Listnaté kry

PÔVOD: druh pochádza z Japonska a Číny až po Himaláje, kde rastie vo vlhkých lesoch v údoliach pozdĺž vodných tokov. Odrodu Variegata ako prvý kultivar a zrejme náhodný semenáč priviezol na západ John Graeffer v roku 1783.

RAST: stredne bujný, je to stálezelený krík s guľovitou korunou, dorastá do výšky a šírky 1,8-3 m. Má kožovité, lesklé, hrubé, elipsovité až úzko vajcovité, veľké (do 20 cm) tmavozelené listy so žltým až svetlozeleným fŕkaným panašovaním, horná polovica listov má zúbkovaný okraj.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dvojdomá, je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou či obojpohlavnou odrodou, napr.: Mr. Goldstrike, Crotonifolia Male, Rozannie (obojpohlavná). Drobné fialovo-gaštanové kvietky s krémovobielymi peľnicami kvitnú skoro na jar - v marci až apríli. Každý kvet má štyri kalíšne a štyri okvetné lístky. Samičie kvety sa objavujú v kratších zhlukoch z pazúch listov.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača skorá (3-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká, ak kvety nezmrznú, pravidelná.

PLODY: veľmi okrasné, červené, až 3 cm veľké, nejedlé kôstkovice.

DOZRIEVANIE: v októbri až decembri, často ostávajú na kríku dlho do zimy.

VYUŽITIE: nenáročný krík okrasný celoročne listami a počas jesene a zimy aj plodmi v prípade prítomnosti opeľovača. 

STANOVIŠTE: plné slnko až úplný tieň v lokalite chránenej pred vetrom, najkrajšia je asi v polotieni. Je nenáročná na pôdu, preferuje dostatočne vlhkú a humóznu. Aby rýchlo rástla, potrebuje veľa vlahy a preferuje vlhké ovzdušie. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v zelených častiach do asi -22 °C, v dreve asi do -24 °C. Kvety môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Znesie aj znečistenie ovzdušia. V príliš mokrej, zle odvodnenej pôde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov, po polievaní na list sa môže vyskytnúť hubová škvrnitosť listov (Cercospora aucubae).

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Kultivar Emerald 'n' Gold vyšľachtili v roku 1963 v USA v štáte Massachusetts v škôlke Corliss Brothers nursery v Ipswichi.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku približne 0,5-1 m a šírku 1-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch žlto panašované, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Odrodu Emerald Gaiety vyšľachtili v USA v Ipswichi v škôlke Corliss Brothers Nursery  roku 1960.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku a šírku približne 0,9-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch biele, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: je to hybrid s jedným z rodičov z druhu Buddleja davidii var. nanhoensis, ktorý je pôvodne endemický v provincii Kan-Su v Číne ako zakrpatený. Tento kultivar je vyšľachtený v USA, Kalifornii, škôlkou Monrovia Nursery, v r. 1984, vypestovaný ako Mongo a predávaný pod menom Nanho Blue.

RAST: umiernený, kompaktný, vzpriamený s previsnutými súkvetiami. Je to opadavý krík, čo dorastá do výšky 150-200 cm a šírky 100-150 cm. Listy sú úzke, striebristé.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne bohato od konca júna až do septembra drobnými modrofialovými kvetmi s oranžovými kalichmi vo veľkých súkvetiach dosahujúcich dĺžku až 25-30 cm, kvitne na letorastoch.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, na rozdiel od niektorých iných kultivarov nie je sterilná.

PLODY: hnedé tobolky dlhé 5-10 mm, s množstvom veľmi drobných, krídlatých semienok.

DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny striebristozelenými listami a záplavou kvetou počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka veľké množstvo opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, toleruje širokú škálu pôd od piesočnatých až po ílovité, ale uprednostňuje dobre odvodnené pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -20 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi.

PÔVOD: USA, Ohio, vyšľachtil ju Karle A. Lucal a na trh uviedla škôlka Good & Reese Nursery, v roku 1942 bola patentovaná. V r. 1950 získala ocenenie Award of Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (RHS), v r. 1993 ocenenie Award of Garden Merit a opätovne v roku 2010.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, je to čiastočne opadavý krík dorastajúci do výšky 2-2,5 m a šírky 2-2,5 m. Má dlhé, stredne zelené listy s plstnatým rubom.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne bohato od júla do septembra 20-25 cm dlhými súkvetiami purpurovočervených kvetov so sladkou vôňou, bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, na rozdiel od niektorých iných kultivarov nie je sterilná.

PLODY: hnedé tobolky dlhé 5-10 mm, s množstvom veľmi drobných, krídlatých semienok.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetou počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka veľké množstvo opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -20 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, vyšľachtená ako kríženec druhov Buddleja davidii x Buddleja fallowiana.

RAST: malý, kompaktný, opadavý ker dorastajúci približne do výšky a šírky 0,8-1 m, s drobnými, bledosivozelenými/striebristými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, len mierne láka hmyz v porovnaní s inými odrodami, kvitne bohato od júna do polovice augusta, vytvára krátke latovité súkvetia voňavých bielych kvetov bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetov počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka aj opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -25 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda Cappuccino pochádza z Nemecka, z Gristede, z rododendronového parku škôlky Bruns, kde ju našli ako semenáč okolo roku 1995 a uviedli na trh v roku 2010. Synonymá: Copacabana.

RAST: umiernený. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 4-5 m a šírky až 2,5-3,5 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku medené až mahagónové, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–6 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a pri rašení bronzové až mahagónové a neskôr zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková výrazná žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm, ktoré sú krémovobielej až cappuccinovej farby, neskôr s ružovkastým okrajom. Tvar aj farba listeňov sa počas kvitnutia dosť výrazne mení. Kvitne po olistení bohato od konca mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: skorá. Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť okolo 2 cm. Hlávka je v rôznej miere hladká či hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá, obsahuje semená. Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda China Girl pochádza z Holandska, kde ju pravdepodobne v roku 1978 pomenovala výskumná stanica Proefstation voor de Boomkwekerij v Boskoop, hoci mohla byť pestovaná dlhšie. 

RAST: v rámci druhu aj poddruhu bujný. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 4-8 m a šírky až 3-8 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis, pod ktorý táto odroda patrí, sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm. Tvar aj farba listeňov sa počas kvitnutia dosť výrazne mení, od zelenkastej cez krémovobielu po hnedastú pri odkvitaní. Kvitne po olistení veľmi bohato od mája do júla v závislosti od genotypu a lokality.

PLODNOSŤ: skorá (3-5 rokov po výsadbe), v prítomnosti inej odrody či semenáča vysoká, hoci výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2,5-3 cm. Hlávka je v závislosti od genotypu, ale aj na jednom strome v rôznej miere hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od genotypu, lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda Milky Way pochádza z USA, zo štátu Ohio, zo skupiny 15 semenáčov, ktoré boli pôvodne vybrané vo Wayside Gardens kvôli bujnému vzrastu, skorému a bohatému kvitnutiu s veľkými, bielymi listeňmi a ktoré boli uvedené na trh v roku 1967.

RAST: bujný v rámci druhu. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 3-7 m, zriedkavejšie až 10 m a šírky až 6 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 5–7 cm, ktoré sú voskovobielej farby. Kvitne po olistení od mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 1,5-2,5 cm. Hlávka je skôr hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Väčšinou obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odrodu Nicole vybral v Taliansku v Miláne v škôlke Agrate Brianza škôlkar Giordano Gilardelli.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 3-5 m, a šírky do 3 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a tmavozelené a lesklé, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 7–8 cm, ktoré sú bielej až krémovobielej farby a neprekrývajú sa. Kvitne po olistení bohato od mája do júla v závislosti od lokality, patrí medzi neskoršie kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: Do kvitnutia a do plodnosti vstupuje skoro (3-5 rokov po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2,5-3 cm. Hlávka je v rôznej miere, ale skôr hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. U poddruhu chinensis väčšinou obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od genotypu, lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie, V Číny, Kórey, Japonska a Taiwanu. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú. V Kórei a Japonsku sa vyskytuje v nominátnom poddruhu Cornus kousa subsp. kousa, pod ktorý táto odroda patrí. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odrodu Satomi vybral Akiri Shibamichi v Japonsku a na trh ju uviedla v USA v štáte Maryland škôlka Brookside Gardens v roku 1980 alebo 1981. Synonymá: Miss Satomi, Satsumi, Satomi Red, Rosabella, ‘Schmred’ Heartthrob®, New Red.

RAST: umiernený, rozložitý. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do strednej výšky 3-7 m, a šírky až 6 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh kousa sa od poddruhu chinensis odlišuje redšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé, lesklé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Okraj listov a často aj žilnatina bývajú pri tejto odrode často červené. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej farby. Poddruh kousa sa od poddruhu chinensis odlišuje tenšími listami s tmavšou spodnou stranou.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm a výrazne širokými, čiastočne sa prekrývajúcimi, ktoré sú ružovej až tmavoružovej farby, ktorá môže byť menej výrazná pri pestovaní v tieni či počas výrazného sucha. Kvitne po olistení od mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: do kvitnutia a do plodnosti vstupuje relatívne skoro (do 5. roku po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2-3 cm. Hlávka je skôr hladká než hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Väčšinou obsahuje väčší počet menších semien (viac než 3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Nový Zéland, New Plymouth, Ducan & Davies Nurseries, vyšľachtená v 70. rokoch 20. storočia, na európsky trh bola uvedená v r. 1979. Medzidruhový kríženec Photinia x fraseri vznikol skrížením druhov Photinia glabra x Photinia serratifolia zrejme v škôlke Fraser Nursery v Birminghame v Alabame v USA a bol uvedený na trh v r. 1955. 

RAST: stredne bujný, rýchlejší než u mnohých iných stálozelených druhov so širokými listami, ale kompaktnejší ako pôvodný hybrid. Je to menší stálezelený strom alebo krík dorastajúci do výšky a šírky 3-5 m. Dobre znáša prísnejší, kontúrový rez. Letorasty a mladé listy sú výrazne červené (od toho je odvodený jeho ľudový názov červienka) po 2-3 týždňoch postupne zmenia farbu na lesklú zelenú. Keďže rastú aj trikrát za rok, krík je často pestrofarebný.  

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivá, s obojpohlavnými drobnými kvetmi v okolíkoch opeľovanými hmyzom. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, keďže ide o medzidruhový kríženec.

PLODY: nápadne červené, malé (4-12 mm) malvice v okolíkoch, nejedlé pre ľudí, ale jedlé pre vtákov.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri, ostávajú na kríku po celú zimu.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný ker či už ako solitér alebo ako živý plot, lebo dobre znáša rez a je celoročne dekoratívny.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň s priepustnou, piesočnatou až hlinitou pôdou, dobre znáša aj vápenité pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -17 °C. Po zakorenení dobre znáša aj sucho. Tento kultivar je vyššie odolný voči hubovej chorobe spôsobovanej diplokarponom hruškovým (Entomosporium maculatum).

PÔVOD: USA, Tennessee, McMinnville, U.S. State Arboretum, vyšľachtená ako selekcia druhej generácie kríženia z roku 1998 medzi odrodami Snow Queen a Pee Wee, na trh bola uvedená v r. 2010.

 
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 1 m a šírky 1,5 m. Je to opadavý krík s guľatým tvarom. Listy sú oválne s 5 až 7 lalokmi, dlhé do 15 cm a široké do 17 cm, pripomínajú dubové listy. Počas sezóny sú stredne zelené, na jeseň sa prefarbujú do rôznych odtieňov mahagónovej červenej. V zime zas zaujme odlupujúcou sa borkou na konároch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne počas júla až septembra pyramidálnymi súkvetiami dlhými až 25 cm a širokými až 10 cm, ktoré vytŕčajú nad olistenie. Obojpohlavné kvety sú na začiatku biele, ale čoskoro zružovejú až do tmavoružovej farby.

 
PLODNOSŤ: nižšia, väčšina kvetov je sterilná.

 
PLODY: drobné (2x2 mm) tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, ostanú na kríku dlho do zimy.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, vhodná ako solitéra, súčasť záhonov, skupiny kríkov či voľnejšieho živého plotu. Vďaka kompaktnému vzrastu je obzvlášť vhodná do menších záhrad, ale skrášli aj tie väčšie či parky.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, stredne výživná a dobre odvodnená pôda, nie nutne kyslejšia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C. Väčšinou netrpí chorobami ani škodcami, niekedy sa môže vyskytnúť na listoch múčnatka či antraknóza alebo roztoče či vošky.

PÔVOD: južná časť Kórejského polostrova, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy a Japonsko. Ide o drevnatú lianu, ktorá vo svojej domovine rastie vo vlhkých lesoch, a popína sa po stromoch a skalách. Do európskej kultúry bola uvedená približne v druhej polovici 19. storočia (okolo roku 1865).

RAST: pomalší v prvých rokoch, neskôr pomerne bujný. Je to opadavý, popínavý ker dorastajúci do výšky aj 10-15 m a šírky 4-10 m a vyžadujúci dostatočne pevnú oporu, o ktorú sa môže prichytiť priľnavými vzdušnými korienkami. Má stopkaté, elipsovité, na vrchole špicaté, na okraji zúbkaté listy dlhé 5-10 cm a široké 3–7 cm. Dobre znáša rez, ktorý sa odporúča po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v júni až júli drobnými, bielymi, plodnými kvetmi plnými peľu a nektáru, ktoré tvoria veľké ploché metliny široké až 15-25 cm a ktoré sú po krajoch lemované sterilnými kvetmi veľkými až 3 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. Vstupuje do plodnosti obvykle 5-8 rokov po výsadbe, plodnosť je obvykle stredná.

PLODY: drobné tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri. Nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: krásny okrasný vertikálny prvok záhrad - ideálna na popínanie okolo múrov, plotov, stien domov, altánkov či pergol. 

STANOVIŠTE: preferuje polotieň či tieň, ale darí sa jej aj na plnom slnkom za prepokladu pravidelnej zálievky. Má rada hlinité až humózne, vlhké, ale dobre priepustné pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -34°C. Dobre toleruje tieň a vietor, horšie toleruje sucho. Môže byť napádaná voškami či červcami. Z chorôb sa môže vyskytovať škvrnitosť listov, múčnatka a zriedkavo sivá pleseň.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: obsahuje kyanogénne glykozidy typické pre rod Hydrangea (potenciálne mierne toxická pri požití). Škodlivá pre psy a mačky. Môže spôsobiť kontaktnú dermatitídu (kožný alergén) - pri manipulácii sa odporúča používať ochranné rukavice.

PÔVOD: druh pochádza z územia USA, od štátu New York po Floridu, ns západ až po  Iowu, Missouri, Oklahomu a Louisiana, kde rastie na vlhkých alebo skalnatých zalesnených svahoch, v roklinách, na brehoch potokov a úpätí útesov. Odrodu Candybelle® Sorbet vyšľachtil zrejme v roku 2022 Toshihiko Hara a uviedol na trh v roku 2023. Synonymá: Hyso22^PBR.

RAST: stredne bujný až umiernený, kompaktný, je to opadavý ker, ktorý dosahuje výšku cca. 90-120 cm a šírku 90-100 cm. Vyznačuje sa pevnými, neohýbajúcimi sa, vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré unesú ťažké súkvetia aj v daždi. Má sýtozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú dožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale väčšina kvetov v súkvetí je sterilná. Kvitne od júla do septembra na letorastoch veľkými (20-25 cm), guľovitými súkvetiami veľkých, sterilných kvetov s občasnými menšími, plodnými kvetmi v rôznych odtieňoch ružovej od krémovej do jahodovej.

PLODNOSŤ: skorá, ale zanedbateľná.

PLODY: nejedlé drobné tobolky. 

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: nízky krík okrasný najmä dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj listami vhodný najmä do skupinových výsadieb s ďalšími odrodami a druhmi hortenzií či iných kríkov do polotieňa stromov či ako pozadie pre trvalkový záhon v menších aj väčších záhradách, parkoch či inej mestskej zeleni. Veľmi sa hodí na rez čerstvých, ale aj sušených kvetov do kytíc a aranžmánov. Kulinárne využitie: olúpané konáre sa dajú zaliať ako čaj. Letorasty sa dajú uvariť a následne opražiť pred konzumáciou. Liečivé využitie: korene pôsobia proti črevným parazitom, sú potopudné, močopudné, vyvolávajú vracanie. Používajú sa pri obličkových kameňoch, zápale močového mechúra, zápale obličiek, zväčšenej prostate a zápaloch priedušiek. Nadmerné dávky však spôsobujú nevoľnosť a zahlienenie priedušiek. čerstvé korene sú šťavnaté a ľahko sa krájajú, sušené sú veľmi tvrdé a pevné. Zbierajú sa na jeseň a nakrájajú na malé kúsky pred usušením. Ošúpaná borka sa používa ako obklad na rany, popáleniny, natiahnuté svaly apod.

STANOVIŠTE: slnečné v chladnejších polohách s dostatočne a rovnomerne vlhkou pôdou alebo polotieň v teplejších polohách. Je veľmi prispôsobivá rôznej pôde, ale neznáša sucho, rýchlo vädne. Na farbu kvetov nevplýva výrazne pH pôdy, je relatívne stabilná v porovnaní s hortenziou veľkolistou. 

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -23 °C až -25 °C, tým, že kvitne na letorastoch, kvitnutie nebýva ohrozené ani silnejšími mrazmi v zime. Je menej odolná voči suchu než iné druhy hortenzií. Veľmi dobre je odolná naopak voči dažďu a vetru, konáre držia pevne. Zajace a králiky ju nezvyknú poškodzovať. Je dobre odolná voči väčšine chorôb a škodcov poškodzujúcich hortenzie, ale niekedy ju môžu potrápiť vošky, roztoče a puklice či múčnatka, listová škvrnitosť (Cercospora sp.) či botrytída v príliš vlhkých podmienkach (Botrytis sp.). 

PÔVOD: Anglicko, Great Shelford, vyšľachtil ho ako kríženca neznámych odrôd Roderick Ian Woods. Na trh bol uvedený v roku 1997 pod ochrannou známkou Lavender Chiffon®, s odrodovým názvom 'Notwoodone'. Patrí do série Chiffon®. Získal viaceré ocenenia, vrátane zlatej medaily od Boskoopskej záhradníckej spoločnosti (Boskoop Horticultural Society).

RAST: bujný, kompaktný. Je to opadavý ker so vzpriameným, vázovitým habitom. Dorastá do výšky približne 200–250 cm a šírky 175–200 cm. Dá sa tvarovať alebo rezom vypestovať do stromčekovej formy.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilný - netvorí klíčivé semená. Kvety sú, ružové, poloplné, s premenenými korunnými lupienkami a napriek sterilnosti lákajú opeľovače: priťahujú najmä motýle. Kvitnutie je v rámci druhu neskoré, kvitne od júla do septembra a kvitnutie po lete pretrváva dlhšie, ak je počasie teplé.

PLODNOSŤ: vzhľadom na sterilnosť nereleventná.

PLODY: malá suchá pukavá tobolka typická pre druh Hibiscus syriacus, ktorá u tejto sterilnej odrody neobsahuje klíčivé semená.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri a zostávajú na rastline do zimy ako okrasné štruktúry.

VYUŽITIE: okrasné: kríkové výsadby a živé ploty, nádoby, vidiecke/prírodné záhrady, pobrežné výsadby a ako solitéra. Cení sa pre dlhé kvitnutie od leta do jesene, vytvára výrazný farebný akcent výsadby a je vhodný do zmiešaných nádob. Kulinárne využitie: mladé listy sú síce tuhšie a jemnej chuti, ale dajú sa jesť surové v šalátoch či varené, podobne aj kvety, ktoré pri povarení môžu zahustiť napríklad polievku. Listy aj kvety sa dajú zaliať aj ako čaj. Liečivé využitie: listy sú močopudné, podporujú vykašliavanie a trávenie. Odvar z kvetov je tiež močopudný a podporuje trávenie a hojenie zápalov očí. Odvar z kôry z koreňov navyše pomáha znížiť horúčku a zbaviť sa vnútorných parazitov. Kozmetické a iné využitie: listy sa môžu použiť pri výrobe šampónu. Z kvetov sa dá získať menej trvanlivé modré farbivo.

STANOVIŠTE: preferuje plné slnko až polotieň. Znáša širokú škálu pôd a podmienok, najlepšie sa mu však darí v dobre priepustnej pôde. Uvádza sa aj ako tolerantný voči soli, čo ho robí vhodným pre pobrežné a mestské stanovištia.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve do -23 °C až -29 °C. Keďže kvitne na letorastoch a kvitne neskoro, kvety nie sú ohrozené jarnými mrazmivo všeobecnosti odolný a nenáročný na pestovanie, odolný voči poškodeniu zverou (jeleňovitou). Môže byť náchylný na poškodenie voškami, štítničkami, červcami a skleníkovou molicou, a môže byť náchylný na václavku (zriedkavo) a múčnatku.

PÔVOD: Ázia. 'Pink Giant' (obchodné synonymum 'Flogi') vyšľachtili francúzske škôlky Pépinières Minier a do distribúcie ho uviedli od roku 1970.

RAST: pomaly rastúci, vzpriamený ker, dosahujúci výšku 1,5 až 3 m a šírku 1 až 1,5 m, so srdcovitým koreňovým systémom. Listy sú stredne zelené, striedavé, široko vajcovité s tromi lalokmi a hrubo zúbkovanými okrajmi. Celkový habitus je vázovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne od júla do septembra. Kvety sú, bohaté, veľké, ružové s priemerom až 8 cm. Jednotlivé kvety vydržia iba jeden deň, ale nepretržitá tvorba nových pukov zabezpečuje dlhé obdobie kvitnutia.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. 

PLODY: päťchlopňové otváravé tobolky, ktoré pretrvávajú väčšinu zimy, počas vegetačného pokoja sa rozštiepia a uvoľnia ľahko klíčivé semená okolo bázy materskej rastliny.

DOZRIEVANIE: počas jesene až zimy po letnom kvitnutí.

VYUŽITIE: do záhradných záhonov, na živé ploty, clonenie alebo ako solitér.

STANOVIŠTE: slnečné, ideálne orientácia na juh alebo západ, chránené miesto. Znáša aj polotieň. Toleruje širokú škálu pôd, no dobre priepustných. Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia. 

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný do –20 až –24 °C (niektoré zdroje uvádzajú až -29°C). Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia i chudobnej pôde. Môže sa vyskytnúť náchylnosť na vošky, štítničky, škvrnitosť listov, spála, hrdze, rakovina dreva a skleníková molica pri pestovaní pod sklom. Zriedkavo koreňová hniloba a múčnatky.  

PÔVOD: Taliansko, Curtatone, vyšlachtil Maurizio Lapponi okolo roku 1999. Medzidruhový kríženec Photinia x fraseri vznikol skrížením druhov Photinia glabra x Photinia serratifolia zrejme v škôlke Fraser Nursery v Birminghame v Alabame v USA a bol uvedený na trh v r. 1955. 

RAST: slabší, ešte kompaktnejší než pôvodná odroda Red Robin. Je to menší stálezelený strom alebo krík dorastajúci do výšky a šírky len 1-1,5 m. Dobre znáša prísnejší, kontúrový rez. Letorasty a mladé listy sú výrazne červené (od toho je odvodený jeho ľudový názov červienka) po 2-3 týždňoch postupne zmenia farbu na lesklú zelenú. Keďže rastú aj trikrát za rok, krík je často pestrofarebný.  

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivá, s obojpohlavnými drobnými kvetmi v okolíkoch opeľovanými hmyzom. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, keďže ide o medzidruhový kríženec.

PLODY: nápadne červené, malé (4-12 mm) malvice v okolíkoch, nejedlé pre ľudí, ale jedlé pre vtákov.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri, ostávajú na kríku po celú zimu.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný ker či už ako solitér alebo ako nižší živý plot (okolo 90 cm) do menších aj väčších záhrad a parkov, verejnej zelene. Dobre znáša rez a je celoročne dekoratívny.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň s priepustnou, piesočnatou až hlinitou pôdou, dobre znáša aj vápenité pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -17 °C. Po zakorenení dobre znáša aj sucho. Tento kultivar je vyššie odolný voči hubovej chorobe spôsobovanej diplokarponom hruškovým (Entomosporium maculatum).

PÔVOD: druh pochádza z územia USA, od štátu New York po Floridu, ns západ až po  Iowu, Missouri, Oklahomu a Louisiana, kde rastie na vlhkých alebo skalnatých zalesnených svahoch, v roklinách, na brehoch potokov a úpätí útesov. Odrodu Candybelle® Marshmallow vyšľachtil v Holandsku v roku 2014 Guido Rouwette ako semenáč s otcovskou odrodou Anabelle a uviedol na trh v roku 2019. Synonymá: GRHYAR1406^PBR.

RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý ker, ktorý dosahuje výšku cca. 80 cm a šírku 90 cm. Vyznačuje sa pevnými, neohýbajúcimi sa, vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré unesú ťažké súkvetia aj v daždi. Má sýtozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú dožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale väčšina kvetov v súkvetí je sterilná. Kvitne od júla do septembra na letorastoch veľkými (20-25 cm), guľovitými súkvetiami veľkých, sterilných kvetov s občasnými menšími, plodnými kvetmi od krémovej do svetlolososovej.

PLODNOSŤ: skorá, ale zanedbateľná.

PLODY: nejedlé drobné tobolky. 

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: nízky krík okrasný najmä dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj listami vhodný najmä do skupinových výsadieb s ďalšími odrodami a druhmi hortenzií či iných kríkov do polotieňa stromov či ako pozadie pre trvalkový záhon v menších aj väčších záhradách, parkoch či inej mestskej zeleni. Veľmi sa hodí na rez čerstvých, ale aj sušených kvetov do kytíc a aranžmánov. Kulinárne využitie: olúpané konáre sa dajú zaliať ako čaj. Letorasty sa dajú uvariť a následne opražiť pred konzumáciou. Liečivé využitie: korene pôsobia proti črevným parazitom, sú potopudné, močopudné, vyvolávajú vracanie. Používajú sa pri obličkových kameňoch, zápale močového mechúra, zápale obličiek, zväčšenej prostate a zápaloch priedušiek. Nadmerné dávky však spôsobujú nevoľnosť a zahlienenie priedušiek. čerstvé korene sú šťavnaté a ľahko sa krájajú, sušené sú veľmi tvrdé a pevné. Zbierajú sa na jeseň a nakrájajú na malé kúsky pred usušením. Ošúpaná borka sa používa ako obklad na rany, popáleniny, natiahnuté svaly apod.

STANOVIŠTE: slnečné v chladnejších polohách s dostatočne a rovnomerne vlhkou pôdou alebo polotieň v teplejších polohách. Je veľmi prispôsobivá rôznej pôde, ale neznáša sucho, rýchlo vädne. Na farbu kvetov nevplýva výrazne pH pôdy, je relatívne stabilná v porovnaní s hortenziou veľkolistou. 

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -23 °C až -25 °C, tým, že kvitne na letorastoch, kvitnutie nebýva ohrozené ani silnejšími mrazmi v zime. Je menej odolná voči suchu než iné druhy hortenzií. Veľmi dobre je odolná naopak voči dažďu a vetru, konáre držia pevne. Zajace a králiky ju nezvyknú poškodzovať. Je dobre odolná voči väčšine chorôb a škodcov poškodzujúcich hortenzie, ale niekedy ju môžu potrápiť vošky, roztoče a puklice či múčnatka, listová škvrnitosť (Cercospora sp.) či botrytída v príliš vlhkých podmienkach (Botrytis sp.). 

PÔVOD: Tibet a západočínske provincie Kan-su, Šan-si, S'-čchuan a Jün-nan, kde rastie roste v horských roklinách a na krovinatých svahoch, v nadmorskej výške od 800 až do 4500 m n.m. Od pol. 19. storočia sa pestuje v miernom pásme mnohých oblastí sveta. 

RAST: stredne bujný. Je to opadavý krík s rozložitým rastom, až 3-3,5 m vysoký, obyčajne však o dosť nižší, široký až 4,5 m. Má prevísajúce konáre, sú hranaté a zelené. Listy rastú protistojne, majú stopku a sú buď zložené trojpočetné alebo jednoduché, jednotlivé lístky sú kopijovité až vajcovité, dlhé až 3 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: takmer sterilný alebo veľmi zle opelivý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne veľmi bohato u nás obyčajne od februára do apríla, v teplejších zimách aj od decembra, s prestávkou počas ochladenia. Kvety rastú jednotlivo, v priemere dosahujú 2,5 cm, majú trúbkovitú korunu s odstávajúcim lemom, sú výrazne žlté a len veľmi jemne voňavé.

PLODNOSŤ: veľmi nízka, môže sa zvýšiť v prítomnosti geneticky odlišných jedincov.

PLODY: dvojlaločné čierne bobule.

DOZRIEVANIE: zrejme od augusta do októbra.

VYUŽITIE: je to najmä počas zimných mesiacov kvetom veľmi dekoratívny krík, dokáže prežiariť ponuré zimné dni, kedy bohato kvitne. Je vhodný najmä do chránených záhrad, parkov, ako živý plot či solitéra, aj na vyviazanie ku konštrukciám. Dobre sa uplatní ako prevísajúca rastlina na terasách. Dobre stabilizuje pôdu v strmých svahoch a brehoch a je výbornou pôdopokryvnou rastlinou. Môže sa použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne polotieň, ale v ňom menej kvitne. Vhodné je stanovište chránené pred vetrom a silnými mrazmi, napr. z južnej strany stien apod. Najlepšie sa mu darí v dobre odvodnenej pôde, ale znesie aj ťažké, ílovité, chudobné, veľmi kyslé či zásadité pôdy. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh. Včelám poskytuje skorý zdroj peľu, takže je vhodný aj do včelníc.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -17 °C až -23 °C, kvety môže poškodiť silnejší mráz, ale po pominutí mrazov či pri miernom mraze sa nové puky rozvíjajú ďalej. Je odolný voči znečisteniu ovzdušia. Nezvykne trpieť chorobami ani škodcami, ak , tak niekedy ho napadnú vošky, puklice či roztoče najmä v podmienkach skleníka.