12% DPH

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke s prejavmi najmä na listoch, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: viac ako 100 rokov rozmnožovaná odroda v bošáckej a moravskolieskovskej doline, názov od osvietenca Ľudovíta Riznera, ktorý sa podpísal pod jej slávu.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, zdravé stromy, dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje vo svojom okolí inú odrodu jablone kvitnúcu v podobný čas.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité až plocho guľovité, majú tenkú, mastnú šupku, veľmi dobre odolnú chorobám. Šupka je svetlozelená až svetložltá, takmer celá prekrytá pruhovaným červeným líčkom, svietia z nej svetlé výrazné lenticely. Dužina je šťavnatá a kyprá, obsahuje všetky jabĺčkové tóny od kyslej po sladkú.

 
DOZRIEVANIE: konzumuje sa od konca augusta do decembra, má veľmi dlhú konzumnú dobu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s primerane vlhkou, dostatočne odvodnenou, hlbokou pôdou, ale nie je náročná na jej kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaný v roku 1962, kríženec odrôd Bouche Rouge (Castanea sativa) x CA 04 (Castanea crenata).

RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený. Dospelý strom dosahuje výšku 8 m. Koruna je hustá, guľovitá. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: na rozdiel od v odborne literatúre uvádzaných údajov o tom, že jeho peľ je sterilný a preto vyžaduje opeľovača vo svojom okolí, prax gaštaníc v Taliansku ukazuje, že je naopak do vysokej miery samoopelivý, takže pravidlom sú skôr jednoodrodové sady, v kotrých sa prípadne len veľmi doplnkovo sadia rôzne odrody gaštanu jedlého (Castanea sativa) alebo hybridy C. sativa x C. crenata, napr. Brunella alebo aj Marigoule, Maraval, Marsol, Belle Epine, Marron de Goujounac, atď.

PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), vysoká.

PLODY: veľké, lesklé, mahagónovo červené, dobre sa vylupujú, sú sladké, veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: skoro, v septembri, stíha dozrieť aj počas chladnejšej jesene. Skladovať sa dá v chlade do konca februára.

VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, do 400 m n.m.

ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a najmä vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je vysoko odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus) - najviac z odrôd pestovaných v Európe. Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.

PÔVOD: USA, Minnesotta, Excelsior, vyšľachtil ju v r. 1869 P. M. Gideon ako semenáč odrody Cherry Crab.

RAST: v mladosti bujný, neskôr slabší až ustáva a potrebuje zmladenie. Tvorí najskôr úzko pyramidálne, neskôr vysoko guľovité až previsnuté koruny. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, časť plodov tvorí aj partenokarpicky. Vhodné opeľovače: Akerö, Antonovka, Charlamowski, Cortland, Cox Pomona, Croncelské, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Malinové holovouské, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Rímske, Wagenerovo. Neopeľuje ju dobre Matkino.

PLODNOSŤ: skorá (4-6 rokov po výsadbe), vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr má sklony rodiť striedavo, treba pomôcť vhodným rezom v rok predpokladanej vysokej plodnosti.

PLODY: stredne veľké až veľké (špecificky ľahké, teda priemerne 135 g, ale aj 200 g), guľovité až plocho guľovité, tvarovo dosť pravidelné. Šupka je hladká, lesklá, pevná, jemne osrienená, najskôr zelenožltá, neskôr žltá, prekrytá z väčšej časti charakteristickým krásnym karmínovočerveným, pruhovaným líčkom, voní. Dužina je žltobiela, pod šupkou či aj uprostred mramorovano ružovkastá, jemná, mäkká veľmi šťavnatá a na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslastá, s malinovou vôňou a príchuťou, veľmi dobrá, pripomína chuť Malinového holovouského.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici septembra, konzumne dozrievajú začiatkom októbra, vydržia uskladnené až do Vianoc, ale najmä z vyšších polôh, najlepšiu chuť mávajú v novembri. Čas zberu treba dobre vystihnúť, pri oneskorení sa plody hromadne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Na polohu ani pôdu nie je veľmi náročná, ale mala by byť dostatočne vlhká. V suchých a teplých polohách síce dobre plodí a plody sa pekne vyfarbujú, ale dosť opadávajú, bývajú červivé. Vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, kde sa napríklad už nedarí odrode James Grieve. Zvláda dobre aj mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči múčnatke, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti. Viac ju v suchých, teplých oblastiach napáda obaľovač jablčný (Cydia pomonella).

PÔVOD: 2. pol. 18. storočia, pôvod neznámy.

RAST: bujný, vytvára mohutný strom so silným kmeňom a kužeľovitú korunu so silnou, riedkou kostrou. Jedna z najlepších kmeňotvorných odrôd, rastie rovno a má tvrdé drevo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre mrazuodolná v kvete. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: nastupuje po 5-8 rokoch po výsadbe a je pravidelná, vysoká.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka je hrubá, hladká, po utretí nápadne lesklá, po úplnom dozretí žltá až zlatožltá , na slnečnej strane karmínovo červená, na niektorých plodoch je táto červeň pásikavá alebo tmavohnedočervená. Biela dužina je jemnozrnná, krehká, maslová, s výbornou, jemne korenistou, sladkou a voňavou, muškátovou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta (asi 10 dní pred úplným dozretím), konzumná zrelosť: postupná, v 2. polovici augusta, skladovateľnosť cca. 14 dní.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, veľmi krátka skladovateľnosť (10-14 dní, potom ovocie múčnatie).

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na teplo, darí sa jej aj vo vyšších polohách s chladnejším podnebím, ale lepšie v chránených pred vetrom; vyžaduje hlboké hlinité, nie príliš vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazu, odolná voči hubovým chorobám, len v nepriaznivom počasí a príliš vlhkej polohe náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: pravdepodobne Francúzsko, pol. 19. st., zrejme vypestovaná ako náhodný semenáč van Monsom. Nemecké pomenovanie získala po básnikovi Christianovi Fürchtegottovi Gellertovi. Synonymá a cudzie názvy: Gellertova maslovka, Hardyova maslovka, Veľká Isambartka, Sedivka, Bera Hardego, Beurre Hardy, Beurre de Gellert, Gellert's Butterbirne, Thomas Beurré Gellert.

RAST: veľmi bujný rast v mladosti, neskôr bujný, zdravý. Vytvára krásne, vysoké, široko ihlanovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, výborný opeľovač pre mnohé odrody hrušiek. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Hardenpontova, Charneuská, Krivica, Lectierova, Magdalenka, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná a bohatá.

PLODY: veľké a pravidelné, tupo kužeľovité, šupka šedozelená, husto bodkovaná, škoricovo hrdzavá, na slnečnej strane načervenalá. Dužina belavá, niekedy až lososovo ružovkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá , jemná, chuť výborná , sladko korenistá.

DOZRIEVANIE: okolo polovice septembra, plody sú vhodné na konzum cca. za 2-3 týždne.

VYUŽITIE: stolová a tržná odroda, vhodná aj na zaváranie, výrobu lekváru, vína.

STANOVIŠTE: znesie aj vyššie, ale chránené polohy, darí sa jej v dobrých pôdach.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu, vo veľmi teplých polohách ju vyhľadáva škodca kvetovka hrušková.

PÔVOD: USA, Berries Unlimited.

 
RAST: bujný, vytvára kupolovitý krík s výškou aj šírkou 150 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý. Vhodné opeľovače: Giant's Heart, Strawberry Sensation (výborní).

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, jeden krík dosahuje úrodu priemerne 3,6 kg za rok.

 
PLODY: oválne, vretenovité, dlhé 2,5-3 cm, veľmi šťavnaté a aromatické.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, v druhej polovici až koncom júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda v dreve aj v kvete, odolná voči škodcom a chorobám.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: pôvod tejto konkrétnej odrody je neznámy, druh kustovnica čínska pochádza z Číny, najmä z oblastí Ning-sia a z Cchajdamskej panvy.

 
RAST: bujný. Je to opadavý listnatý ker s previsnutými vetvami, dorastajúci do výšky 2–2,5 m.  

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do septembra hviezdicovitými obojpohlavnými fialovobielymi kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá (už od 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, vajcovité oranžovožlté až zlatožlté, polopriesvitné, lesklé bobule. Majú osviežujúcu, ovocnú, sladkastú chuť bez horkosti a veľa šťavy. Sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), minerály, polysacharidy, karotenoidy, flavonoidy a antioxidanty s preukázanými zdravotnými účinkami (imunomodulačnými, antioxidačnými, protizápalovými).

 
DOZRIEVANIE: od augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, džúsov či sirupov. Používa sa ako doplnok výživy a v tradičnej čínskej medicíne, ale aj na základe moderných výskumov kvôli podpore imunity, antioxidačnému efektu, ochrane zraku a pečene, na zníženie hladiny cukru, zníženie depresie, úzkosti a na podporu zdravého spánku a na celkovú podporu organizmu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou, mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do približne -20  °C až -23 °C, po zakorenení je dobre odolná voči suchu a má relatívne dobrú odolnosť proti bežným chorobám a škodcom, potrápiť ju môže akurát múčnatka. Prevenciou je udržiavanie dostatočne vzdušnej koruny pomocou rezu a hnojenie kompostom, nie hnojivom priveľmi bohatým na dusík ako je málo rozložený hnoj. 

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crops Research Institute (dnes James Hutton Institute), vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Rubus x neglectus medzi malinou (Rubus idaeus) odrody Glen Prosen a ostružinou západnou (Rubus occidentalis) buď odrody Munger alebo beztŕnneho genotypu SCRI 7751C4 v roku 1989.

RAST: bujný, tvorí beztŕnne výhony, zelené s tyrkysovým až modrým nádychom, ktoré sa v zime sfarbujú do fialova.

OPEĽOVACIE POMERY: Samoopelivá, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, dozrieva postupne na minuloročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké, tvorené väčšími kôstkovičkami, purpurové až fialové, s osrienením vyzerajú ako zamatové, sú mäkké a šťavnaté ako maliny. Chuť pripomína viac maliny, je mimoriadne príjemne sladkokyslá až sladká a voňavá, ale je v nich cítiť aj stopy exotiky ostružiny západnej, tzv. čiernej maliny.

DOZRIEVANIE: jedenkrát za rok, zvyčajne od polovice júna do začiatku júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, pečenie, ovocné kože apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C, kvitne neskoro a uniká neskorým jarným mrazom. Odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Kanada, štát Ontario, vyšľachtil v r. 1820 Charles Arnold v obci Paris ako kríženec odrôd Wagenerovo (otcovská odroda) x Northern Spy (materská odroda). Na trh ju uviedla škôlka bratov Transonových v Orleánse v r. 1882. V r. 1898 získala ocenenie od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti. Do Listiny povolených odrôd v Československu bola zapísaná v r. 1954. Synonymá a cudzie názvy: Ontarioapfel.

RAST: najskôr stredne bujný, neskôr ustáva. Vytvára najskôr vysoko guľovité či úzko pyramidálne koruny, ktoré sa neskôr rozkladajú až na guľovité, sú pomerne malé a riedke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Má tendenciu vytvárať aj partenokarpické plody bez opelenia. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Matkino, Oldenburgovo, Parkerovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, výrazne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké, sploštené, rebernaté s piatimi oblejšími, dobre vyvinutými rebrami, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého plodu. Šupka je hladká, lesklá, pevná až kožovitá. Základná farba je výrazne zelená, neskôr slamovožltá s karmínovočerveným líčkom, menej nápadným, rozmytým, niekedy aj široko pruhovaným. Plody bývajú pri zbere modrasto osrienené. Dužina je najskôr stredne tuhá, neskôr mäkká, krémová až žltkastá, čiastočne zrnitá, veľmi šťavnatá, na vzduchu málo hnedne, vydrží dlho bez múčnatenia. Po dozretí voňajú plody len slabo, ale po rozkrojení silnejšie a pripomínajú vôňou odrodu Omanové. Chuť majú kyslastú až sladkokyslú, osviežujúcu, bez korenitosti, najchutnejšie sú z nižších, dostatočne teplých polôh. Majú vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber väčšinou až v 2. polovici októbra, čo najneskôr, keďže až tesne pred zberovou zrelosťou sa plody najlepšie vyfarbujú. Už pri zbere sú náchylné na otlačenie, takže s nimi treba manipulovať opatrne. Konzumne dozrievajú v januári, vydržia v chladnom uskladnení do mája, pri skladovaní nevädnú, ale pri prehnojení môžu hniť zvnútra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie, prípadne aj na pečenie. Kvôli nízkemu obsahu cukrov je vhodné pri konzumácii s mierou aj pre diabetikov.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené. Dobre sa prispôsobuje rôznym podmienkam, nedarí sa jej len v ťažkých, ílovitých, mokrých pôdach a naopak príliš suchých pôdach či v mrazových kotlinách. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh. Hodí sa najmä do záhrad, sadov či včelníc.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silnejšie mrazuodolná v kvete, je stredne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v ťažkej pôde. Napáda ju voška vlnačka krvavá.

PÔVOD: neznámy, pôvodnú odrodu Isabella pochádzajúcu z USA vyšľachtil v 19. storočí W. R. Prince ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera Meslier Petit x Vitis labrusca. Synonymá: Japonec.

RAST: bujný. Drevo je hnedasté s jemným ochlpením. Listy sú veľké, päťlaločné, zo spodnej strany svetlo plstnaté, čo je typický odrodový znak.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), vysoká, pravidelná. 

PLODY: strapce sú veľké, čiastočne rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-20 mm), guľaté. Šupka je tmavomodrá, so silnejším osrienením, tuhšia, ide stiahnuť z dužiny. Dužina je kompaktná, tuhšia. Chuť je sladká, aromatická s typickou intenzívnou vôňou Vitis labrusca.  

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta. Strapce dobre znášajú prepravu.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu muštov, džemov, sirupov či špecificky voňavých vín na šupkách.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, najlepšie dostatočne priepustnou pôdou, ale vie sa prispôsobiť širokej škále pôd, nemá rád len zamokrenú a chudobnú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy asi do -25 °C. Vyššie odolný voči bežným hubovým chorobám.

PÔVOD: je to veľmi stará odroda neznámeho pôvodu, je však možné, že aj českého. Má veľmi veľa synoným. Synonymá: Vejlímek, Štětínské červené, Jablko štětínské červené, Jablko mastné, Jablko koláčové, Vejlímek chocholatý, Valník, Velínek, Vejlumek, Velímek, Kalvarůže, Velímek chocholatý, Roter Stettiner, Roter Winterstettiner, Rouge de Stettin, Rother Stettiner Apfel, Fucigena vulgaris, Der rothe Stettiner, Rother Herrnapfel, Rother Rostocker, Rostocker Apfel, Pomme rouge de Stettin, Vineuse rouge d’hiver, Pomme d’Adam d’hiver, D’Anaberg, De Hardy, De Jardy, De paradis ďhiver, De Rostock Stettin, Rother Kaiser, Belle Hervy, Rostrocker Stetting rouge, Rother Herrn-Zwiebel Apfel, Mat, Matapfel, Rother Bretigheimer, Tragamoner, Roth-apfel, Rother Zwiebel Apfel, Maler Apfel, Rothvogel, Eisenapfel, Roth u. sauerer Breitling, Sbohmer, Rothbädemer, Rother Asbacher, Rothbolg, Rother Bamberger, Kaiserkrone, Winterwollenschläger, Rother Wiener, Rothwiener, Rubiner, Rohwiener, Bluth u. rothe Renete, Winter Fleiner, Späther Bleichheimer, Krautländer, Rother u. später Calvill, Calviller, Rother Back, Bolzen, Sauer, rother Kirsch Apfel, Kohl Apfel, Schwerrother-Markt Apfel, Seiden, Rosenwasser, Garten, Braun, Butter, Kack, Rother Hart, Rother Rubin, Kischle, Pomme de fér, Ferrant, Kantjes, Zippel Apfel, Witlsboth, Guly Muly, Török, Bálint, Türkischer Weinling, Roter Backapfel, Roter Bietigheimer, Roter Glasapfel, Roter Herrenapfel, Roter Zwiebelapfel, Rostocker, Malerapfel, Mahler, Zigeunerapfel, Annaberger, Rotvogel

RAST: spočiatku mierny, neskôr bujný, tvorí veľmi veľké, plocho guľovité, široké koruny, ktorých konáre sa neskôr skláňajú. Je veľmi dlhoveký.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Míšeň jaroměřská, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Worcesterská parména, Zvonkové..

PLODNOSŤ: neskorá (až po 10. roku od výsadby), vysoká, pravidelná, každý druhý rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 160 g), skôr sploštene guľovité, nesúmerné, s tupými širokými hranami. Šupka je pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, jej povrch je hladký. Dužina je šťavnatá, tvrdá, pevná, zelenobiela, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenitosti, no s jedinečnou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží dlho, až do mája či dlhšie. Nepadá predčasne vo vetre.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum, na sušenie a na výrobu vína. Dobre sa prepravuje a skladuje, pri skladovaní nevädne.

STANOVIŠTE: slnečné, neuzavreté, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou, najmä hlinitou, neznáša príliš ťažké, ílovité pôdy. Je vhodná do teplých, ale najmä do stredných a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči rakovine v ťažkých, ílovitých pôdach, menej odolná voči chrastavitosti, preto vysádzame na vzdušné miesto a udržiavame vzdušnú korunu. Je dobre vetruodolná. Nezvykne trpieť inými chorobami.

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

PÔVOD: Anglicko, Sittingbourne, vyšľachtil ju pán Gascoyne, na trh bola uvedená v roku 1871.

RAST: bujný rast, neskôr miernejší, vytvára široko rozložité koruny, plochejšie až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Admirál, Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Cár Alexander, Coxova reneta, Discovery, Gdanský hranáč, Golden Delicous, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve, Jonagold, Kidd's Orange Red, Matkino, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 170 g, maximálne až 400 g), šupka hladká, suchá, neskôr polomastná až mastná, základná farba svetlozelená neskôr žltozelená, krycia farba jemne červená s prechodom do výrazného červeného líčka, lenticely veľmi početné a výrazné, ohraničené červenou farbou. Dužina biela, mierne zelenkastá, od šupky niekedy mierne ružovkastá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť veľmi dobrá, plná, sladká, mierne kyselkavá, korenisto aromatická.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, plody dobre držia na stromoch, sú vhodné na konzum v mesiaci október, vydržia do decembra aj dlhšie.

VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä ako stolové ovocie, ale aj na sušenie, mušty, na vzduchu len málo hnednú. Horšie sa skladujú (pri nízkej teplote dužina hnedne).

STANOVIŠTE: vyžaduje primerane vlhké pôdy, dobre znáša aj vyššie polohy s úrodnejšou pôdou, nemá rada uzatvorené polohy.

ODOLNOSŤ: odroda je dobre odolná voči mrazu, stredne odolná proti múčnatke. V príliš vlhkom prostredí je náchylná na chrastavitosť a moniliózu.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.

 
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.

 
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, v r. 1964 ju vyšľachtili Jozef Cvopa a Eva Cvopová ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a Red Lake.

 
RAST: stredne bujný až bujný, ker je vysoký, stredne hustý, polovzpriamený, široko guľovitého až krovitého tvaru. Kostrové konáre sú silné, stredne dlhé až dlhé. Rodivý obrast je bohatý, stredne dlhý. Raší skoro. Odporúčame sadiť aspoň o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety málo spŕchajú.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, (priemerne 6-11 kg, maximálne 19,5 kg/krík).

 
PLODY: strapce sú veľmi dlhé, veľmi husté. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 10,2 mm), guľovité, stredne pevné. Šupka je hrubá, tuhá, lesklá, bieložltej farby. Dužina je bezfarebná až žltobiela, šťavnatá. Chuť je príjemne kyslá, mierne aromatická . Má stredne vysoký až nižší obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice do konca júla na konzum, týždeň predtým na zaváranie. Je určená na ručný zber. Dobre znáša prepravu.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na džemy, želé, sirupy, vína apod., ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvetných pukoch v zime a dobre v kvete, stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola) a stredne voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: neznámy, zrejme Rusko.

RAST: stredne bujný, s pevne rozloženými a mierne tŕnitými konármi. Dobre regeneruje po reze do trojročného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, v 5. roku po výsadbe 9-10 kg plodov/krík.

PLODY: stredne veľké (priemerne asi 0,5 g), oválne, oranžovočervené, sladkokyslé (2,8 % cukru, 1,5 % kyselín, 6,7 % tuku). Majú veľmi vysoký obsah vitamínu C (až 248 mg/100 g) aj vysoký obsah karotenoidov (17,5 mg/100g). Táto odroda sa vyznačuje aj vysokým obsahom rutínu (519 mg/100 g), ktorý zvyšuje účinnosť vitamínu C, zlepšuje pružnosť ciev a je výborným antioxidantom. Odtrhnutie plodov je polosuché, treba vystihnúť zrelosť, keď sú plody ešte pevné, ale už dostatočne zrelé, aby nepraskali.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, vďaka vysokému obsahu oleja veľmi vhodný na výrobu výrobu kozmetiky s hojivými účinkami.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Švajčiarsko.

 
RAST: bujný a hustý rast do výšky 3-4 m a šírky 4 m. Tmavozelené listy sú veľké, dlaňovito laločnaté, veľmi  dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

 
PLODY: veľké, hruškovito pretiahnuté, s fialovo-hnedou šupkou a svetločervenou aromatickou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: od druhej polovice júla (breba) a od druhej polovice augusta (hlavná úroda).

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, ako dezertná odroda.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené miesto, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

 
ODOLNOSŤ: bohato rodiaca a nenáročná odroda, v mladosti odoláva -15 °C, v dospelosti mrazuvzdorná aj do -19 °C. V mladosti pestujeme rastliny prvé 2-3 roky v dostatočne veľkom kvetináči a  chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti alebo vysadíme von a chránime zakrytím napr. slamou.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v rokoch 1964-1989 vyšľachtili Pavol Cifranič a Daniela Benediková ako kríženca odrody Maďarská a zmesi peľu odrôd Achrori, Arzami a Zard s následnou selekciou.

 
RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, asi 2-4 dni po Velkopavlovickej. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Lejuna, Veharda, Veselka, Vynoslivij.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 50-60 g), vajcovité, zo strán mierne sploštené, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je stredne husto plstnatá, oranžová, s menším, ale výrazným purpurovým, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, menej až stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladkastá, mierne aromatická, príjemná. Dužina je veľmi dobre odlučiteľná od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: skoré, 6-10 dní pred odrodou Velkopavlovická, približne od 2. týždňa v júli.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, kompóty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda živná, dobre odvodnená. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, do vyšších polôh na chránené lokality.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Kanada, University of Saskatchewan, vyšľachtený Bobom Borsom ako kríženec japonskej a ruskej odrody, registrovaný v roku 2014. 

RAST: bujný, vzpriamený, v dospelosti až 2 m vysoký.

OPEĽOVACIE POMERY: Len čiastočne samoopelivý, pre lepšie opelenie je dobré vysádzať aspoň 2 odrody. Vhodné opeľovače: Boreal Beast (výborný), Honeybee, séria Indigo, Giant's Heart, Tundra (dobrí), ruské odrody, Boreal Beauty (slabší).

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už počas druhého roka plodenia môže dosiahnuť v priemere aj 2,6 kg/rastlinu/rok.

PLODY: mäsité, pevné, veľmi veľké (priemerne 2,8 g, maximálne 3,9 g) v tvare surfu. Sú veľmi sladké, chuťovo výborné, pripomínajú čučoriedky, cukornatosť je v priemere 13,3 °Brix, kyseliny v priemere 1,8 %. Obsahujú vysoký podiel vitamínov a zdraviu prospešných látok, napríklad polyfenolov (965 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: neskoré, dozrievajú v priemere 7 dní po odrode Tundra a sérii Indigo a 14 dní po väčšine ruských odrôd, teda väčšinou v druhej polovici až koncom júna, obvykle skôr než odroda Boreal Beauty. Vhodný na ručný aj mechanizovaný zber.

VYUŽITIE: plody vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, štiav, sirupov, mrazenie.

STANOVIŠTE: nenáročný na výber stanovišťa. Pôda hlinito piesčitá. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Rez do 5 rokov len sanitárny (poškodené alebo vylomené výhony).

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C), odolný voči spáleniu slnkom a voči škodcom a chorobám, vrátane múčnatky (Erysiphe lonicerae var. lonicerae).

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, vyšľachtili ju Jozef Cvop a Eva Cvopová ako kríženec odrôd Red Lake x Göppertova.

 
RAST: bujný, stredne hustý, s veľmi dlhými, hrubými výhonmi, tvar kríka je guľovitý až vzpriamený. Raší skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, priemerne 5-10,5 kg, maximálne 11,8-17,6 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 9 cm, maximálne 18 cm), husté, s 18-31 bobuľami. Bobule sú veľké (9,8-10 mm, 0,5-0,6 g), guľovité, niekedy mierne sploštené. Šupka je stredne hrubá, lesklá, červená. Dužina je tuhšia, stredne šťavnatá, červená až tmavočervená. Chuť je výrazne kyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré, od druhej polovice do konca júla na priamy konzum, týždeň pred na konzervovanie. Veľmi dobre znáša prepravu.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie, teda na výrobu kompótov, džemov, sirupov, vína, želé, ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred vetrom. Preferuje humózne, úrodné pôdy, je citlivá na zamokrenie pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a chránených vyšších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtili ako komplexného kríženca genotypov SCRI 74126RA8 x SCRI 75131D2

 
RAST: bujný, najskôr počas sezóny vzpriamený, neskôr polovzpriamený, tvorí stredný až vyšší počet pevných, beztŕnnych výhonov, ktoré sú zelené alebo mierne do purpurova, pričom v zime sú takmer celé purpurové.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (2,1-8,1 kg/rastlinu), pravidelná. Plodí na bočných konárikoch minuloročných výhonov, ktoré sú dlhé aj 30 cm.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (v rozmedzí 5,3-10 g, najčastejšie okolo 6 g, 25-40 mm), tupo kónického tvaru, čierne a mierne lesklé, pevné. Chuť je príjemne pikantná, vyvážene sladkokyslá, aromatická. Majú vysokú cukornatosť (priemerne 10,6-12,8 °Brix), hoci pomer cukrov a kyselín je stredný (4,53). Majú vysoký obsah minerálnych látok (0,34 % hmotnosti) a vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrievajú od polovice júla do konca augusta až septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, do koláčov. Výborne sa skladujú a prepravujú. Majú slabú tendeciu po zmrazení sčervenať, najmä ak pri zbere neboli úplne zrelé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredných aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Stredne náchylná na poškodenie fytoftórou či bakteriálnou spálou.