Predobjednávky

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1975 ako kríženec Wangenheimova a Požegača.

RAST: stredne bujný, strom stredný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitnúť začína skoro až stredne skoro. 

PLODNOSŤ: bohatá a pravidelná.

PLODY: poloslivka, plody sú veľké až veľmi veľké, šupka je pevná, matná, tmavomodrá, silne osrienená. Dužina žltozelená, šťavnatá, tuhá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť sladká až sladkokyslá, príjemná, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: skorá odroda, dozrieva 28 dní pred Bystrickou, približne v polovici augusta.

VYUŽITIE: vhodná ako stolové ovocie, na kuchynské spracovanie, sušenie, výrobu kompótov, džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: vyžaduje kvalitné pôdy s dostatkom vlahy, je vhodná do teplých až stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a stredne až menej odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), ale keďže dozrieva počas augusta, málokedy býva zasiahnutá.

PÔVOD: USA, vyšľachtil Stanley Johnston zo South Haven Experiment Station v štáte Michigan ako kríženec odrôd Halehaven a Kalhaven, na trh bola uvedená v roku 1940

RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stretne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Na dosiahnutie kvalitných plodov je potrebný rez na veľmi krátko a dostatočná prebierka.

PLODY: stredne veľké, pri nižšej násade alebo po dôkladnej prebierke až veľké, elipsovité, prevažne súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá. Základná farba je žltá, približne na polovici plodu je prekrytá rozmytým, tmavočerveným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, dobrá. Kôstka je stredne veľká, elipsovitá, dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi málo náchylné na praskanie kôstky aj na praskanie počas dažďov. Plody sú málo náchylné na otlaky a vhodné na prepravu aj konzervovanie.

DOZRIEVANIE: podľa podmienok stanovišťa obvykle v 1. dekáde augusta. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. Je nenáročná na podmienky stanovišťa.

ODOLNOSŤ: v dreve aj v kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans), málo náchylná na hnedú škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni) aj na múčnatku (Podosphaera leucotricha).

PÔVOD: Bulharsko, Kazanlak. Veľkoplodá selekcia z divej populácie semenáčov registrovaná v roku 1983. Synonymá: Kazanlaški krušoviden.

RAST: bujný, vzpriamený, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku až 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: jedny z najväčších (priemerne 7,84 g, dĺžka 3 cm, šírka 1,7 cm), červené, sladké, so stredne veľkou kôstkou zle oddeliteľnou od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: ČR, Těchlovice pri Hradci Králové, náhodný semenáč nájdený v roku 1946 v sade pána Černíka, registrovaná v roku 1981.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Tvorí vyššie guľovité koruny, v neskorších rokoch v nižších častiach previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hedelfingenská, Van, Regina , Stella, Starking Hardy Giant, ak sa trafia časovo, tak aj Karešova a Napoleonova. Neopeľuje sa s odrodami Granát a Spanische Knorpelkirsche.

PLODNOSŤ: v prvých rokoch stredná, neskôr pravidelná a vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 7-12 g), tvar je srdcovitý až mierne pretiahnutý, šupka je tenšia, tmavočervená. Dužina je tuhá, červená až karmínovočervená, so svetlým žilkovaním, stredne šťavnatá, šťava stredne až silno farbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 5. až 6. čerešňovom týždni, okolo polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva teda červivá.

VYUŽITIE: veľmi vhodná na priamy konzum a prípravu kompótov, vhodná na sušenie, výrobu džemov, marmelád a destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda, vhodná do stredných chránených polôh a hlinitopiesočnatej pôdy. Prospieva aj na svahovitých pozemkoch.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, citlivá na mrazy v kvete. Málo náchylná na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vznikla v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Stanley.

RAST: slabý až stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, pripomína chuť Bystrickej slivky. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 12 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale podobne ako ostatné slivky ocení vlhkejšiu, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a kvete, stredne až vyššie tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: USA, White County v štáte Illinois v r. 1958, kríženec Morus alba a Morus rubra.

RAST: stredne bujný, dekoratívny strom dorastá do výšky 6 - 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (2. až 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (2-3 cm), pretiahnutého, štíhleho tvaru a tmavočervenej až čiernej farby. Vynikajúca, vyrovnaná, sladkokyselkavá, aromatická chuť a intenzívna vôňa. Dozreté plody silno farbia. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky a sú bohaté na vitamíny.

DOZRIEVANIE: postupné a veľmi dlhé od konca júna až po august.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sirupov, vína.

STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné pôdy. Voľný rast alebo presvetľovací rez koruny - tvarovanie podľa požadovaného tvaru. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Rumunsko – Sedmohradsko, veľmi stará odroda.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, vznosne; koruna je veľká, guľovitá, hustá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicous. 

PLODNOSŤ: skorá, úrodnosť bohatá.

PLODY: menšie až stredne veľké, tvar guľovitý, pravidelný. Šupka hladká, suchá, najprv svetlozelená, neskôr svetložltá až slamenná žltá, s červenkastým líčkom a veľmi drobnými lenticelami. Biela dužina, krehká a šťavnatá, chuť kyselkavo - sladká, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra, konzumná zrelosť: december-január, uskladnenie do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba muštov a kuchynské spracovanie, znesie transport.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, polohu (do 600 m n.m.) a agrotechniku, prospieva jej dobrá vzdušná vlhkosť. Dobre znáša veterné polohy.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom a chorobám.

PÔVOD: neznámy, zrejme náhodný semenáč druhu Morus alba nájdený už dávno.

Synonymá: Previsnutá čierna.

RAST: rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Otváraním koruny rezom na jar môžeme dosiahnuť široký tvar koruny, pod ktorú sa zmestia aj viaceré deti. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, na veľkosť stromu bohatá a pravidelná. 

PLODY: menšie, čierne, stredne šťavnaté, sladké, aromatické.

DOZRIEVANIE: približne od polovice júna do júla či augusta.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom na jar.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou. Podobne sa netkanou textíliou či v spolupráci s mačkami dá ochrániť pred vyzobaním plodov vtákmi.

PÔVOD: Stredozemie od Libanonu a ázijskej časti Turecka až po Španielsko a Portugalsko, na juhu od Tuniska po Maroko. Pozdĺž Biskajského zálivu zasahuje až do západného Francúzska a prekvapivo rastie aj v juhozápadnom Írsku.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo strom dosahujúci výšku 1–8 m (vo svojej domovine niekedy až 15 m) a šírku 1-8 m, u nás skôr nižší. Kmeň s červenohnedou borkou môže mať priemer až 80 cm, často je viackmenný. Listy sú neopadavé, stopkaté, s rozmermi 8x3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú lesklé, žiarivozelené, na rubovej matné. Okraj listovej čepele je zúbkovitý až pílkovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými, bankovitými, voňavými kvetmi, kvitne v novembri až decembri.

PLODNOSŤ: je skorá (3-4 roky po výsadbe), vo svojej domovine dosahuje vo voľnej krajine (nie na plantáži) 2,8-10,4 kg na krík, 75-577 kg/ha.

PLODY: malé, variabilne veľké (od 1 g po 12,3 g, priemerne 3,7 g, 0,7-2 cm), guľaté, ježaté, červené bobule. Dužina je mäkká, žlto-oranžová s piatimi komorami s viacerými drobnými, hnedými, hranatými semenami. Chuť je pred dozretím trpkastá, pri plnom vyzretí veľmi sladká, menej výrazná s príjemnou vôňou. Plod obsahuje asi 20 % cukru a má veľmi vysoký obsah antioxidantov.

DOZRIEVANIE: podľa lokality od októbra po december.

VYUŽITIE: celá rastlina je celoročne veľmi dekoratívna, najmä na konci jesene, keď je sýtozelená a obsypaná kvetmi aj dozrievajúcimi plodmi. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie, teda na výrobu kompótov, džemov, tzv. alicantského likéru, vína, brandy či destilátu. Liečivé využitie: Všetky časti rastliny obsahujú veľa ethyl galátu, ktorý má silné antibiotické účinky proti mykobaktériám. Listy, kôra a korene sú močopudné a pôsobia ako obličkové antiseptikum vhodné proti zápalu močových ciest. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a husté drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom a silnými mrazmi. Pôdu uprednostňuje kyslú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, ale na rozdiel od ostatných druhov z čeľade vresovcovité dobre znáša aj vápnik v pôde. Dobre znáša aj suchšiu aj ťažkú ílovitú pôdu. Je vhodný do teplých polôh, do záhrad či parkov.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve krátkodobo do -17,5 °C, menej v kvete.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.

RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.

PÔVOD: Pobaltie, 18./19. stor.

RAST: stredne bujný, neskôr slabý. Koruna je vznosná, neveľká, kužeľovitá až guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a krátko, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Charlamowski, Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Landsberská reneta, Hviezdnatá reneta, Harbertova reneta, Lebelovo, Melba, McIntosh, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Princ Albert, Ušľachtilé žlté, Viliamovo, Wealthy.

PLODNOSŤ: skorá (už v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké až malé, dosť variabilné, nesúmerné, tupo kužeľovité až guľovité, často s ostrým švom prechádzajúcim pozdĺž celého jablka. Šupka je hladká, lesklá, zelenobiela až žltobiela. Dužina je krehká, jemná, mäkká, šťavnatá, chuť dobrá, kyslastá až sladkokyslá, jemne aromatická, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: na konci júla až začiatkom augusta, ovocie ihneď vhodné na konzum, rýchlo začne múčnatieť.

VYUŽITIE: na priamy konzum, koláče, zaváranie, výrobu výživ. Vyžadujú zvýšenú opatrnosť pri zbere (pri otlačení hnednú), nevhodné pre dlhšiu prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, pôdy skôr ľahšie, vlhké, ale nie príliš, hnojené. Vhodná pre všetky pestovateľské oblasti, aj vyššie, pred vetrom chránené polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylná na rakovinu v príliš vlhkých pôdach (treba ju zásobiť vápnikom), menej na múčnatku v príliš suchých polohách a na chrastavitosť vo veľmi vlhkých, uzavretých polohách.

PÔVOD: pravdepodobne v JV Európe a na Zakaukazsku, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, dorastá do výšky 30+ m a šírky 15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samčích.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, po 5-10 rokoch, vysoká.

 
PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

 
DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

 
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: pravdepodobne Francúzsko, pol. 19. st., zrejme vypestovaná ako náhodný semenáč van Monsom. Nemecké pomenovanie získala po básnikovi Christianovi Fürchtegottovi Gellertovi. Synonymá a cudzie názvy: Gellertova maslovka, Hardyova maslovka, Veľká Isambartka, Sedivka, Bera Hardego, Beurre Hardy, Beurre de Gellert, Gellert's Butterbirne, Thomas Beurré Gellert.

RAST: veľmi bujný rast v mladosti, neskôr bujný, zdravý. Vytvára krásne, vysoké, široko ihlanovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, výborný opeľovač pre mnohé odrody hrušiek. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Hardenpontova, Charneuská, Krivica, Lectierova, Magdalenka, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná a bohatá.

PLODY: veľké a pravidelné, tupo kužeľovité, šupka šedozelená, husto bodkovaná, škoricovo hrdzavá, na slnečnej strane načervenalá. Dužina belavá, niekedy až lososovo ružovkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá , jemná, chuť výborná , sladko korenistá.

DOZRIEVANIE: okolo polovice septembra, plody sú vhodné na konzum cca. za 2-3 týždne.

VYUŽITIE: stolová a tržná odroda, vhodná aj na zaváranie, výrobu lekváru, vína.

STANOVIŠTE: znesie aj vyššie, ale chránené polohy, darí sa jej v dobrých pôdach.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu, vo veľmi teplých polohách ju vyhľadáva škodca kvetovka hrušková.

RAST: stredne rýchly. Tento opadavý ker dosahuje výšku až 4 m, s letorasty má striebristo šupinaté. Listy sú striedavé, stopkaté, elipsovité, na líci riedko bielo šupinaté, na rubu husto bielo šupinaté, pôsobia striebristým dojmom. Rez len na usmernenie rastu, príp. vyradenie suchých konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: s rôznou mierou samoopelivosti, niektoré jedince sú plne samoopelivé, niektoré čiastočne, iné cudzoopelivé. Odporúčame vysádzať aspoň 2 rastliny vedľa seba, aspoň 2, lepšie 4 m od seba. Kvitne koncom apríla až v máji, väčšinou uniká mrazom. Kvety sú obojpohlavné, biele, silne voňavé, vyrastajú po 1-7.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

PLODY: guľovité kôstkovice veľkosti menších červených ríbezlí (6–9 mm), červené s lenticelami a jednou kôstkou. Pred dozretím trpkokyslé, po dozretí šťavnaté, sladkokyslé (priemerne 8,3 % cukru) s príjemnou arómou.

DOZRIEVANIE: od druhej polovice septembra až do novembra. Pozbierané plody vydržia aj 2 týždne pri izbovej teplote. Zbierajú sa strasením na plachtu alebo stiahnutím zrelých plodov z vetvičiek.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná sa hodí do živých plotov, vetrolamov, záhrad, parkov, medzí, dobre znáša aj mestské prostredie. Kvety sú medonosné, obsahujú veľa nektáru. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov či ovocnej kože.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej vo väčšine pôd, ktoré sú dostatočne odvodnené, nemá rada plytké, vápenité pôdy. Vyžaduje zamulčovanie, ale netreba ju hnojiť, sama si viaže vzdušný dusík pomocou symbiotických nitrifikačných baktérií, ktoré má na koreňoch.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazom, suchu, vysokým teplotám, vetru, chorobám aj znečisteniu ovzdušia či zasoleniu pôdy.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: Eurázia, na Z po Anglicko, na S po juh Škandinávie, na V cez Ural až po Omsk, na J po severné Španielsko, južné Farncúzsko, stredné Taliansko a severné Grécko.

RAST: stredne rýchly. Je to dlhoveký, mohutný listnatý strom s rozložitou, husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 20 až 40 ma šírky asi 12 m. Kôra je svetlohnedá až sivá, borka tmavosivá, plytko rozpukaná do pozdĺžnych pásov. Sýtozelené listy sú súmerné, široko srdcovité, po okrajoch pílkovité, na spodnej strane šedozelené, chlpaté. Dožije sa aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne samoopelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané vo vzpriamených vrcholíkoch, kvitnú v júni a júli, asi 2 týždne po kvetoch lipy veľkolistej, krásne voňajú.

PLODNOSŤ: pri voľne stojacich stromoch stredne skorá, v 12.-20. roku života, pri stromoch v lese neskorá, až v 25.-30. roku života.

PLODY: oriešky oválneho tvaru, nesúce hnedé semená.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, krajinotvorný, vhodný na výsadbu v záhradách, parkoch a na verejných priestranstvách, do alejí a stromoradí, ako solitéry či dvojice do krajiny ku kaplnkám atď. Je to významná medonosná drevina. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce či čerstvo rozvinuté, ešte polopriesvitné listy - samotné či v šalátoch. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné miesta. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú pôdu. Neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú pôdu. Prirodzene rastie na humóznych a vlhkejších pôdach, v suťových a lužných lesoch, v dubohrabinách. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná v dreve do -34 °C až -40 °C, silne vetruodolná.

PÔVOD: Rakúsko, HBLVA Wien Schönbrunn, Johannes Lischka vybral z voľne rastúcej populácie niekedy v 80. rokoch 20. storočia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti a rast spomaľuje.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, jedna z najvyšších výťažností (hmotnosť plodov / objem stromu: 3,07 kg/m3)

PLODY: veľké (priemerne 5,6-6 g, až do 9 g, dĺžka 2,5-3 cm, šírka 1,3-2 cm), oválne, červené, pri plnom vyzretí s veľmi sladkou chuťou, s jedným z najvyšších obsahov cukru (14 %) a stredným obsahom kyselín (2,28 %) s nižším až stredným obsahom vitamínu C (40-55 mg/100 g). Kôstka je stredne veľká (10 % hmotnosti plodu) a zle oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra. Na vyzretie do dobrej chuti potrebuje teplú jeseň.

VYUŽITIE: vhodný najmä na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, a vďaka veľkosti a tvaru aj veľmi vhodný na nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Solany, ČR, 1. pol. 19. stor.

RAST: mimoriadne bujný vzrast, vytvára mohutné, široko rozložité a vznosné koruny; má charakteristicky kožovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre prijíma cudzí peľ. Vhodní opeľovači: Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova, Drouardova, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Parížanka, Tongréská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, dobrá, pravidelná. Vyčerpané stromy plodia drobné ovocie.

PLODY: stredne veľké, tvar podlhovastý, variabilný, obvykle pretiahnuto kužeľovitý, k stopke zúžený. Povrch je hladký, voskovo matný, šupka zelená, v plnej zrelosti citrónovo žltá, na slnečnej strane i mierne červenkastá, miestami posiata drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá, mäkká, šťavnatá, chuť výborná, veľmi jemná, ľahko kyslastá, sladko aromatická.

DOZRIEVANIE: zber okolo 15. augusta (ešte v tvrdom stave, ale pre domácu spotrebu môžeme ponechať na strome dlhšie), dozrieva 1-2 týždne po zbere. Výborná augustová hruška.

VYUŽITIE: predovšetkým priamy konzum, ale i muštovanie, výroba džemov a destilátov; skladovateľnosť do septembra.

STANOVIŠTE: rastie i v menej priaznivých podmienkach a vyšších drsnejších polohách, ale musí byť chránená pred vetrom. Darí sa jej v pôdach ťažších a hlbokých.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, vyššie aj voči monilióze. 

PÔVOD: Francúzsko, výskumný šľachtiteľský ústav INRA v spolupráci s CEP Innovation, vyšľachtená ako kríženec odrôd Orangered x Bergeron v rámci programu Aramis®. 

RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený až vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro (5 až 11 dní po Goldrich, zároveň s Bergeron), stredne bohato, násada plodov je vysoká.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (v ČR priemerne 48,7 g, vo Francúzsku až 65-75 g), oválne až guľaté, pravidelné. Šupka je hrubá, hladká, nekyslá, oranžová, s menším až stredne veľkým granátovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, jemná, krehká, chrumkavá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá so stredne vysokým až vysokým obsahom cukrov (12-15,9 °Brix) a stredne vysokým obsahom kyselín, pripomína odrodu Bergeron.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, asi týždeň pred Velkopavlovickou či Goldrich, takže približne v 1.-2. dekáde júla. Plody dozrievajú relatívne rovnomerne, takže sa dajú pozbierať v 3-4 várkach.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, pyré, destiláty, na pečenie a sušenie. Plody nie sú citlivé na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh vhodných pre pestovanie marhúľ.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, je odolná voči šarke, menej odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Fínsko, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici v Lepaa, jeho alternatívne názvy sú Hinnonmäen Keltainen alebo Hinnonmäki Gul.

RAST: stredne silný, vytvára nižšie, skôr rozložité kríky so zelenými výhonmi s mnohými jednoduchými tŕňmi, malým množstvom trojitých tŕňov a s veľmi svetlými listami. Raší veľmi neskoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne neskoro, takže dobre uniká mrazom. Svetlobordové kvety sú v súkvetiach usporiadané po dvoch.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná, spoľahlivá.

PLODY: sú veľké, žltozelené, s hladkou šupkou, veľmi chutné, sladkokyslé s marhuľovou príchuťou. Pri plnom dozretí náchylnejšie na praskanie.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, približne od polovice júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, želé a džemy.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, v kvetoch mrazom uniká. Dobre odolný voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Inštitút sadovníctva Národnej akadémie poľnohospodárskych vied Ukrajiny, vyšľachtili ju manželia Konstantin N. Kopan a Valentina P. Kopan ako kríženca odrôd Novina Prikarpatija x hybridnej formy C106 v roku 2001.

RAST: stredne silný rast, vytvára polovzpriamený ker.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: bobule s vysokým obsahom vitamínu C sú veľmi veľké, s lesklou a pevnou čiernou šupkou a s dužinou vynikajúcej, sladkokyslej až sladkej chuti.

DOZRIEVANIE: plody dozrievajú súčasne a po dozretí neopadávajú; pri zbere sa dajú oberať jednotlivo, bez vytekania šťavy. Dozrieva v polovici júla.

VYUŽITIE: priamy konzum a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň; pôda hlbšia, hlinito piesčitá, priepustná, humózna.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči škodcom, hubovým chorobám, mrazu. Odroda je odolná aj voči vlnovníkovi ríbezľovému.

PÔVOD: Inštitút Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, kde po takmer 40 rokoch práce v roku 1970 vyšľachtil Dr. Rudolf Bauer vitálny a vysoko plodný komplexný kríženec medzi čiernou ríbezľou (ribes nigrum), egrešom (grossularia uva-crispa, dnes r. uva-crispa) odolným voči hrdzi vejmutovkovej a tzv. americkým egrešom (r. divaricatum) odolným voči americkej múčnatke egreša. Výsledný kríženec má vedecký názov podľa všetkých troch zúčastnených druhov - ribes x nidigrolaria, v nemčine získal názov ako skratku z kombinácie nemeckého názvu ríbezle (JOhannisbeere) a egreša (STAchelbeere).

 
RAST: rastie bujne, prerástla svojich rodičov. Tvorí kríky cca. 2 m vysoké aj široké, beztŕnne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: veľká, pravidelná.

 
PLODY: väčšie guľaté, fialovočierne, matné, sladkokyslastej chuti, bez čiernoríbezľovej arómy.

 
DOZRIEVANIE: v polovici júli.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie vo forme kompótov či džemov a sirupov.

 
STANOVIŠTE: otvorené, vzdušné, svetlé, dostatočne vlhké. Vyžaduje zamulčovanie alebo okopávku, nemá rada konkurenciu trávy.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná v dreve, vo vyšších polohách jej môžu vymŕzať kvety, preto je tam vhodné sadiť ju na miesta chránené pred neskorými mrazmi. Odolná voči americkej múčnatke egreša, hrdzi vejmutovkovej aj ďalším chorobám ríbezlí.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: je slabší, vytvára vzdušnú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Buda Tétényi, Tétényi Rekord.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké plody (priemerne 2,9 g) valcovitého, bacuľatého tvaru. Škrupina je polopapierová, mäkšia ako má Tétényi Rekord, ľahko sa lúska luskáčikom. Podiel jadra je 42-50 % (priemerne 1,3 g). Jadro je svetložltej farby, príjemne sladké.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, praženie, výroba cukroviniek, marcipánu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch.

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtili Lubomír Šenk a Bohumil Krňávek ako kríženec odrôd Chenonceaux x Rote Vierländer.

 
RAST: bujný, po vstupe do plnej plodnosti (6.-7. roku po výsadbe) stredný, výška cca. 1,3 m, šírka 1,4 m, hustý, krovitého až guľovitého tvaru. Kostrové výhony sú hrubé, vzpriamené. Raší skoro až stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, pomerne dlho. Vhodné opeľovače: Rote Vierländer, Jonkheer van Tets. Kvety spŕchajú len minimálne.

 
PLODNOSŤ: skorá a vysoká, pravidelná, plná už v 6. roku po výsadbe, priemerne 5-8,5 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 5,6 cm, na mladom dreve 6,9 cm), stredne husté s 8-23 bobuľami. Bobule sú veľké, guľovité až plocho guľovité. Šupka je tenšia, pevná, lesklá, sýtočervená až tmavočervená. Dužina je mäkšia, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je sladkokyslá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla, zároveň s odrodou Detvan. Bobule dozrievajú takmer rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, na výrobu kompótov, džemov, sirupov, muštov, vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné pôdy s dostatočnou vlahou. Vhodná do všetkých polôh pre ríbezle, aj vyšších.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvetoch, silne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis) a americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).