Sprievodca druhmi

Brekyňa dorastie do výšky aj cez 20 metrov, v máji je biela ako po snežení a na jeseň má zlatú korunu. Jej plody sú najlepšie až zhniličené, chuťou pripomínajú mišpuľu, len sú výraznejšie. Zvládne mráz, horúčavy aj kamenistú pôdu.

Kvitnú ako posledné, mrazy im nevadia a ich plody zbierame uprostred zimy priamo zo stromu – ako lekvár v balení jednohubky. Prečo si mišpuľa zaslúži miesto aj v malej záhrade, ako ju vychovať a prečo sa jej hovorí nemecká, hoci pochádza z Blízkeho východu.

"Ščepi, které ňikda ňebudu kvitnuť, a predca budú mať viborného jablka." Takto opísal kňaz Juraj Fándly z fary v Naháči už v roku 1792 vo svojom diele Pilní domajší a poľní hospodár túto zvláštnu jabloň, ktorej nakoniec prischlo jeho priezvisko.  Pre správnosť, táto jabloň kvitne, ale veru kvetmi prečudesnými. Kvety totiž nemajú korunné lupienky, ba ani tyčinky, ale zato majú znásobené kalíšne lístky a piestiky. Pozriete na ne a zdá sa, akoby ich nejaký škriatok v noci otrhal. Alebo veľmi iniciatívna veverička, čo si pochutnáva na lupienkoch. Niet divu, že v takomto zúboženom stave ani nie sú lákavé pre opeľovače. Ale Fándlyho jabloni to evidentne nevadí. O čo viac energie ušetrí na lákaní opeľovačov, o to viac jej investuje do veľkostne variabilných, ale väčšinou veľkých plodov. Biologicky to nedáva zmysel. Plody majú byť pôvodne chutnou schránkou semienok, ktorú vtáky či cicavce skonzumujú a pohnojené semienka vysejú niekam ďalej od materského stromu, aby sa ten rozmnožil. Táto jabloň akosi zabudla, že tie jej plody sú bez semien a teda cez ne sa nerozmnoží. Napriek tomu ich tvorí a celko sa pri tom vyhrá v pestrosti tvarov. Ťažko očakávať, že by vsadila na to, že si túto zvláštnosť všimneme my ľudia a minimálne vyše 2 storočia ju uchováme prostredníctvom vrúbľov. Bola to len náhoda, ale našťastie si ju niekto všimol a všimol si aj, že dáva vysokú a aj v horších podmienkach pri kvitnutí stabilnú úrodu plodov. Viaceré odrody hrušiek, najvýraznejšie Konferencia, Nelisova zimná, ale aj Williamsova, La France, Précoce či Soľnohradka a Alexandrine Douillard vedia okrem opelených plodov tvoriť aj partenokarpické, bezsemenné plody a čisto bezsemenné plody tvorí tajomná Bezjaderka Říhova. Medzi jabloňami je tých odrôd, čo tvoria plody bez opelenia, podstatne menej. Okrem našej Fándlyho je to Spencer Seedles, Rae Ime či Wellington Bloomless. Jabloň Fándlyho v kvete, David Fendrich Vyfarbené plody Fándlyho jablone, Zuzana Ištvánová Plody Fándlyho jablone, David Fendrich Prierez jablka Fándlyho jablone, David Fendrich Okrem rarity aj nenáročné hospodárske jablko Plody sú dobrej kvality najmä na spracovanie, napríklad na pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov či cideru alebo na sušenie. Kvôli nižšej šťavnatosti a chuti je menej vhodná na muštovanie či priamy konzum. Má žltozelenú až sýtožltú šupku v plnej zrelosti na oslnenej strane prekrytú menším červeným líčkom. Šupka samotná je jemne horkastá až trpkastá - ideál do cideru. Na spodnej strane plodu je široký a veľmi hlboký kalich s dužinatými zvyškami kalíšnych lístkov. Biela, menej šťavnatá, jemne aromatická dužina v sebe skrýva jadrovník s prázdnymi puzdrami bez jadier. Ako šerif s coltom bez nábojov. Chuť dužiny je sladkokyslá, menej výrazná, neoslní na prvé ochutnanie. Ale zas pri spracovaní vzniká veľmi málo odpadu na rozdiel od napr. Kalvilu červeného jesenného, ktorý tvorí tak veľkú hviezdicu jadrovníka, že veľa dužiny medzi jej cípmi pri spracovaní padne za obeť v mene efektivity. Fándly by sa možno potešil, že pečený v župane je "k sežrání" vcelku bez cavykov. Podľa doterajší skúseností s pestovaním sa zdá, že nie je veľmi náročná na pôdu. Zdá sa byť aj dobre mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami. Hodí sa do teplých, stredne teplých a zrejme aj chladnejších polôh.  Bez kľúčových ľudí by bola navždy stratená A ako sa vlastne stalo, že sa táto zvláštna jabloň uchovala až do dnešných dní aj pre Vás? Strom tejto odrody sa dochoval do druhej polovice 20. storočia v Naháči pri potoku, odkiaľ zobral vrúble učiteľ v miestnej škole Alojz Kaššák a zaštepil nimi plánku rastúcu v záhrade tejto školy cca. v roku 1957. V roku 2002 bol tento strom vyhlásený za chránený strom. Okrem toho boli neskôr vysadené ďalšie 2 stromy tejto odrody na dvor a do záhrady fary, kde Juraj Fándly kedysi pôsobil. O túto záhradu sa v súčasnosti stará občianske združenie Fándlyho záhrada.  A z nej už sme získali vrúble aj k nám do škôlky. Tešíme sa, že môžeme byť súčasťou jej príbehu.

Tak by sme stručne mohli popísať snáď najpopulárnejšiu hrušku na svete. Pochádza z anglického grófstva Berkshire, kde ju už okolo roku 1767 pomenovali podľa jej objaviteľa, učiteľa Johna Staira ako Stair's Pear. Táto pekná slovná hračka sa ale dlho neohriala a čoskoro hrušku premenoval jej množiteľ, škôlkar Richard Williams z Turnhamu v Middlesexe na Williams' Bon Chrétien, teda v preklade Williamsovu dobrú kresťanku. Nie je známe, či bol Williams sám dobrým kresťanom, ale zrejme skôr hrušku pomenoval po inej starej francúzskej odrode Bon-chretién d'hiver, obľúbenej hruške Kráľa Slnko, teda Ľudovíta XIV. U nás sa z tohto krstu kresťanský prívlastok nedochoval, je len Williamsova, ale napríklad v nemecky hovoriacich krajinách je stále aj Williamschristbirne. Tým ale história jej krstov neskončila. Niekoľko jej exemplárov spolu s ďalšími odrodami kúpil Američan James Carter z Bostonu a v roku 1799 sa dostala loďou za Veľkú mláku. Cestu prežili stromčeky dobre, čo sa však nedalo povedať o štítkoch, o ktoré prišli. Tak sa bez mena dostali na jeden pozemok v Massachusetts, kde sa im výborne darilo. O pár rokov neskôr sa pozemok dostal do rúk farmárovi Enochovi Bartlettovi a ten, nadšený chuťou týchto hrušiek, ich zas neskromne pomenoval po sebe ako Bartlett Pear a veľmi úspešne ich množil a predával po celej Severnej Amerike. Až raz... objednal niekoľko ďalších odrôd hrušiek z Európy a medzi nimi aj Williamsovu a zistil, že sú totožné. Nuž ale medzičasom bolo meno Bartlett Pear v Amerike tak zaužívané, že jej tam už prischlo. Hruška Williamsova, detail plodu, Erika Chalány Rôzne zrelé plody odrody Williamsova, Erika Chalány Hruška Williamsova, Erika Chalány Hruška Williamsova z pomologickej publikácie České ovoce J. Říhu Výnimočne chutná vo výnimočne priaznivých polohách Jej biela, jemná a výnimočne chutná a voňavá dužina z vhodných, teplých polôh s úrodnou pôdou ju právom radí k najchutnejším stolovým hruškám, ale výborný je z nej aj kompót a samozrejme aj pálenka. Kvôli skorej a vysokej plodnosti nedorastajú stromy do výšin jej chuti. Plody nešpatia chrasty a v prípade nepriaznivého počasia počas kvitnutia vie vytvoriť aj bezsemenné plody bez opelenia. Ťažko odolať pokušeniu sadiť ju všade. Vo vlhkých a studených pôdach sú však plody repovité a vo veterných či inverzných polohách namŕza v dreve. Tam radšej siahnime po odolnejších odrodách.

Škótsky sadár si semenáč v zadnom kúte záhrady dlho nevšímal. Objavil ho až vďaka manželke, ktorá hľadala jablká do koláča – a z náhodného semenáča sa stala jedna z najznámejších neskoro letných odrôd.

Najvýznamnejšia krajinotvorná slivka z našej ponuky — mrazuvzdorná v dreve aj kvete, tolerantná k šarke a s chutnými plodmi, ktoré idú dobre od kôstky. Odroda pre záhrady, sady a aleje vo vyšších nadmorských výškach.

Truoito, Mazzetto, Guara či Supernova. Pod mnohými menami sa skrýva jedna a tá istá mandľa: Tuono z Apúlie. Prečítajte si, ako vďaka planej mandli a jednej mutácii vznikla samoopelivosť a prečo na Tuono narazíte takmer v každej samoopelivej odrode.

Už v júni nastal čas pomalý, čas malín. Čas, keď sa pri zbere týchto chutných pokladov posuniete o 2 metre za hodinu a o 1 plné brucho a 1 plné vedro ďalej. Je august a čas malín ešte stále nemusel skončiť. Ostružina malinová je jedným z mála našich domácich ovocných druhov. Vo voľnej prírode ju najčastejšie nájdeme na slnečných lesných čistinkách, najviac na vlhkejších miestach. Najlepšie jej vyhovuje plné oslnenie horných častí výhonov, spodné časti môžu byť naopak zatienené. Znesie aj polotieň, ale trpí tým kvalita plodov. Keďže korení pomerne plytko a má vysoké nároky na vlahu, neznáša vysychajúce pôdy. Rovnako jej ale nevyhovujú ťažké a zamokrené pôdy, kde viac trpí hubovými chorobami. Ideálne je pre ňu pestovať ju v hlboko zamulčovanom záhone oddelenom od trávnika napr. podrhabovou či inou doskou. Ako spodnú vrstvu mulču používame mulč a navrch dávame materiál bohatší na uhlík, napr. drevnú štiepku, slamu, seno či lístie. Zároveň je malina významnou včelárskou drevinou – dáva včelám mnoho nektáru a aj veľmi výživný peľ. Malinový med je jantárovej farby, jemnej chuti a príjemnej vône, rýchlo a hrubo kryštalizuje.  Pestrosť rodiny ostružín Do takmer nekonečnej rodiny ostružín patria nielen maliny a černice, ale aj ich kríženci, tzv. malinočernice a mnohé iné ostružiny. Napríklad ostružina západná – tzv. čierna malina, ostružina hloholistá teda tzv. malinojahoda. Niektoré majú ostne, iné nie. Niektoré plodia len raz, iné dvakrát do roka. Ale všetky ponúkajú zážitok z rôznych farieb, tvarov, vôní a chutí. Ak si chcete na ich plodoch pochutnávať čo najdlhšie, kľúčom je pestrosť. Pripravili sme pre Vás tipy, ako si užiť ostružinovú sezónu od konca jari až do začiatku mrazov. Maliny rozdeľujeme do dvoch skupín, ktorým zodpovedá aj starostlivosť v podobe rezu. Remontantné odrody = Dvakrát rodiace odrody sú typické tým, že na jar vyrašia zo zeme výhony, ktoré zarodia ešte v tom istom roku - neskôr v rámci sezóny. Rodia teda priamo na tohtoročnom dreve. Ak tieto výhony po odrodení neodstránime, zarodia ešte aj nasledujúcu jar - teda skôr v rámci sezóny. Ak ich odstránime, jesenná úroda bude bohatšia. Rezať teda môžeme buď odrodené minuloročné výhony po zbere v júni/júli, ak chceme zberať menšiu úrodu dvakrát za sezónu alebo odrodené letorasty počas zimy/skoro na jar, ak chceme zberať veľkú úrodu neskôr počas leta a jesene. Odrody raz rodiace alebo klasické rodia na tohtoročných bočných výhonoch vyrastajúcich z minuloročného dreva a tieto po odrodení zasychajú a treba ich počas zimy či na jar odrezať. Podobne rodí aj väčšina černíc či malinočerníc. Srdcová postupka 1. Prvé ovocie už v júni – prvá úroda skorých remontantných malín a malinočernice Skoré remontantné odrody prvýkrát už v júni na minuloročných výhonoch. Sú ideálnym štartom sezóny. Patria medzi ne napríklad odrody červenoplodé Delniwa, Bohéme, Autumn Bliss, Enrosadira, Polka, Polesie, ale aj žltoplodá Golden Everest či Sugana Gelb.   Pestrosťou ich doplnia v druhej polovici júna raz alebo dvakrát rodiace malinočernice či ostružiny iných druhov. Napríklad raz rodiaca odroda Black Jewel ostružiny západnej, prezývanej aj čierna malina, s menšími, ale veľmi sladkými a až perníkovo korenistými plodmi, ktoré výborne znášajú aj zmrazenie a po rozmrazení netečú a držia tvar. Teda za predpokladu, že sa do mrazničky vôbec dostanú.  Alebo beztŕnne krížence medzi týmto druhom a klasickou malinou: raz rodiaci Glen Coe a dvakrát rodiaci Heban či Autumn Passion s purpurovofialovými plodmi. A tiež krížence medzi malinou a černicou (Buckingham) Tayberry, Loganberry, Tummelberry či Boysenberry s obrovskými a pevnými plodmi v rôznom odtieni purpurovej až skoro čiernej, ktoré v dozrievaní pokračujú aj začiatkom júla.   2. Vrchol leta – raz rodiace maliny a iné ostružiny Ak si chcete natrhať v júli maliny na džem, koláče aj do mrazničky, tak stavte na klasické, bohato rodiace letné, raz rodiace odrody. Tie dozrievajú dlhšie a prekryjú obdobie medzi dvoma úrodami remontantných malín. K nim patria napríklad červenoplodé odrody Glen Ample, Tulameen, Willamette, ale aj novšia Valentina s oranžovými plodmi.   V tomto období dozrievajú aj neskoršie remontantné odrody malín, stále na minuloročných výhonoch, napríklad odroda Heritage. Alebo prvá úroda tiež remontantnej, ale neskoršej odrody ostružiny západnej Selena, jediná úroda vzpriamene rastúcej ostružiny hloholistej Tower Hara. Alebo tzv. malinojahoda, ktorá má zaujímavý slovenský vedecký názov ostružina príťažlivá. Pre ňu je veľmi príťažlivá zem, keďže rastie netypicky pôdopokryvne, pre nás je príťažlivá ona najmä veľkými, veľmi dekoratívnymi, sýtočervenými, lesklými súplodiami kôstkovičiek.   3. Od konca júla do mrazov – černice a jesenná úroda remontantných malín V druhej polovici leta až do prvých mrazov preberajú žezlo černice rôznych odrôd od skoro dozrievajúce zakrpatenej Dimy, ale aj vzrastom veľkej Black Satin, Glorniwa či Relevant až po neskoro dozrievajúcu odrodu Dirksen výborne sa hodiacu najmä na spracovanie na džemy či kompóty. A takisto dozrievajú remontantné maliny či ostružiny západné rodiace na letorastoch, od najskoršej Delniwy a Bohéme po najneskoršie odrody Polka, Husaria, Solu Rot alebo Heritage.   Tak si to zhrňme: posaďte si do zamulčovaného záhonu oddeleného od trávnika k plotu či drôtenke pestrú zmes malín, černíc, malinoostružín a ďalších ostružín vo vzdialenosti 50 až 150 cm podľa druhu a odrody. Pravidelne ich na jar prihnojte kompostom a polievajte, ak je sucho. A tešte sa na nepretržitú úrodu po 4 mesiace. Dozrievajú približne v tomto poradí: MALINY Jún Júl August September Október Autumn Bliss Bohéme Delniwa Enrosadira Glen Ample Golden Everest Heritage Husaria Polesie Polka Solu rot Sugana Gelb Tulameen Valentina Willamette MALINOČERNICE A INÉ OSTRUŽINY Black Jewel Boysenberry Glen Coe Heban Malinojahoda Selena Tayberry Buckingham Tower Hara ČERNICE Arapaho Black Satin Chester Čačanská beztŕnna  Dima Dirksen Glorniwa Loch Ness Navaho Relevant Triple Crown

Možno je máj lásky čas, jún je ale rozhodne ruží čas. Poďte s nami objaviť ich fascinujúci svet farieb, vôní a chutí.

Niektoré rastliny predáva už samotný názov. Iné si musia priazeň vybojovať krásou, farbami a nenáročnosťou. Škumpa vlasatá síce nedostala najlákavejšie slovenské meno, no v záhrade patrí medzi najpôsobivejšie dreviny teplejšieho mierneho pásma.

Zemolezy kamčatské sú jedným z prvých ovocí sezóny. Sú odolné, nenáročné, chutia ako modrý začiatok leta a pri správnej kombinácii odrôd dokážu predĺžiť úrodu na celé týždne.

Minipidi kiwi, teda aktinídia pestrolistá, prekvapí odolnosťou voči mrazu, skorým dozrievaním aj dekoratívnymi trojfarebnými listami. Spoznajte odrody Adam, Dr. Szymanowski a Sientiabrskaja.

Georgíny, známe aj ako jiřinky či dahlie, si získali Európu nielen svojou výbušnou krásou, ale aj fascinujúcou históriou plnou mýtov, cisárskych obdivovateľov a zanietených pestovateľov. Od aztéckych legiend až po české Jiřinkové slavnosti – tieto pestrofarebné kvety dodnes očarúvajú záhrady aj modernú gastronómiu.

Máj patrí orgovánu – voňavému symbolu jari, ktorý nezdobí len záhrady, ale aj kuchyňu. Orgovánové sirupy, dezerty či kandizované kvety premenia jeho podmanivú vôňu na nezabudnuteľný gurmánsky zážitok. Spoznajte históriu orgovánu, jeho cestu z Balkánu do Európy aj pôvod názvov, ktoré sa s ním spájajú naprieč krajinami.

Jedlé kvety nie sú len krásnou ozdobou záhrady, ale aj výnimočnou surovinou do kuchyne. Begónie, agastache či zvončeky dokážu premeniť dezerty, šaláty aj nápoje na nezabudnuteľný zážitok plný farieb, vôní a chutí.

Snívate o exotickom ovocí priamo z vašej záhrady? Hurmi kaki je krásny strom s lahodnými sladkými plodmi a výraznou jesennou farbou. Predstavujeme obľúbené odrody, ich vlastnosti aj základné tipy na pestovanie.

Kým väčšina zimných jabĺk v marci končí, stará odroda Strýmka práve začína. Spoľahlivá, dlhoveká jabloň s výbornými muštovými plodmi, ktoré vydržia až do leta.

V Anglicku 19. storočia sa egreše menili na šport: tisíc odrôd, súťaže, rekordné plody a nechápavý Darwin. Potom však prišla americká múčnatka a zmenila všetko, až kým sa klin nevybil klinom.

Čiernu ríbezľu spoznáte aj v tme – stačí pošúchať púčik. A keď ju už striháte za účelom zmladenia, odrezky zbytočne nevyhadzujte: zakoreňovanie je prekvapivo jednoduché a púčiky majú extra využitie.

Ako sa začal príbeh Zelenej ringloty? Príbehy aj stromy si žijú vlastným životom. Môžete sa snažiť zachytiť ich čo najvernejšie či zapestovať čo najpravidelnejšie, ony si vyberú smer, ktorým najviac prúdi miazga. A tak sa niekedy stane, že príbehy nejakej odrody existujú dva či viaceré, najmä ak je to nejaká veľmi stará odroda. A tou Zelená ringlota bezpochyby je. Jej korene siahajú hlboko, minimálne do 16. storočia a asi aj hlbšie, ale tam sa strácajú v spleti podhubia. Ten prozaickejší príbeh rozpráva o botanikovi Pierrovi Belonovi, ktorý si vraj v r. 1549 priviezol Zelenú ringlotu zo svojich ciest po Blizkom východe. Už dlhšie po smrti francúzskej kráľovnej Claudie, po ktorej je pomenovaná Reine-Claude (reine je kráľovná). Odkiaľ presne ju Belon priviezol a kde a ako uzrela svetlo orientálneho sveta, sa z tejto verzie nedozvieme. Ringlota ako dar od sultána Druhý príbeh je tiež skúpy na konkrétnu lokalitu pôvodu, no viac naznačuje kvalitu ringlóty - samotnej kráľovnej Claudii ju vraj neposlal nik iný než sám Süleyman I. Veľkolepý, sultán Osmanskej ríše. A panovníci si vtedy neposielali len také taľafatky či tafetky, ale ovocie hodné kráľovského stola. Ovocie prečkalo vraj dlhú cestu z Konstantinopolu do Paríža. Či ho ešte stihla ochutnať kráľovná Claudia, ktorá zomrela už v roku 1524 ešte pred svojimi 25. narodeninami po pôrode 8 detí, nie je isté. Totiž, nie je vôbec isté, či k presunu tejto odrody do Európy došlo až v 16. storočí. Iné zdroje tvrdia, že ju tam priviezli už Križiaci v 12. či 13. storočí a až cez Taliansko sa dostala do Francúzska, kde získala takú popularitu, že ju pokrstili podľa kráľovnej. Po hlbšom pátraní sa zdá, že jej pravlasťou je Kaukaz alebo Predná Ázia, možno dnešná Sýria. A pravdepodobnými prapredkami sú, podobne ako pri ďalších slivkách, myrobalán a trnka. Nech už je jej pôvod akýkoľvek, nie náhodou si opakovane vyslúžila titul kráľovná nielen medzi ringlotami, ale aj celkovo medzi slivkami, ku ktorým patrí.  Dôvodom je nielen dovtedy neobvyklá zelená farba, podstatne svetlejšia od kráľovskej zelenej, ktorou sa honosili rúcha panovníkov. Tým je najmä jej rôsolovitá, veľmi šťavnatá dužina a výnimočná, sladká a korenistá chuť a úžasná vôňa, ktoré lákajú nielen nás, ale i osy z celého chotára. Za starostlivosť sa vám ringlota bohato odmení Kvôli tejto chuti jej blahosklonne odpustíme aj strednú toleranciu voči šarke (prejavuje sa na listoch), či strednú odolnosť voči moníliovej spále a vyberieme jej kráľovské miesto v teplých a stredne teplých polohách. Moníliová hniloba napáda len príliš prehustené plody, tak sa v rokoch nadmernej úrody nebojme preriediť ich. Vzdušný trón a bosé nohy vo vlahej rose jej svedčia rovnako ako vzdušná koruna. Za hýčkanie nás odmení začiatkom až v polovici augusta najskôr plodmi na zaváranie a po dvoch týždňoch aj na vychutnávanie do objedenia sa začerstva či zo zelených džemov. Aby nám prinášala rovnomernú úrodu, krotíme ju v očakávaných veľmi plodných rokoch pred jarným rezom. Nezabudnite, že samej by jej bolo aj na kráľovskej záhrade smutno a tak ju potešte vybranou spoločnosťou ďalších kráľovien - teda iných odrôd ringlôt či francúzskej dámy Mirabelky Nancyskej či talianskej krásky Vlašky. A komu nestačí pevný stisk ruky od veľkej kráľovnej s nohami pevne na zemi, teda jej plody v košíku a na tanieri, vychutná si jej voňavý bozk aj v tekutej podobe z kalíšku či z pralinky.