Vsetky varianty predpredajové

PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.

RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.

PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.

DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.

STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.

ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Severná Amerika, štát Ontario v Kanade, v USA pd východnej časti po predhorie Skalnatých vrchov. Ako parková a okrasná drevina sa rozšíril do Európy, strednej Ázie a  Číny. V Európy bol introdukovaný v 17. storočí. U nás najstarší exemplár, zrejme z roku 1712, rastie v Seredi v zámockom parku.

RAST: je bujný, dorastá do výšky 18-30 m a šírky 10-20 m, v pôvodnom areáli dorastá aj do výšky 50 m. Je to dlhoveký, opadavý listnatý strom s výrazným terminálom a rozložitou korunou. Borka je hnedošedá až čiernošedá, hlboko zbrázdená. Zložené listy bývajú väčšinou nepárnoperovité, ale niekedy chýba koncový lístok. Sú dlhé 20–50 cm a zložené najčastejšie z 15–19 kopijovitých až vajcovitých lístkov dlhých 6–11 cm s pílkovitým okrajom, ktoré sú na vrchnej strane lysé, na spodnej roztrúsene chlpaté. Dožíva sa okolo 250-350 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, so samičími a samčími kvetmi rozkvitajúcimi na tom istom strome väčšinou s istým časovým prekryvom, ale prítomnosť geneticky odlišných jedincov (=semenáčov či odrôd) zvyšuje plodnosť. Samčie jahňady sú dlhé cca 8–14 cm a široké 1–1,5 cm. Samičie kvety sú v 2–5-početných koncových klasoch.

PLODNOSŤ: relatívne skorá, jednotlivo rastúce stromy môžu začať rodiť už vo veku 4-6 rokov, ale vyššie úrody treba očakávať až od 20-30 rokov veku, najvyššiu plodnosť dosahuje vo veku asi 30-130 rokov. Ak nevymrzne v kvete, plodí pravidelne, ale vyššie úrody máva nepravidelne, tak 2x za 5 rokov. 

PLODY: sú veľké (priemerne 3,5-8 cm aj s rubinou, 3-4 cm bez nej), guľovité. Rubina je veľmi silne, živične voňavá, pri dozrievaní černie, z toho je odvodený názov orecha. Rubina sa sama neotvára pri dozrievaní, treba ju ošúpať, aby sa orechy nekazili. Škrupina je veľmi tvrdá a hrubá. Skrýva živične aromatické a chutné, mastné jadro, ktoré sa nedá vylúskať vcelku kvôli množstvu pevných prepážok v plode. Priemerne obsahuje asi 14 % cukrov, 15 % bielkovín and 65 % tukov.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody padajú čoskoro po opade listov.

VYUŽITIE: stromy sú dekoratívne a voňavé, vhodné do veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, aj do alejí či stromoradí. Koreňmi vylučujú juglon, ktorý inhibuje rast mnohých rastlín v okolí, najmä malvíc. Mladé semenáče sú použiteľné ako podpníky pre pre odrody orecha čierneho aj kráľovského. Kulinárne využitie: Nezrelé plody sa dajú nakladať podobne ako "svätojánske orechy" vlašské a využívať na jedenie aj likéry. Zrelé plody čerstvé alebo po usušení sú chutné a veľmi aromatické, hoci sa nedajú vylúskať vcelku či ako polovičky. Jedia sa priamo alebo sa nimi ochucujú koláče, zákusky, keksy či zmrzlina začerstva či v pečenej podobe. Po otvorení zo škrupinky v izbovej teplote rýchlo stuchnú. Podobne rýchlo na vzduchu a pri izbovej teplote stuchne výživný olej, ktorý treba skladovať v tme, chlade, bez prístupu vzduchu. Zo starších stromov sa šetrným navŕtaním na jar dá získať sladká miazga, ktorá má podobné kvality ako brezová či javorová a dá sa povariť na sirup. Liečivé využitie: kôra a listy majú čistiace účinky na pokožku, používajú sa proti herpesom a ekzémom. Pri vnútornom použití pôsobia proti zápche aj hnačke a proti črevným parazitom, ale príliš veľká dávka môže vyvolať vracanie. Nálev z listov znižuje krvný tlak. Kôra sa môže žuvať pri bolesti zubov a použiť ako obklad pri bolesti hlavy. Ako obklad pri zápaloch sa môže použiť aj rubina. Proti zápalom sa používa aj miazga. Technické využitie: má veľmi kvalitné, dekoratívne, tvrdé, ťažké, pevné, veľmi trvanlivé drevo s jemným zrnom. Veľmi dobre sa s ním pracuje, dobre glejuje a leskne sa po vyhladení. Používa sa na výrobu nábytku, dýh, lodí, rukovätí zbraní, v minulosti aj vrtúľ lietadiel. Z kôry, rubiny a listov sa dá získať hnedé farbivo aj bez použitia moridiel, s použitím moridiel aj šedé či čierne. Rubina obsahuje aj veľa tanínu, ktorý funguje ako stabilizátor farby. Dá sa z nej povarením získať aj žlté farbivo a aj kvalitné drevné uhlie využiteľné ako filter. Priečne narezané orechy s hrubými, pevnými a dekoratívnymi prepážkami sa používajú na výrobu bižutérie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Vo svojej domovine rastie na okraji lesov či pri vodných tokoch. Pôdu preferuje dobre odvodnenú, hlbokú, hlinitú, neutrálnu alebo mierne kyslú či mierne zásaditú, neznáša zamokrenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -26 až -28,9 °C, na neskoré jarné mrazy v kvete je náchylný podobne či menej než orech vlašský, často raší a kvitne neskoršie. Je dobre odolný voči znečisteniu ovzdušia. Vrtivka orechová (Rhagoletis completa) ho napáda.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 16. stor.

 
RAST: rast veľmi bujný; strom sa dožíva vysokého veku, vytvára mohutnú, riedku korunu s šľahúňovými vetvami a silným hladkým kmeňom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krátko kužeľovité, zaoblené. Šupka je svetlozelená alebo mierne nažltlá, pevná, nepodlieha nárazu alebo tlaku. Dužina je maslovitá, jemná, šťavnatá, príjemne vonia, chuť je sladká, sladko-kyslastá, muškátovito korenistá.

 
DOZRIEVANIE: okolo 15.-22. júla, ale zbiera sa skôr (ešte v tvrdom stave, približne o týždeň skôr než úplne dozreje).

 
VYUŽITIE: skorá letná hruška vhodná na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, zaváranie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda menej náročná na polohu, ale najviac sa jej darí v teplých polohách; vyžaduje hlbokú, nie príliš ľahkú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.

 
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.

 
RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, skôr nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädensvil, výskumný ústav ovocinársky vo Wädensvile, vyšľachtená v roku 1935 ako kríženec odrôd Coxova reneta x Ontario, na trh bola uvedená v r. 1955. Synonymá: Švýcarské pomerančové, Schweizer Orangenapfel.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára široko rozložité a dosť riedke, menšie koruny. Rýchlo starne, vyžaduje zmladzovací rez skôr počas života.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače najmä: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná pri pravidelnom reze. Plodí v zhlukoch, plody sú veľmi pravidelné.

PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 126-167 g), plocho guľovité, súmerné, pravidelne rebrovité s 5 širokými, tupými rebrami po celom povrchu plodu. Šupka je hladká, pololesklá, mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, prekrytá na slnečnej strane bodkovaným či mramorovaným oranžovočerveným líčkom a oranžovými lenticelami výraznejšími len v líčku. Dužina je žltá, okolo cievnych zväzkov zelenkastá, stredne tuhá, stredne zrnitá až hrubozrnná, šťavnatá, krehká, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je kyslosladká, príjemne aromatická, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, z nižších polôh skôr, z vyšších neskôr, konzumne dozrieva približne koncom novembra až v decembri, vydrží asi do marca.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do stredne teplých polôh s vlhkejším ovzduším.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči múčnatke.

PÔVOD: Slovensko, miestna odroda z Bielych Karpát.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, dlhoveké stromy, jedny z najstarších.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až obrovské, nepravidelného, ale skôr valcovitého tvaru. Šupka je zelenobiela s tehlovočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je biela, riedka, šťavnatá. Chuť je sladkastá s miernou horkosťou.

 
DOZRIEVANIE: zber počas augusta a sepembra, konzum hneď po zbere, vydrží maximálne do októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na cider a mušty, hospodárske využitie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na polohu a pôdu. Veľmi vhodná do alejí, k cyklocestám, do voľnej krajiny, do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči chorobám aj škodcom.

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.

VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Čína, veľmi stará odroda, zrejme už z 10. storočia z provincie Šan-tung. Pravdepodobne medzidruhový kríženec hrušiek Pyrus ussuriensis a Pyrus aromatica. 

RAST: umiernený.

OPEĽOVACIE POMERY: výrazne cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Vhodné opeľovače napr.: Chojuro, Shinseiki, Seuri, Yali, Korean Giant, Olympic.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná, plody vyžadujú prebierku na dosiahnutie dostatočnej veľkosti a kvality.

PLODY: pomerne veľké, vretenovité až hruškovité, nepravidelné, na povrchu hrboľaté. Šupka je pevná, polomastná, zelená, v plnej zrelosti žltá, s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je biela s žltohnedým nádychom pod šupkou a je hustá, šťavnatá, zrnitá a chrumkavá. Chuť je veľmi sladká, s nízkym obsahom kyselín a s miernou ananásovou arómou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, zber koncom septembra až v októbri, dozrieva až po uskladnení, má veľmi dlhú trvanlivosť pri uskladnení v chladiarňach pri 0 °C - až 6 mesiacov. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné alebo v zeleninových či ovocných šalátoch, k syru. Môžu sa aj tepelne upravovať a pridávať k rýchlo praženým jedlám, podusiť, grilovať, piecť, pridávať do omáčok k mäsitým jedlám. Alebo sa po odstránení jadrovníka môžu plniť sušeným ovocím či orechami.

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -28 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je rezistentná voči mére škvrnitej (Cacopsylla pyri), bakteriálnej spále (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Európa, Malá Ázia a severná Afrika. Na Slovensku rastie prirodzene v lužných lesoch, vlhkejších listnatých lesoch, krovinách a na medziach, na ťažších ílovitých pôdach, od nížin až do polôh ca. 1300 m n. m.

RAST: opadavý ker alebo krovito rastúci strom dorastajúci do výšky 4 m (výnimočne 5 m), šírka 3–4 m. Viackmenný, so široko zaoblenou až voľne vzpriamenou korunou a previsnutými vonkajšími konármi. Protistojné, 3–5-laločnaté, po okraji tupo zúbkované listy sa podobajú javorovým listom a na jeseň sa krásne sfarbujú do červenofialova.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá/hmyzom-opelivá rastlina, opeľujú ju najmä chrobáky a včely. Kvitne od júna do júla a zaujme nádhernými veľkými, bielymi súkvetiami — vonkajší veniec veľkých neplodných kvetov obklopuje drobné plodné kvety. Čiastočne samoopelivá, ale cudzoopelenie medzi geneticky odlišnými jedincami výrazne zvyšuje násadu plodov — odporúča sa vysadiť 2 a viac jedincov. 

PLODNOSŤ: prvé plody obvykle v 3.– 4. roku po výsadbe, plná úroda od ca. 5.– 6. roku. Dospelý ker prináša približne 3–10 kg plodov ročne, podľa stanovišťa a vlahy.

PLODY: plody tvoria jednosemenné guľovité kôstkovice s veľkosťou 10–15 mm a hmotnosťou ca. 0,6–1,2 g, v hustých strapcoch. Spočiatku sú tuhé, belavé s červeným líčkom, neskôr mäkké, lesklé, karmínovo červené, takmer priesvitné, so šťavnatou dužinou a plochou diskovitou kôstkou. Plody sú horkej chuti, výrazne kyslé, s charakteristickou arómou; horkosť sa po mrazoch zmierňuje. Obsahujú jedovaté látky (viburnín, saponíny), ale majú aj liečivé účinky.

DOZRIEVANIE: plody sa vyfarbujú v septembri a vydržia na kroch do zimy. Neskoro dozrievajúci druh.

VYUŽITIE: tepelne spracované plody sa používajú na šťavy, želé, sirupy, vína a zaváraniny (varením sa väčšina dráždivých látok rozkladá). Obsahujú veľa vitamínu C, antokyánov a pektínu. V liečiteľstve sa využívajú plody a kôra kaliny (Cortex Viburni opuli) ako prostriedok proti kŕčom. Plody sú dôležitou zimnou potravou pre vtáctvo. Vysádza sa pre spevnenie brehov potokov a riek a pri parkových úpravách — zaujme predovšetkým nápadnými bielymi kvetmi, atraktívnymi červenými plodmi a na jeseň krásne sfarbenými, tmavofialovými listami.

STANOVIŠTE: slnko až polotieň (najlepšie kvitne a plodí na plnom slnku). Vyžaduje vlhké až mokré, živinami bohaté, ťažšie hlinité až ílovité pôdy; znáša dočasné zamokrenie a pH ca. 5,5 - 8. Prirodzený výskyt v ťažších ílovitých pôdach, lužné lesy, vlhkejšie listnaté lesy, kroviská, medze. Nížiny až polohy do 1300 m n. m.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná až do −35 °C; drevo aj kvetné púčiky sú v podmienkach strednej Európy plne mrazuvzdorné, neskoré kvitnutie zabraňuje poškodeniu jarnými mrazmi. Hlavný škodca: bázlivec kalinový (Pyrrhalta viburni), ktorý dokáže ker odlistiť; ďalej vošky (Aphis fabae) na koncoch výhonov. Choroby sa vyskytujú zriedka - občas múčnatka a škvrnitosť listov na suchých, nevzdušných stanovištiach.

Foto zdroj: Domov Stromov a rôzni autori z Pixabay (wal_172619 ,Hans , Elstef, Nennieinszweidrei, Alicja)

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.

 
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.

 
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.

 
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).

 
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.

 
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: Škótsko, Galloway, Wigtown, odbornej verejnosti predstavená v roku 1871 ako Galloway Pippin, kedy od britskej Kráľovskej záhraníckej spoločnosti získala Certifikát prvej triedy. Ale zrejme je jej pôvod oveľa starší, pravdepodobne vznikla už počas 16. storočia v kláštore  Wigtown v grófstve Wigtownshire. V našich krajoch bola dlho považovaná za novú odrodu objavenú v r. 1907 pomológom Josefom Vorlom na zámockej záhrade v obci Smiřice v dnešnej ČR, než sa potvrdila identita s Galloway Pippin. Synonymá: Gallowayské, Croft en Reich, Croft St. Andrews, Croft-en-Reich, Gallibro, Gallibro Pippin, Galloway, Galloway Apple, Galloway Pepping, Galloway's, Galloway's Apple, Galway's, Galway's Pippin, Graft-en-Reich, Pepin Galloveiskii, Pepin Galloway, Fromms Renette, Der Schulmeister.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vytvára rovné kmene a veľké, guľaté, rozložité a riedke koruny. Listy sú tmavozelené, letorasty takmer čierne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je pravdepodobne zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Blenheimská reneta, Boikovo, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Gloria mundi, Golden Delicious, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange Red, Matkino, Melrose, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Pottovo, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, stredne vysoká, pri prebierke pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 120-220 g z vysokokmeňov, z nižších tvarov aj 320 g), sploštene guľovité, nesúmerné. Šupka je pevná, hrubšia, hladká, suchá, matne lesklá, slamovo- či citrónovožltá s charakteristickými výraznými hrdzavými lenticelami rôznych tvarov, jemne voňavá. Dužina je biela, hrubozrnná, šťavnatá, stredne tuhá až mäkšia, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, osviežujúca, sladkokyslastá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľné su plody do marca (až apríla). Plody vo vetre predčasne nepadajú.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, najmä vo vyšších polohách, na sušenie, muštovanie, výrobu kompótov a výborné na pečenie, najmä na štrúdľu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, veterné, je málo náročná na pôdu, ale obľubuje vlhkejšie a ťažšie pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, dobre odolná voči múčnatke, chrastavitosti a rakovine, v teplých suchých polohách býva častejšie červivá, teda napádaná obaľovačom jablčným. Plody sú pri skladovaní náchylné na vnútornú hnilobu.

PÔVOD: Lotyšsko, Dobele Horticultural Plant Breeding Experimental Station, vyšľachtená v r. 2011 ako semenáč voľne opelenej odrody Krupnoplodnaja. Pôvodný názov selekcie bol SR 9-3-1.

RAST: bujný, tvorí veľké, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Iputj, Meelika, Arthur, Aleksandrs, Ovstuzenka, Jurgita.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 6-6,5 g), srdcovitého tvaru. Šupka je hladká, žltá, svetlá. Dužina je hustá, mäkká, krémovobiela, šťavnatá, sladká, s veľmi dobrou chuťou. Obsahuje len veľmi málo kyselín (od 0,4 do 0,6 %). Šťava je bezfarebná.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 2.-3. čerešnového týždňa, teda obvykle v 1. polovici júna.

VYUŽITIE: strom je okrasný kvetmi aj plodmi a kvetmi atraktívny aj pre včely a iných opeľovačov. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy a kompóty, sirupy či sušené čerešne netradičnej farby či destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Ako skoro dozrievajúca odroda uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Kvôli farbe nie je atraktívna pre vtáky. Je dobre odolná voči moníliovej spále a stredne dobre voči monilióze plodov.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim nad Rýnom, vypestoval Rudolf Goethe ako semenáč Landsberskej renety v roku 1882, v roku 1891 prvýkrát rodila. 

RAST: v mladosti bujný rast, čoskoro ustáva, vytvára širokokužeľovitú až previsnutú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, veľmi bohatá. 

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150-190 g, ale aj 320 g, pri preplodení na vysokokmeni len okolo 130 g), tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená, v plnej zrelosti sýtožltá s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, jemnozrnná, veľmi šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyselkavá, mierne korenistá, aromatická. Má vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri, uskladnené plody vydržia v dobrom stave do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, ale aj ďalšie všestranné spracovanie, najmä sušenie či pečenie alebo výrobu výživ. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy, je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na rakovinu, moníliu a vošku vlnačku krvavú.

PÔVOD: takmer celá Európa až na východnú, kde prakticky chýba. Pôvodné rozšírenie zasahuje až na Kanárské ostrovy, do severozápadnej Afriky, Malé Ázie a do Strednej Ázie. U nás je to bežný druh, ktorý rastie od nížin až po horské oblasti, hlavne na suchých miestach – suchých stráňach, okrajoch lesov a polí, v okolí ľudských sídiel.

RAST: bujný, variabilný. Je to statný ker, vysoký až 3,5 m a široký asi 3 m, niekedy rastie aj ako liana až do dĺžky 10 m. Konáre majú ostne, plodonosný obrast je bez ostňov. Listy sú zložené, nepárno perovité, najčastejšie tvorené 5-7 lístkami, lístky na okraji zubaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni jemne voňavými, ružovými kvetmi rôznej intenzity, pri odkvitaní bledne až do bielej. Kvety vyrastajú v skupinách po 1–5, korunné lístky sa navzájom dotýkajú. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: šípky rôznej veľkosti a tvaru od guľatých až po oválne, v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.

DOZRIEVANIE: v októbri až v decembri.

VYUŽITIE: je vhodná najmä do voľne rastúcich nepriestupných živých plotov do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, do včelníc, medzí a na pastviny. Konáriky so zrelými šípkami sa dajú použiť na rez do vázy či iné floristické využitie - ikebany, vence apod. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. Olej z nich lisovaný je veľmi cennou kozmetickou surovinou do krémov, balzámov apod. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením, ale je nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a obvykle uniká neskorým jarným mrazom v kvete. Je silne vetruodolná a po zakorenení aj dobre suchuvzdorná. V rôznej miere odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, teda z rovnakého kríženia ako Penta, uvedená na trh bola v roku 2017.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Penta, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 10-20 dní po Nonpareil či 9-17 dní po Ferragnès. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá, dobre odoláva škodcom. Jadrá sú stredne veľké (priemerne 1,25 g, 33 % z hmotnosti plodu), oválne až okrúhle, stredne hnedé, jemne zvrásnené. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je veľmi dobrá a sladká, s vysokým podielom cukrov (priemerne 4,34 %) a najmä tukov (priemerne 57,68 %) na mandle.

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, 3 dni po Nonpareil, 7-10 dní po odrode Penta, v podobný čas ako Ferragnès, okolo 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi; kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: USA, Kalifornia, vyšľachtil ju Todd Gresham vybraný pred rokom 2018, kríženie je neznáme, ale pravdepodobne ide o medzidruhového kríženca Magnolia × veitchii a Magnolia liliiflora. 

RAST: vzpriamený, štíhly strom, ktorý dosahuje výšku približne 15 m. Výška stromu po 10 rokov je približne 8 metrov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli. Má krásne, veľké, ružovobiele tulipánovité kvety s priemerom približne 5-10 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: drevnaté súplodia mechúrikov šišticovitého až valcovitého tvaru. Semená sú červené, s mieškom, po dozretí visia na vláknitých stopkách.

VYUŽITIE: pestuje sa takmer výhradne ako okrasný strom, vhodný do veľkých záhrad, parkov, mestskej zelene.

STANOVIŠTE: uprednostňuje plné slnko až polotieň a chránené stanovište, pretože puky a kvety môžu byť poškodené studeným vetrom a neskorými jarnými mrazmi. Najlepšie sa pestuje v mierne vlhkých, mierne kyslých a dobre priepustných pôdach. Je vhodná najmä do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná v dreve približne do −21 °C až −29 °C. Kvetné puky sú citlivé na neskoré jarné mrazy, čo je typické pre skorokvitnúce magnólie. Možné choroby: koralová nekróza (Nectria cinnabarina), fytoftórová hniloba koreňov (Phytophthora spp.), sivá pleseň (Botrytis cinerea), václavka (Armillaria spp.), hubové škvrnitosti listov. Pri pestovaní na dobre priepustných pôdach a vhodnom stanovišti sa tieto problémy zvyčajne vyskytujú len zriedka.

Foto zdroj:  Philippe de Spoelberch, www.treesandshrubsonline.org

Pôvodná euro-ázijská drevina, vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Plody sú atraktívne pre vtáctvo. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m.
Nenáročná, atraktívna drevina vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m. Kôra je spočiatku hladká, sivohnedá, neskôr pozdĺžne rozpukaná. Listy sa na jeseň sfarbujú zo zelena do hnedočervena. Ker kvitne v máji veľkými zhlukmi smotanovo bielych, voňavých kvetov. Plody tvoria drobné (7 - 10 mm), sploštené kôstkovice s lesklou šupkou - spočiatku zelené, v auguste sfarbujúce sa na svetlo-červené, neskôr až čierne. Plody sú atraktívne pre vtáctvo.Odolnosť voči suchu i mrazom. Svetlomilná, teplomilná drevina. Stanovište slnečné/polotieň, krovinaté stráne, skalnaté suché svahy, vápenaté pôdy. Výskyt na Slovensku od nížin až do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .

PÔVOD: neznámeho, zrejme z bývalého ZSSR, názov znamená "plodná".

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, rozložité, plocho guľovité koruny. Raší stredne skoro a skoro ukončuje vegetáciu.

OPEĽOVACIE POMERY: neznáme, zrejme čiastočne samoopelivá. Kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká (v rozmedzí 35-100 kg/strom).

PLODY: stredne veľké (200-250 g), variabilného, jabĺčkového, valcovitého či hruškovitého tvaru. Šupka je svetlá, citrónovožltá, mäkšia, s výrazným oplstením, ktoré mizne pri dozrievaní plodov. Dužina je biela s krémovým nádychom, mäkšia, šťavnatá, jemne kyslastá, aromatická, vynikne po tepelnej úprave. Má stredný obsah cukrov a stredný obsah kyselín. Obsah vitamínu C je v rámci dúl vysoký (priemerne 79 mg/100 g hmotnosti čerstvých plodov), podobne aj obsah vápnika (priemerne 19 mg/100 g hm. čerstvých plodov) a horčíka (priemerne 11 mg/100 g hm. čerstvých plodov).

DOZRIEVANIE: neskoré, v 3. dekáde septembra, v októbri, približne 17 dní po odrode Vranja, 9 dní po odrode Muškatnaja.

VYUŽITIE: plody vhodné najmä na tepelné spracovanie: výrobu džemov, pyré, dulového "syra", ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu destilátov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste. 

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh a chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, podobne ako odroda Muškatnaja. Zvykne dobre unikať mrazom v kvete.

PÔVOD: Japonsko, vyšľachtený ako kríženec odrôd Kosui x Hiratsuka 1 z roku 1954, uvedený na trh v roku 1972. Synonymá: Housui.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný na ázijskú hrušku, tvorí rozložité až previsnuté koruny, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne veľmi skoro (okolo polovice apríla). Vhodné opeľovače napr.:  Shinseiki, Shinsui, Nijisseiki, Kosui, Chojuro, Shinko, Ichiban, Zaosuli, Jin Hua, Kieffer, Kirgizskaja Zimnaja. Nevhodným opeľovačom je odroda Niitaka.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná, v krajine pôvodu 35–40 ton/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 200-300 g), guľaté, mierne sploštené, bez rebier nad kalíšnou jamkou. Šupka je hladká, žltozlatá, neskôr celá prekrytá jemne hrdzavou farbou, bez osrienenia, s množstvom svetlých lenticiel - bodiek. Dužina je žltobiela, šťavnatá, jemná, chrumkavá, osviežujúca a mäkká. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, výrazne aromatická, veľmi dobrá. Z vyšších polôh je menej sladká. Obsah cukrov je priemerne 13,7 %, kyselín 0,188 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber koncom augusta až v polovici septembra, konzumne dozrievajú plody v septembri, uskladnené vydržia do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, výrobu výživ, džemov, muštovanie. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vlahy, ale znesie aj ťažšiu, ílovitú pôdu. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí pre hrušky. 

ODOLNOSŤ: Je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči alternárii (Alternaria alternata) a málo náchylná na praskanie plodov. Počas chladného leta môžu mať niektoré plody sklovitú dužinu. Je dobre odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia inaequalis), hoci citlivejšia na u nás sa zatiaľ nevyskytujúcu ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a stredne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.