12% DPH

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, vyšľachtil ju Maliga Pál ako kríženec odrôd Pándy a Montreuil a od r. 1970 je na trhu.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný, polovzpriamený. Vytvára vysoké, guľovité, hustejšie koruny. Nevyhoľuje a nemá sklon k previsnutému rastu, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), sploštene guľovité. Šupka je veľmi jemná, svetločervená až žiarivočervená, je na pomedzí medzi kyselkou a amarelkou. Dužina je svetločervená, mäkká, redšia, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava málo farbí. Chuť je príjemne sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho vyteká šťava.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, relatívne rovnomerne. Horšie znáša prepravu, ľahko sa otláča.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum (višne na torte), ale aj na všestranné spracovanie na svetlejšie kompóty, džemy, sirupy či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v úrodných, dostatočne vlhkých, ale dobre odvodnených pôdach. V suchej pôde sú plody drobnejšie. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody, trpí tam glejotokom. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Je stredne až menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: Moldavsko, medzidruhový kríženec Guzaľ Kara x Villard Blanc.

 
RAST: bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: vysoká, úroda na 8-10-ročných kroch vedených na vysokej treláži je 150-170 kg.

 
PLODY: strapec je stredne veľký, kónický (priem. 320-380 g). Bobule sú veľké (5-7 g), predĺžené tmavomodré, príjemnej, sladkokyslej chuti. Cukornatosť je 18-20 °NM. Dužina je mäsitá, chrumkavá, šťavnatá. Modrá a silne osrienená šupka je zvyčajne hrubá.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Dozreté strapce dlho vydržia na kroch a dobre sa aj prepravujú.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj spracovanie na víno, džemy, mušty či kompóty. V chladnom uskladnení vydrží aj 5 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: teplé, slnečné a vzdušné, orientované na juh alebo juhozápad. Nemá veľké nároky na pôdu, dobre sa mu darí v piesčitej, hlinitej ale aj vo vápenitej pôde. Najlepšie sú hlboké, priepustné hlinito-piesočnaté pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: rezistentný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne citlivý na čiernu hnilobu viniča (Guignardia bidwellii), citlivejší na botrytídu (Botrytis cinerea). Mrazuvzdorný do -23 °C.

PÔVOD: Švédsko.

 
RAST: silný rast, vytvára vzpriamený ker.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredná až vysoká.

 
PLODY: bobule sú krásne čierne, lesklé, guľovité, stredne veľké až veľké, zoskupené na dlhších strapcoch; neopadávajú. Chuť je aromatická, lahodná, sladko-kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie - predovšetkým výroba štiav.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň. Najviac sa jej darí v stredných polohách a hlbšej, živnej, priepustnej pôde.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči antraknóze, hrdzi a americkej múčnatke. Mrazuodolná odroda, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vyšľachtil Markus Kobelt, pochádza zo šľachtiteľského radu Easycrisp.

 
RAST: silný a vzpriamený, dorastá do výšky 70-100 cm. Je takmer beztŕnna, tŕne sa tvoria len na báze výhonkov v mladosti (juvenilnom štádiu) kríka. S pribúdajúcimi rokmi sa tŕne strácajú a netvoria vôbec. Listy sú jemne ochlpené zo spodnej strany.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté plody s tenkou, výrazne žltou šupkou s bielou žilnatinou. Dužina je chrumkavá, šťavnatá, výborná, veľmi sladká s výraznou vôňou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie na kompóty, želé a džemy či do koláčov.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, zrejme na pomedzí Slovenska a Maďarska, veľmi rozšírená je na Honte, ale aj v iných častiach stredného Slovenska. Synonymá: Maďarské rozmarínové, Entzovo rozmarínové, Končiarka, Lančičovka, Hontianske, Vínovka.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké, široko ihlanovité koruny. Na ich koncoch sú relatívne dlhé a tenké letorasty, vďaka čomu konáre pod váhou úrod prevísajú. Listy sú úzke, dlhé, hrotité, na spodnej časti plstnaté, na vrchnej tmavozelené a lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), pomerne premenlivé od guľovitejších po súdkovité, najčastejšie však kužeľovité. Šupka je pevná, hrubšia, hladká a mierne mastná, najskôr zelená, postupne žltne, so súvislým oranžovočerveným až svetlopurpurovým rozmytým líčkom, s množstvom výrazných bodiek - lenticiel, svetlých aj tmavých. Dužina je jemná, zelenkavo biela, šťavnatá, sviežo voňavá. Chuť je v čase optimálnej konzumnej zrelosti príjemná, sladká, len mierne kyslá, veľmi dobrá, menej intenzívna, najmä neskôr.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva, v novembri, uskladnená vydrží do mája až júna. Optimálna konzumná zrelosť je v novembri a decembri. Jablká sú veľmi odolné voči poškodeniu, buchnuté či otlčené plody sa v mieste svojho poškodenia ďalej nekazia, rana sa ďalej nerozširuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, vína, pyré, destilátov, sušené sú jemnejšie v chuti.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje hlboké, výživné, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ale je prispôsobivá širšej škále pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých, aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a zrejme aj v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť múčnatkou ani rakovinou.

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Kanada, štát Ontario, Paris, vyšľachtil ho zrejme v roku 1859 Charles Arnold ako medzidruhového kríženca zahŕňajúceho druhy Vitis vinifera, V. riparia a V. labrusca, konkrétne medzi odrodami Clinton x Black Hamburg.

RAST: bujný, polovzpriamený, so stredne dlhými letorastmi, s trojlaločnými, tmavozelenými listami. Raší stredne skoro až neskoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: strapce stredne veľké až veľké, dlhé, stredne husté až riedke. Bobule stredne veľké až veľké, oválne. Šupka je hrubá, tuhá, pod osrienením čierna. Dužina je pevná, šťavnatá, obsahuje semená. Chuť je osviežujúca, harmonická s charakteristickou jahodovou arómou.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu muštu, sirupu, džemu či kompótu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje hlbšie pôdy dobre zásobené vlahou, ale dostatočne priepustné. Nemá rád príliš suché, plytké pôdy. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve počas zimy, stredne skorým až neskorším rašením lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) - 9 bodov z 9, stredne odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - 5 bodov z 9, stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) 3-6 bodov z 9, menej odolný voči čiernej hnilobe (Guignardia bidwellii) 1 bod z 9.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Z, stredná a JV Európa, na S po Dánsko, na V po Z Ukrajinu, na J končí S Španielskom a J Talianskom. Izolované lokality jsou v J Švédsku a Malej Ázii.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov a šírky 20 m, dožíva sa až 600 rokov. Koruna je široko vajcovitá až guľovitá, rozložitá. Kôra červenohnedá až hnedosivá, borka sivá, rozpukaná. Listy sú jednoduché, široko srdcovité, s výrazne pílkovitým okrajom, na vrchnej strane sú tmavo zelené, lysé, na spodnej strane žltkasto zelené, na žilkách husto chlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané v previsnutých vrcholíkoch po 2-3, max. 7, kvitnú v júni, asi 2 týždne pred l. malolistou.

 
PLODNOSŤ: Plody spoľahlivo dozrievajú aj v chladnejších polohách - na rozdiel od plodov l. malolistej.

 
PLODY: guľovité oriešky s 4-5 hranami s veľkosťou 0,6-1 cm, oplodie je v plnej zrelosti tvrdé, husto plstnaté, nedá sa stlačiť prstami.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody ostávajú na strome cez zimu.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, krajinotvorná, významná medonosná drevina vhodná do záhrad, parkov, alejí a stromoradí, ako solitér či dvojice do krajiny ku kaplnkám. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce listy. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, hlbokú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú, neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú. Prirodzene rastie na humóznych, vlhkejších pôdach, v suťových a roklinových lesoch, v javorových a lipových bučinách. Dobre znáša zatienenie a udrží sa aj pod inými drevinami aspoň ako krík. Je náročná na vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, je citlivejšia na neskoré jarné mrazy.

PÔVOD: Bulharsko, Pancharevo južne od Sofie, veľmi dlho rozšírený a známy náhodný semenáč, registrovaný v r. 1983. Synonymá: Pancharevski tsilindrichen (= Pančarevský valcovitý).

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 7,69 g, 28,46 mm x 20,14 mm), valcovité až oválne. Šupka je žiarivočervená až tmavočervená. Dužina je šťavnatá. Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu stredne veľká (priemerne 9,8 %). Chuť je výborná, sladkokyslá až sladšia.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta, relatívne krátko, okolo 1-2 týždňov v závislosti od priebehu teplôt.

VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápniku v pôde.

PÔVOD: zrejme Nový Zéland, New Zealand Institute for Plant and Food Research, uvedená na trh v roku 2006, odroda druhu aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa , niekedy uvádzaná ako Actinidia chinensis var. deliciosa)

 
RAST: bujný, dorastá do 4-6 m, lianovité ovíjavé výhony sú plstnaté, listy veľké, srdcovité, stredne zelené s červeným špicom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, resp. bez prítomnosti samčej rastliny na opelenie tvorí menšie partenokarpické plody. Na dosiahnutie vysokej úrody väčších plodov odporúčame vysádzať so samčou odrodou Tomuri. Kvitne bielymi kvetmi počas júna.

 
PLODNOSŤ: skorá (2-5 rokov po výsadbe), bez prítomnosti opeľovača stredná s menšími, bezsemennými plodmi, v prítomnosti opeľovača vysoká s väčšími, semennými plodmi.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g), plstnaté, hnedasté. Dužina je zelená, osviežujúco sladkokyslá, veľmi chutná. Obsahuje veľa vitamínu C. 

 
DOZRIEVANIE: zber od októbra do začiatku novembra, najneskôr po prvom slabšom mraze, keď opadnú listy. Konzumne dozrieva postupne, pri uskladnení v chlade vie vydržať až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do minimálne -15 °C, zrejme až do -24 °C , listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.

STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.

PÔVOD: Francúzsko, výskumný šľachtiteľský ústav INRA v spolupráci s CEP Innovation, vyšľachtená ako kríženec odrôd Orangered x Bergeron v rámci programu Aramis®. 

RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený až vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro (5 až 11 dní po Goldrich, zároveň s Bergeron), stredne bohato, násada plodov je vysoká.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (v ČR priemerne 48,7 g, vo Francúzsku až 65-75 g), oválne až guľaté, pravidelné. Šupka je hrubá, hladká, nekyslá, oranžová, s menším až stredne veľkým granátovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, jemná, krehká, chrumkavá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá so stredne vysokým až vysokým obsahom cukrov (12-15,9 °Brix) a stredne vysokým obsahom kyselín, pripomína odrodu Bergeron.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, asi týždeň pred Velkopavlovickou či Goldrich, takže približne v 1.-2. dekáde júla. Plody dozrievajú relatívne rovnomerne, takže sa dajú pozbierať v 3-4 várkach.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, pyré, destiláty, na pečenie a sušenie. Plody nie sú citlivé na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh vhodných pre pestovanie marhúľ.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, je odolná voči šarke, menej odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Rusko, selekcia z náhodných semenáčov aktinídie význačnej (Actinidia arguta) realizovaná Ivanom Vladimírovičom Mičurinom vybraná na začiatku 20. storočia.

RAST: veľmi bujný. Lianovité výhony sú hladké, bez chĺpkov, svetlozelené s výraznými lenticelami, listy stredne veľké s klinovitou bázou a ostrou špičkou a výrazne červenými stopkami. Pestujeme so silnou opornou konštrukciou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T. Sadíme vo vzdialenosti asi 5 m od seba.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivé , hmyzom opelivé, je to samičia odroda na tvorbu plodov vyžadujúca opelenie samčou odrodou druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo alebo obojpohlavnou odrodou Weiki či samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa) Tomuri.

PLODNOSŤ: skorá (3 roky po výsadbe), do plnej plodnosti vstupuje až vo veku 7-8 rokov, veľmi vysoká (až 70 kg z rastliny), pravidelná v prípade zabezpečenia pred poškodením neskorými jarnými mrazmi. Rodí na minuloročných výhonoch vyrastajúcich z 2-ročného aj staršieho dreva.

PLODY: sú stredne veľké (3,5x2,5 cm, 6-15 g), valcovité. Šupka je hladká, zelená s výrazným purpurovým líčkom, ktoré v prípade dostatočného osvetlenia pokrýva väčšinu plodu. Dužina je zelená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, svieža, silne aromatická, pripomína chuť ananásu, jahôd či rebarbory.

DOZRIEVANIE: je skoré, v prvej polovici septembra. Vyžaduje približne 150 bezmrazých dní na dozretie.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, šľachtenie neznáme.

 
RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky asi 140-180 cm. Má svetlejšie, no zdravé listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne počas apríla.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké (aj viac než 1 cm, aj 1,5 cm), guľaté, v krátkych strapcoch po 2-4. Sú veľmi šťavnaté. Chuť je výborná, jemná, príjemne sladkastá a aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, likéry, vína, do koláčov či sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazudolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a listy vydržia zelené dlho do jesene.

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Je stredne tolerantná voči šarke s prejavmi väčšinou len na listoch. Je stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: Nový Zéland, náhodný semenáč druhu Actinidia deliciosa nájdený na farme a pomenovaný v roku 1968.

 
RAST: bujný, vyvára plstnaté ovíjavé liány vyžadujúce oporu, je vhodné zabezpečiť mu letný rez, najmä ak má opeliť len jednu samicu. 

 
OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúci samec potrebný na opelenie samičích odrôd A. deliciosa, napr. odrody Hayward či Bruno, klon 8, zvládne opeliť 4-5 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Zakarpacie a Jenny. Zvládne dokonca opeliť aj odrody aktinídie význačnej (A. arguta), minimálne tetraploidné odrody Geneva, Weiki a Bingo, hoci ich plody sú mierne menšie ako po opelení samcom A. arguta.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -15 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Švajčiarsko, kanton Bern, Opplingen, náhodný semenáč nájdený na kraji lesa Franzom Baumannom, šíril ho vo veľkom P. Daepp z Oppligenu. Synonymá: Berner Rosenapfel, Neuer Berner Rosenapfel, Rose de Bern.

RAST: stredne bujný, neskôr až slabší, tvorí stredne veľké až menšie, vysoko guľovité až ihlanovité, neskôr až rozložité či previsnuté, relatívne riedke koruny, ktoré ale dostatočne obrastajú krátkym plodonosným obrastom, pripomínajúcim obrast Parmény zlatej zimnej. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Jonathan, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: skorá, spočiatku pravidelná, neskôr sa striedajú vysoké a nízke úrody.

PLODY: veľkostné nevyrovnané, najčastejšie stredne veľké (priemerne 120 g), ale aj menšie a väčšie, aj tvarovo variabilné, tupo vajcovité, tupo kužeľovité aj guľaté, zhranatené. Šupka je jemná, hladká, lesklá, jemne mastná, žltozelená farba najmenej z polovice, ale často celá prekrytá krásne červeným, rozmytým líčkom s modrastým osrienením a výraznými, belavými bodkami. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou ružovkastá, krehká, neskôr jemná, šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkastá, len nepatrne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, príjemná.

DOZRIEVANIE: zber asi v polovici septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do Vianoc, najlepšie chutí v októbri až v novembri. Rýchlo múčnatie pri prezretí. Plody často predčasne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie a muštovanie. Prepravu neznáša veľmi dobre ani hneď po zbere, ľahko sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Pôdy jej vyhovujú primerane vlhké, neznáša extrémne suché či príliš vlhké pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, dobre odolná v kvete aj voči nepriazniu počasia. Je menej odolná voči chrastavitosti a voči rakovine v studených, mokrých pôdach, v teplých suchých oblastiach stredne náchylná na múčnatku a napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.

 
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

 
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

 
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

 
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

 
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M.M. Gryška, v roku 1971 ju vyšľachtila Svetlana Klimenko - buď z voľného opelenia odrody Semjon alebo ako kríženca genotypov 422 a 9-15-2.

RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.

PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.

 
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.

 
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.