz. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách, v polohách od 200 do 800 m.n.m.

RAST: stredne rýchly. Je to statný strom dorastajúci do výšky 10-25 metrov a šírky 20 m, niekedy rastie aj ako ker. Vytvára hustú, mohutnú korunu, kôra je hladká, červenohnedá až tmavosivá, borka svetlo až tmavosivá, pruhovaná. Listy sú sviežozelené, oválne, s dvojito pílkovitým okrajom a výrazne vystupujúcou žilnatinou. Na jeseň sa sfarbujú do zlatožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, opeľovaný vetrom. Kvitne v apríli a máji, samčie kvety tvoria valcovité, visiace, asi 3-6 cm dlhé, voľné jahňady, samičie kvety tvoria jahňady asi 5-15 cm dlhé, vyrastajúce zo zmiešaných púčikov na konci letorastov.

PLODNOSŤ: neskorá (10-20 rokov od výsevu).

PLODY: vajcovité oriešky dlhé 5-9 mm, uložené na báze trojlaločnatého krídla. Krídla sú usporiadané do 10-12 cm dlhých súplodí. Oriešok je najprv zelený, po dozretí hnedý.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dobre znášajúci rez a tvarovanie, je ideálny na živý plot, ale krásne sa vyníma aj ako solitér v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch. Hrá dôležitú úlohu ako výplňová drevina v dubinách - pomáha u dubov vytvárať priame priebežné kmene. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Jeho drevo je veľmi tvrdé, mechanicky pevné, ťažké, využívalo sa na výrobu nástrojov. Kôra v minulosti slúžila na farbenie vlny. Listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie.

STANOVIŠTE: nenáročný na svetelné podmienky, vyhovuje mu slnečné stanovište, polotieň i tieň. Nenáročný aj na pôdu, najlepšie sa mu darí na hlinitej neutrálnej pôde, ale zvládne aj vápenitú či mierne kyslú. Nemá rád len vyslovene zamokrené pôdy, veľmi kyslú rašelinu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -26 °C až -29 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty.

PÔVOD: severovýchodná časť Severnej Ameriky, od Connecticutu po Ontario, Illinois a Pennsylvániu. Je to druh Crataegus pedicellata, s množstvom vedeckých synoným, napríklad aj Crataegus coccinea.

RAST: pomerne pomalý. Je to listnatý, opadavý, tŕnitý krík alebo menší strom, dosahuje výšku aj šírku do 7 m. Prirodzene tvorí obvykle trs kmeňov, ale dá sa pestovať aj ako strom s jedným kmeňom. Koruna je široká, voľná a okrúhla. Kôra je šedohnedá, hladká, borka sieťovito rozpraskaná, šedá. Výhonky sú tenké, šedohnedé a tŕnité, s ostrými, špicatými tŕňmi dlhými až 5 cm. Listy sú striedavé, jednoduché, špicaté, veľké až 10x5 cm (väčšie než u iných hlohov). Majú dvojito pílkovitý okraj, sú ostro laločnaté. Podobají sa listom javora alebo ešte skôr brekyne (český názov je hlh břekolistý). Vrchná strana listu je drsná tmavozelená, lesklá, rub je svetlejší. Na jeseň sa listy prefarbujú do žltooranžova.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, samoopelivý, kvitne v máji. Kvety sa podobajú kvetom iných ružovitých drevín, okvetné lístky sú biele.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká a pravidelná, do 4-7 rokov od výsadby.

PLODY: červené, lesklé alebo osrienené malvice na dlhej stopke elipsovitého, niekedy hruškovitého tvaru s dlhými vzpriamenými kalíšnymi lístkami. Na hlohy sú relatívne veľké (okolo 1-2 cm). Dužina je na hloh veľmi šťavnatá, má výbornú, sladkokyslú chuť s takmer nebadanou horkosťou pred plným dozretím, pripomína chuť šípok, je aj aromatická, voní po ružiach. Obsahuje do 5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a tak sa dajú aj vypľuť. Stopka plodu je chlpatá.

DOZRIEVANIE: počas septembra. Po plnom dozretí plody opadávajú.

VYUŽITIE: je celoročne veľmi dekoratívnou drevinou vhodnou do parkov, záhrad či medzí. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, želé, víno, ovocné kože atď. Dajú sa aj sušiť a kandizovať, po vysušení použiť ako čaj. Podobne ako u iných hlohov kvety aj plody znižujú krvý tlak a podporujú činnosť srdca.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnečnom bude plodnejší. Veľmi nenáročný na pôdu, najlepšie sa mu darí v hlinitej neutrálnej pôde, ale znáša aj veľmi vlhké, ťažké ílovité pôdy a aj ľahké či vápenité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzodrný do -29 °C až -34 °C.Po dobrom zakorenení dobre znáša sucho.

PÔVOD: Čechy, koniec 18. st.

 
RAST: rast bujný, vzpriamený, vytvára krásnu, veľkú a dosť hustú, široko ihlanovitú korunu a zdravý, rovný kmeň.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké plody úhľadného, vajcovitého tvaru, niekedy pretiahnutého pri stopke. Plody bývajú zhrbolené, po ich dĺžke sa tiahne širšia plytká ryha. Šupka je veľmi jemná, lesklá, čiastočne mastná, svetlozelená, pri dozretí zelenkasto žltá, svetlohnedo bodkovaná, mramorovaná. Biela dužina je veľmi jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Je šťavnatá, rozplývavá, maslovitá, chuťovo veľmi sladká, muškátová.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od polovice novembra; skladovateľnosť do decembra, v chlade a s miernou stratou chuti až do marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba ovocného koňaku a likéru, výroba džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: polohy nižšie, teplejšie, ale i vyššie a chladnejšie - na chránenom stanovišti; pôda hlboká, hlinitá alebo hlinito-piesčitá. V slabej, vlhkej a studenej pôde sú plody malé a škvrnité.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: Valtice, ČR, r. 2004.

 
RAST: bujný rast, tvorí otvorenú, stredne hustú a vzpriamenú až rozložitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká až veľká, a pravidelná.

 
PLODY: veľké plody vajcovitého tvaru, nesúmerné, s oranžovou šupkou s červeným rozmytým líčkom. Dužina je svetlooranžová, stredne tuhá, rozplývavá, stredne až veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky, iba ojedinele môže ostávať na rebrách, chuťovo vyvážená, veľmi dobrá, sladká s mierne kyslastou príchuťou, dobre aromatická a pikantná.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla, približne 3 týždne pred odrodou Velkopavlovická.
VYUŽITIE: priamy konzum, konzerváciu.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené a slnečné stanovište, priepustná pôda v teplých a stredne teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, citlivejšie sú puky na hlboké zimné mrazy a najmä na striedanie teplôt v zime, stredná odolnosť voči pukaniu plodov a monilióze.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda známa už od 17. storočia.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, vysoké a široké koruny. Má sklon k vyhoľovaniu.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (6,5 g), tvarovo nevyrovnané, niekedy tupo zaguľatené, inokedy zo strán sploštené. Šupka je lesklá, priesvitná, žiarivočervená až tmavočervená, ľahko sa dá stiahnuť, je to kyselka. Dužina je jemná, žiarivočervená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, jemne korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: začiatkom júla, postupne. Dopravu znáša dobre len neprezretá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, sirupy, džemy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje ľahšie, hlinitopiesočnaté, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete.

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.

RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Francúzsko, INRA, vyšľachtená ako kríženec odrôd Cristomorto × Aï, uvedená na trh v roku 1969.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá (má alely S₁S₃), hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Ferraduel, Supernova, Lauranne, Tuono, Genco, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: sú veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú veľké (priemerne 1,5-1,8 g, asi 38 % hmotnosti plodu), podlhovasté, jemne zvrásnené, stredne hnedé, stredne tvrdé a stredne chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je jemne sladkastá, stredne výrazná. Má vysoký obsah tuku (55,4 g/100 g).

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom septembra, asi 3 dni po Nonpareil. Plody sa ľahko zbierajú.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale dekoratívne sú aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči monílii (Monilinia spp.), náchylná na rakovinu konárov (Diaporthe amygdali), tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a odolná voči dierkovitosti listov (Wilsonomyces carpophilus). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: USA, Kalifornia, Fresno, US Horticultural Field Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Alamar x Gold Dust v roku 1952, v roku 1956 prvýkrát rodila.

RAST: umiernený až stredne bujný, rozložitý. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro, stredne dlho. Kvet je ružovitý.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, guľaté, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno priľnavá k dužine, žltá a na viac než 1/2 plodu prekrytá stredne červeným, rozmytým, niekedy pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, okolo kôstky jemne červenkastá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. 

DOZRIEVANIE: neskoré až veľmi neskoré, 25 dní po Redhaven, začiatkom septembra.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj na zaváranie, výrobu džemov, džúsov apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dostatočne vlhkou, ale nezamokrenou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí s ohľadom na neskorý čas dozrievania.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvetných pukoch. Je dobre odolná voči šarke, stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans), menej odolná voči bakteriálnej škvrnitosti spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. pruni.

PÔVOD: Rusko, semenáč neznámeho zrejme z okolia Moskvy už z 18. storočia, kedy bola nazývaná Aporta. Na začiatku 19. storočia ju priviezol škôlkar (James) Lee do Anglicka, kde ju premenoval Alexander I. a odtiaľ sa rozšírila do sveta. Synonymá: Kaiser Alexander, Alexander I., Aporta, Aporta Nalivia.

RAST: bujný, tvorí široko rozvetvené, guľovité, neskôr rozložité koruny. Je veľmi dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Cellini, Croncelské, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Hammersteinovo, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Landsberská reneta, Matkino, Melrose, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Reneta šarlátová, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, mierne striedavá, čo sa týka veľkosti úrody.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g, ale aj 600 g), široko tupo kužeľovité. Šupka je jemná, lesklá, polomastná, svetložltá až slamovožltá, skoro celá prekrytá karmínovočerveným pruhovaním a mramorovaním. Dužina je zelenobiela až biela, pod šupkou žltkastá, mäkká, šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, len jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, uskladnená v chlade vydrží do novembra či decembra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, sušenie a ďalšie kuchynské využitie ako pečenie, výrobu výživ, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnými vetrami, ale dostatočne vzdušné. Pôdu  uprednostňuje ľahšiu, ale dostatočne vlhkú, neznáša suchú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh, kde má aj vyfarbenejšie a zdravšie plody.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti a monilióze plodov v polohách, kde sa zdržiava vlhký vzduch.

PÔVOD: ČR, Vřesice, vybral ju niekedy pred rokom 1954 Vilém Jašek ako cenný klon veľmi starej odrody Panenské pestovanej od nepamäti v Čechách a na Morave. Na rozdiel od pôvodnej odrody má väčšie plody.

RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

PLODY: malé, častejšie stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim, výskumný ústav, v r. 1884 ju vyšľachtil pomológ Rudolf Goethe z voľného opelenia Parmény zlatej zimnej, prvé plody niesla v roku 1894. Synonymá: Geheimrat Wesener, Tajný rada Wesener.

RAST: bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu, neskôr až previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké, tvarovo variabilné od plocho guľovitých až po súdkovité. Šupka je tenká, hladká, neskôr mastná, žltá s pruhovaným červeným líčkom, s nápadnými lenticelami a často mramorovo pokrytá hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, jemná, tuhá, veľmi šťavnatá, chuť výrazne kyslejšia.

DOZRIEVANIE: zber v septembri, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až februára.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, muštovanie, pečenie a výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale neznáša príliš ťažké pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: druh pochádza zo S Ameriky, najmä východnej časti kontinentu, najmä USA, zasahuje však aj na sever Mexika, do štátu Chihuahua. Severná hranica rozšírenia prechádza juhom kanadského Ontária. Rastie tam v sladkovodných aj brakických močiaroch, na brehoch vodných tokov a plôch, v zaplavovaných zónach aj v priekopách okolo ciest, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky cca. 400 m. Odroda Pink Jake patrí do série TOMA vyšľachtenej v Poľsku, v Gospodarstwo Ogrodnicze Tadeusz Kusibab.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,5 m cez sezónu. Je to vytrvalá bylina, prezimujúca v koreni. Stonky a listy sú tmavozelené, výrazne kontrastujú s farbou kvetov. Stonka je priama, lysá. Listy sú striedavé, široko kopijovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi, opeľovanými hmyzom. Kvety sú obrovské, výrazne ružovej farby s červenou bázou lupeňov. Kvitnú od konca júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: vajcovité tobolky, dlhé 14–35 mm.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: nádherná okrasná trvalka vhodná do menších aj väčších záhrad či parkov. Kvety sú podobne ako kvety iných ibištekov jedlé, chutia jemne a majú mierne slizovitú konzistenciu a jemne horkastú dochuť. Spolu s listami a koreňmi majú aj liečivé účinky, konkrétne pri zaliatí vriacou vodou či povarení tvoria veľa slizu, ktorý chráni sliznice dýchacieho aj tráviaceho traktu, takže sú vhodné pri infekciách dýchacích ciest či dyzentérii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, priepustnou a stále stredne vlhkou pôdou. Vhodný do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -17,8 °C až -23,3 °C, po prvom mraze na jeseň odporúčame zrezať na výšku asi 12 cm a zakryť vrstvou suchého lístia, pilín alebo čečiny. Znesie aj vlhkejšie lokality.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.

 
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.

 
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: pôvodne len v horách centrálnej časti Balkánskeho polostrova, v Macedónsku, severnom Grécku, Bulharsku, Albánsku. V Albánsku pravdepodobne už pôvodné populácie tohto druhu zanikli. V 2. pol. 16. storočia sa dostal do Istanbulu a odtiaľ ho zaslali botanikovi Clusiovi do Viedne. Najmä počas 17. storočia sa dostal do zámockých parkov, alejí, záhradných reštaurácií. Dnes je rozšírený skoro po celej Európe okrem severných častí, sekundárne aj v miernom pásme Severnej Ameriky, v Ázii na Ďalekom východe a na Novom Zélande.

 
RAST: rýchly, v dospelosti dosiahne 15 až 30 m, korunu má mohutnú, guľovitú, v staršom veku s previsnutými konármi. Borka je hladká, vekom drsnie a čiastočne sa odlupuje v malých šupinách. Puky sú silne lepkavé, červenohnedé. Dlaňovito zložené listy bývajú päťpočetné až sedempočetné na (až 27 cm) dlhej stopke, na okraji nepravidelně dvojito pilovité, sviežo zelené, lysé. Jazva po opadnutí listu sa nápadne podobá na konské kopyto, z toho pohchádza aj jeho druhové meno.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvety sú obojpohlavné, usporiadané až po 90 kusoch do vzpriamených kužeľovitých strapcov, ktoré pripomínajú sviečku. Kvitnú počas mája a sú opeľované aj hmyzom aj vetrom.

 
PLODNOSŤ: neskorá (20 rokov po výseve, cca. 16-17 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: zelené guľovité ostnaté tobolky s tmavohnedými semenami veľkými 1 až 3 cm.

 
DOZRIEVANIE: obvykle počas októbra.

 
VYUŽITIE: významná medonosná, parková a alejová drevina. Plody sa používajú na výrobu mastí, balzamov či gélov proti kŕčovým žilám.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie. S výnimkou horských oblastí sa dá u nás pestovať všade.

 
ODOLNOSŤ: toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Od konca 20. storočia ho napáda ploskáčik pagaštanovitý (Cameraria ohridella), ktorý spôsobuje tvorbu veľkých zaschnutých škvŕn na listoch, prípadne ich predčasný opad.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Jojo a Felsina.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

PLODY: stredne veľké (35-40 g), podlhovasté či oválne. Šupka je pod silným osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je pevná, zlatožltá, stredne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá, vyvážená (cca 18 °Brix), korenistá a mimoriadne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najviac jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná, úrodná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, vďaka hypersenzitivite rezistentná voči šarke, málo náchylná na moniliózu.