Fándlyho jabloň: svetová rarita

"Ščepi, které ňikda ňebudu kvitnuť, a predca budú mať viborného jablka." Takto opísal kňaz Juraj Fándly z fary v Naháči už v roku 1792 vo svojom diele Pilní domajší a poľní hospodár túto zvláštnu jabloň, ktorej nakoniec prischlo jeho priezvisko. 

Pre správnosť, táto jabloň kvitne, ale veru kvetmi prečudesnými. Kvety totiž nemajú korunné lupienky, ba ani tyčinky, ale zato majú znásobené kalíšne lístky a piestiky. Pozriete na ne a zdá sa, akoby ich nejaký škriatok v noci otrhal. Alebo veľmi iniciatívna veverička, čo si pochutnáva na lupienkoch. Niet divu, že v takomto zúboženom stave ani nie sú lákavé pre opeľovače. Ale Fándlyho jabloni to evidentne nevadí. O čo viac energie ušetrí na lákaní opeľovačov, o to viac jej investuje do veľkostne variabilných, ale väčšinou veľkých plodov. Biologicky to nedáva zmysel. Plody majú byť pôvodne chutnou schránkou semienok, ktorú vtáky či cicavce skonzumujú a pohnojené semienka vysejú niekam ďalej od materského stromu, aby sa ten rozmnožil. Táto jabloň akosi zabudla, že tie jej plody sú bez semien a teda cez ne sa nerozmnoží. Napriek tomu ich tvorí a celko sa pri tom vyhrá v pestrosti tvarov. Ťažko očakávať, že by vsadila na to, že si túto zvláštnosť všimneme my ľudia a minimálne vyše 2 storočia ju uchováme prostredníctvom vrúbľov.

Bola to len náhoda, ale našťastie si ju niekto všimol a všimol si aj, že dáva vysokú a aj v horších podmienkach pri kvitnutí stabilnú úrodu plodov. Viaceré odrody hrušiek, najvýraznejšie Konferencia, Nelisova zimná, ale aj Williamsova, La France, Précoce či Soľnohradka a Alexandrine Douillard vedia okrem opelených plodov tvoriť aj partenokarpické, bezsemenné plody a čisto bezsemenné plody tvorí tajomná Bezjaderka Říhova. Medzi jabloňami je tých odrôd, čo tvoria plody bez opelenia, podstatne menej. Okrem našej Fándlyho je to Spencer Seedles, Rae Ime či Wellington Bloomless.

Okrem rarity aj nenáročné hospodárske jablko

Plody sú dobrej kvality najmä na spracovanie, napríklad na pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov či cideru alebo na sušenie. Kvôli nižšej šťavnatosti a chuti je menej vhodná na muštovanie či priamy konzum. Má žltozelenú až sýtožltú šupku v plnej zrelosti na oslnenej strane prekrytú menším červeným líčkom. Šupka samotná je jemne horkastá až trpkastá - ideál do cideru. Na spodnej strane plodu je široký a veľmi hlboký kalich s dužinatými zvyškami kalíšnych lístkov. Biela, menej šťavnatá, jemne aromatická dužina v sebe skrýva jadrovník s prázdnymi puzdrami bez jadier. Ako šerif s coltom bez nábojov. Chuť dužiny je sladkokyslá, menej výrazná, neoslní na prvé ochutnanie. Ale zas pri spracovaní vzniká veľmi málo odpadu na rozdiel od napr. Kalvilu červeného jesenného, ktorý tvorí tak veľkú hviezdicu jadrovníka, že veľa dužiny medzi jej cípmi pri spracovaní padne za obeť v mene efektivity. Fándly by sa možno potešil, že pečený v župane je "k sežrání" vcelku bez cavykov. Podľa doterajší skúseností s pestovaním sa zdá, že nie je veľmi náročná na pôdu. Zdá sa byť aj dobre mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami. Hodí sa do teplých, stredne teplých a zrejme aj chladnejších polôh. 

Bez kľúčových ľudí by bola navždy stratená

A ako sa vlastne stalo, že sa táto zvláštna jabloň uchovala až do dnešných dní aj pre Vás? Strom tejto odrody sa dochoval do druhej polovice 20. storočia v Naháči pri potoku, odkiaľ zobral vrúble učiteľ v miestnej škole Alojz Kaššák a zaštepil nimi plánku rastúcu v záhrade tejto školy cca. v roku 1957. V roku 2002 bol tento strom vyhlásený za chránený strom. Okrem toho boli neskôr vysadené ďalšie 2 stromy tejto odrody na dvor a do záhrady fary, kde Juraj Fándly kedysi pôsobil. O túto záhradu sa v súčasnosti stará občianske združenie Fándlyho záhrada.  A z nej už sme získali vrúble aj k nám do škôlky. Tešíme sa, že môžeme byť súčasťou jej príbehu.