12% DPH

PÔVOD: stredná, J a V Európa, cez Sibír až po Jenisej, od Malej, Prednej a Strednej Ázie až po západné Himálaje.

RAST: bujným rastom dosahuje rýchlo výšku 20-35 m a šírku 12 m. Má široký kmeň, rozložitú veľkú korunu a bielošedú až zelenošedú borku, ktorá je u starých stromov tmavo šedá až černejúca a hrubo rozbrázdená. Listy sú na líci lysé a lesklé, na rubu plstnaté, pričom tvar listov je rôzny. Listy na dlhých výhonoch sú 3–5 laločné, dlhé 4–12 cm a na rube bieloplstnaté. Na krátkych vetvičkách sú listy okrúhlo vajcovité, dlhé 3–6 cm, hrubo zubaté a na rube tenko plstnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne v marci a apríli pred olistením. Samičie jahňady sú až 5 cm dlhé a zelené. Samčie jahňady sú o niečo väčšie, dlhé 3–7 cm, šedé s červenými tyčinkami.

PLODNOSŤ: stredne skorá (do 5-10 rokov), vysoká, pravidelná.

PLODY: tobolky v 5–10 cm dlhých jahňadách s páperím.

DOZRIEVANIE: v máji a júni.

VYUŽITIE: vysádzať ho môžeme do brehových porastov a alejí popri vodných tokoch či do vetrolamov, kde plní funkciu výplňových rýchlorastúcich drevín, do agrolesníckych systémov. A samozrejme ako František Dobrota k rybníkom a iným vodným plochám. Kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

STANOVIŠTE: slnečné, len mladé stromčeky znášajú slabší tieň. Nemá veľké nároky na pôdu, ale najlepšie sa mu darí na piesčitohlinitých výživných naplaveninách. Rastie typicky v lužných lesoch a v brehových porastoch, sekundárne osídľuje lomy, pieskovne, tehelne, násypy a ďalšie miesta s obnaženým povrchom. V mäkkom luhu vytvára společenstvá s vŕbou bielou a topoľom čiernym.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, dobre znáša trvalé podmáčani. Jeden z najodolnejších stromov voči zasoleniu pôdy.

PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. VEurópe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, škôlka Kolster, vyšľachtil ju Hendrik Kolster v roku 1997.

RAST: umiernený, je to kompaktný ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky až 2-2,5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m či menej. Má okrúhlo vajcovité tmavozelené listy s vyčnievajúcou, svetlozelenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri svetlozeleno- či červenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltozelenými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.

PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik ružovokrémového dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s purpurovolistou Royal Purple alebo žltozelenolistou Golden Spirit®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či výrobu rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na rozdiel od iných odrôd so žltozelenými listami dobre znáša aj plné slnko bez popálenia listov, ak pôda nie je príliš suchá. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.

PÔVOD: od Európy po strednú Áziu a Pakistan, presnejšie od Španielska na západe po Rusko na východe, na sever po južnú Škandináviu a na juhovýchod po severný Irán. U nás rastie roztrúsene od nížin do podhorských polôh. Prvýkrát ho formálne opísal Linné v diele Species Plantarum (1753).

RAST: stredne bujný. Je to mohutný opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 20-30 m, so zapojenou guľatou korunou. Mladé stromy majú vzpriamene vajcovitý habitus, s vekom sa koruna mení na guľovitú až rozložitú. Dlhoveký druh, bežne dosahujúci vek 150-200 rokov, pri optimálnych podmienkach až do 250 rokov. Borka stromu je červenohnedá až hnedá, neskôr sivá a plytko rozpukaná. Listy sú jednoduché, dlaňovité, päť- až sedem-laločnaté, veľké 8-12 cm, ich stopky po zlomení vylučujú mliečnu miazgu (latex), na rozdiel od väčšiny ostatných javorov, ktoré majú číru miazgu. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý až cudzoopelivý, jednodomý a hmyzom opelivý druh. Jednotlivé stromy sú buď protandrické (ako prvé rozkvitajú samčie kvety), alebo protogynické (ako prvé rozkvitajú samičie kvety), pričom v populáciách sa vyskytujú oba kvitnúce typy, čo podporuje krížové opelenie medzi oboma typmi, hoci určitá miera samoopelenia je tiež možná. Žltozelené kvety sú zoskupené vo vzpriamených metlinách, kvitnú v apríli, pred alebo počas rozvíjania listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, zrastené pod tupým uhlom. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hrdzavohnedé. Nažky sú ploché.

DOZRIEVANIE: nepestuje sa pre plody, ale dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasné využitie: hojne vysádzaný v mestách ako tieňodarný strom práve pre svoju zapojenú, symetrickú korunu a spoľahlivú znášanlivosť mestského stresu, je vhodný do väčších záhrad, parkov, vetrolamov či alejí. Kulinárne využitie: kvety produkujú stredné množstvo výživného peľu a veľké množstvo nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: tvrdé, ťažké a jemnozrnné drevo sa využíva podobne ako u iných javorov na nábytok, stolárske výrobky a sústruženie. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie. Z kôry je možné získať ružové farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké, dobre priepustné, vlhké pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, vrátane ťažkých ílovitých. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -34 °C až -40 °C, stredne mrazuodolný v kvete. Je silne vetruodolný. Môže trpieť na verticíliové vädnutie (Verticillium spp.), čerň javorovú (Rhytisma spp.), antraknózu, štítničky a vošky. Výrazne lepšie znáša mestský stres - chudobnejšie pôdy a znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj vysoké teploty a sucho. Dlhodobo vysokú vzdušnú vlhkosť neznáša dobre.

PÔVOD: južná Európa, Malá Ázia.

 
RAST: strom je pomaly rastúci, dosahuje výšku 9-20 m a šírku 6 m, má guľovitú korunu, na suchých stanovištiach je iba vo forme kra.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne dvojdomý, resp. existujú samčie stromy a obojpohlavné stromy, ktoré sú ale väčšinou funkčne samičie, lebo samčie kvety na nich sú nedostatočne vyvinuté. Kvitnú na konci mája a vytvárajú nápadné súkvetia, takže kvitnúci strom vyzerá ako biely, silne voňavý oblak.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, v prítomnosti stromov oboch pohlaví vysoká.

 
PLODY: podlhovasté krídlaté nažky 2-3 cm dlhé.

 
DOZRIEVANIE: počas októbra.

 
VYUŽITIE: je vhodný na výsadbu do parkov, záhrad či iných častí tepelných ostrovov miest, najmä do suchých svahov. Manna zo stromu získavaná narezaním kmeňa je zdrojom cukru - tzv. mannový cukr alebo mannitol, ktorý sa využíva ako diabetické sladidlo a ako liečivo.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, len v mladosti znáša čiastočné zatienenie, znesie aj vysychajúce skalné podklady s nepatrnou vrstvou zeminy, preferuje výživné a zásadité pôdy, optimum je na vápencoch.

 
ODOLNOSŤ: veľmi dobre zvláda extrémne sucho, horšie mrazy.

PÔVOD: severná Európa a severná Ázia – divorastúci botanický druh. Jeho súčasné taxonomické vymedzenie zahŕňa dreviny pôvodné vo väčšine Európy a v častiach Ázie, ako aj v severnej Afrike, pričom areál sa tiahne od Madeiry, Britských ostrovov a Islandu až po Rusko a severnú Čínu. Z tohto pôvodného druhu bolo v priebehu histórie vyšľachtených viacero okrasných aj úžitkových kultivarov.

RAST: štíhly, opadavý strom, ktorý na dobrých stanovištiach dosahuje výšku 15 – 20 m; na chudobnejších stanovištiach zostáva len v podobe kra. V mladosti tvorí užšiu korunu, ktorá sa neskôr rozširuje – vplyvom bohatej násady plodov sa konáre ohýbajú, čím koruna postupne dostáva takmer guľovitý tvar. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá drevina s obojpohlavnými, krémovobielymi kvetmi usporiadanými v hustých, plstnatých súkvetiach, kvitne od mája do júna, v severnej Európe až do júla; je opeľovaná hmyzom. 

PLODNOSŤ: nastupuje približne od 15. roku. Úroda je zvyčajne bohatá, so striedaním úrodnejších a slabších rokov – ide teda o druh s výrazným periodickým plodením.  Presné hmotnostné údaje o úrode na strom v kilogramoch nie sú vo vedeckej literatúre štandardizované, keďže ide o voľne rastúci druh.

PLODY: jasne červené, guľovité malvice s priemerom okolo 1 cm. Súkvetie (chocholík) nesie typicky 80 až 100 malvíc; každý plod obsahuje hviezdicovité, viaczväzkové ovárium s dvoma až piatimi komôrkami, z ktorých každá nesie jedno až dve ploché, úzke, špicaté červenkasté semená; vytrvalé kalíšky tvoria na dozretom plode charakteristickú čiernu päťcípu hviezdičku, v priemere okolo 2,5 semena na plod. Čerstvá hmota je tvorená prevažne vodou (okolo 73 %), sušina obsahuje asi 8,9 % sacharidov a 3,1 % lipidov. Dužina obsahuje karotenoidy, kyselinu citrónovú, kyselinu jablčnú, kyselinu parasorbovú, pektín, provitamín A, sorbitol, triesloviny a vitamín C. Chuťovo je surový plod planého typu výrazne trpký a zvieravý, s vysokým obsahom horkastej, mierne dráždivej kyseliny parasorbovej – preto sa surové nekonzumujú a spracúvajú sa na džemy, marmelády, šťavy alebo pyré. Šľachtené sladkoplodé kultivary majú túto trpkosť výrazne zredukovanú a plody väčšie.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú od augusta do októbra – jarabina vtáčia teda patrí medzi stredne neskoro až neskoro dozrievajúce druhy, kým samotné kvitnutie prebieha od mája do júna. Plody zostávajú na strome v priemere okolo 100 dní a veľká časť úrody vydrží na konároch až do zimy, čím poskytuje potravu vtáctvu, ktoré následne šíri semená.

VYUŽITIE: tvrdé, jemnozrnné a pružné drevo sa spracúva na obruče sudov a ozubené kolesá, na násady náradia, sústruženie, nábytkárstvo a remeselnú výrobu. Plody sú bohaté na vitamíny, najmä vitamín C, a antioxidanty, tradične sa využívali liečivo, napríklad proti obličkovým kameňom; používajú sa aj na ochucovanie vodky a na výrobu štiav a džemov. Plody zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. Z ekologického hľadiska poskytuje potravu a útočisko mnohým druhom hmyzu a je cenená ako nektárodajná drevina; húževnatý koreňový systém sa využíva pri biotechnickom spevňovaní svahov a pri obmedzovaní erózie.

STANOVIŠTE: slnečné, znáša aj čiastočný tieň.  Dobre sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach – od úrovne mora v severných šírkach až po 2400 m v Tirolsku. Darí sa jej v prevažnej väčšine dobrých, nezamokrených pôd na slnečnom stanovišti, dobre rastie aj v ťažších ílovitých pôdach; nevyhovujú jej plytké pôdy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná (do -30C až -40C ), odolná voči neskorým mrazom. Vetruodolná - využíva sa do veterolamov. Znáša mestské znečistenie. V teplejšom podnebí horšie znáša vysoké teploty a vysokú vzdušnú vlhkosť. Patrí medzi najmenej náročné dreviny.  Je náchylná na bakteriálnu spálu; chrastavitosť; môžu sa vyskytnúť aj rakoviny, bakteriálna nádorovitosť koreňov, múčnatka a hrdza; z hmyzu sa vyskytujú vošky, pilatky, štítovky a vrtavce. 

PÔVOD: Ázia. 'Pink Giant' (obchodné synonymum 'Flogi') vyšľachtili francúzske škôlky Pépinières Minier a do distribúcie ho uviedli od roku 1970.

RAST: pomaly rastúci, vzpriamený ker, dosahujúci výšku 1,5 až 3 m a šírku 1 až 1,5 m, so srdcovitým koreňovým systémom. Listy sú stredne zelené, striedavé, široko vajcovité s tromi lalokmi a hrubo zúbkovanými okrajmi. Celkový habitus je vázovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne od júla do septembra. Kvety sú, bohaté, veľké, ružové s priemerom až 8 cm. Jednotlivé kvety vydržia iba jeden deň, ale nepretržitá tvorba nových pukov zabezpečuje dlhé obdobie kvitnutia.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. 

PLODY: päťchlopňové otváravé tobolky, ktoré pretrvávajú väčšinu zimy, počas vegetačného pokoja sa rozštiepia a uvoľnia ľahko klíčivé semená okolo bázy materskej rastliny.

DOZRIEVANIE: počas jesene až zimy po letnom kvitnutí.

VYUŽITIE: do záhradných záhonov, na živé ploty, clonenie alebo ako solitér.

STANOVIŠTE: slnečné, ideálne orientácia na juh alebo západ, chránené miesto. Znáša aj polotieň. Toleruje širokú škálu pôd, no dobre priepustných. Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia. 

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný do –20 až –24 °C (niektoré zdroje uvádzajú až -29°C). Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia i chudobnej pôde. Môže sa vyskytnúť náchylnosť na vošky, štítničky, škvrnitosť listov, spála, hrdze, rakovina dreva a skleníková molica pri pestovaní pod sklom. Zriedkavo koreňová hniloba a múčnatky.  

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný, vytvára guľovité, neskôr až previsnuto guľovité, primerane husté koruny s kostrovými konármi nasadenými v mierne tupom uhle, s množstvom stredne dlhého plodonosného obrastu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Gloster, Golden Delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicious.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité až vysoko guľovité, tvarovo dosť vyrovnané, nepravidelne oblo rebrovité, u väčšiny plodov s ostrým švom typickým pre túto odrodu, mierne zmačknuté na jednu stranu. Šupka je hladká, lesklá, mierne mastná a pevná, žltozelená až slamovožltá s oranžovým až hnedooranžovým líčkom. Dužina je žltkastá, jemná, krehká, šťavnatá, výrazne voní a na vzduchu len jemne hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, kyslosladká, príjemne korenistá s banánovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, dozrieva v decembri a vydrží do apríla. Plody nevädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, pečenie či výrobu výživ. Prepravu znáša dobre len po zbere.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Vyžaduje teplejšie až stredne teplé, chránené, ale neuzavreté polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, náchylnejšia na namrznutie najmä po veľkej úrode, silne mrazuodolná v kvete. Menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke. Plody nebývajú napádané obaľovačmi, teda nečervivejú.

PÔVOD: USA, Kansas, Chanuta, vybral ju ako náhodný semenáč z voľnej prírody v roku 1970 Milo Gibson.

RAST: stredne bujný, dosahuje výšku okolo 4-5 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, hmyzom (najmä muchami) opelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Susquehanna® Peterson, Shenandoah™ Peterson, Overleese, PA-Golden, NC-1, Wilson.  

PLODNOSŤ: skorá, vysoká (priemerne 215 kg za 10 rokov pestovania), pravidelná a vyrovnaná. 

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 156 g, najväčšie plody až 324 g), oválne až podlhovasté, Dužina je maslovožltá až sýtožltá a má konzistenciu redšieho pudingu. Chuť je sladkokyslá, s príchuťou banánu a hrušky, v dochuti horkastá. Cukornatosť je v rozmedzí 16–20 °Brix.

DOZRIEVANIE: neskoré, priemerne od konca septembra (24.9.) do konca októbra s vrcholom zberu koncom 1. dekády októbra, niektoré roky nárazovejšie, iné rovnomerné počas dlhšieho obdobia. 

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, vyšľachtila škôlka Forever Bulbs ako súčasť produktovej rady Evergladz, ide o moderného kríženca Gladiolus × hortulanus, pričom rodičovské druhy zrejme pochádzajú z druhov z Južnej a Východnej Afriky. 

RAST: je bujný, dorastá do výšky 130 cm. Je to teplomilná trvalka prežívajúca v podobe hľúz uskladnených v bezmrazom priestore. Vysaďte hľuzy v apríli až máji do prehriatej pôdy do hĺbky asi 7-10 cm a do vzdialenosti asi 10-12 cm od seba. Saďte tak, aby neboli ohrozené neskorými jarnými mrazmi, takže v apríli s krytím fóliou či netkanou textíliou. Na jeseň - koncom septembra až začiatkom októbra suché stonky a listy orežte a hľuzy opatrne vyberte zo zeme a asi 10 sušte v izbovej teplote pri dobrom vetraní. Potom ich zbavte vrchnej šupky a uskladnite v bedničke vystlanej slamou alebo hrubými pilinami pri asi 10 °C v tme až do jari. Hľuzy sadíme každý rok na iné miesto, aby sme predchádzali rozvoju hubových chorôb.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi protandricky, teda samčie tyčinky dozrievajú skôr než samičie piestiky. Na dosiahnutie opelenia potrebuje inú odrodu mečíka kompatibilnú v kvitnutí. Kvitne stredne skoro - v júli a auguste - veľkými (s priemerom 10-11 cm), jednoduchými, sýtočervenými, lievikovitými kvetmi rozkvitajúcimi postupne v klasovitom súkvetí s celkovou výškou 50-75 cm. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, prípade inej kompatibilnej odrody a prítomnosti vhodných opeľovačov sa tvoria, ale nie sú vo významnom množstve, odroda sa rozmnožuje cibuľkami.

PLODY: pukavé troboké tobolky s plochými okrídlenými semenami.

DOZRIEVANIE: pri ponechaní kvetov v septembri až októbri, ale kvety sa väčšinou odrezávajú.

VYUŽITIE: je výnimočne krásna cibuľovina vhodná do menších aj väčších záhrad do záhonov s georgínami či inými cibuľovinami alebo aj trvalkami. Je veľmi vhodná na rez do vázy, reže sa po rozkvitnutí prvých kvetov pri ponechaní listov. Kulinárne využitie: krásne kvety sú po odstránení zeleného kalichu, piestika a tyčiniek jedlé, chrumkavé a chuťou pripomínajú kvety ľalioviek. Používajú sa čerstvé do ovocných šalátov natrhané na lupienky, v sladkej kuchyni aj vcelku na ozdobu koláčov a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Preferujú ľahkú, hlinitopiesočnatú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu, v ťažkej a premokrenej môžu trpieť hubovými chorobami. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh pri dodržaní vhodného času výsadby a zberu hľúz.

ODOLNOSŤ: suché hľuzy znesú slabý mráz, ale nadzemné časti sú citlivé aj na teplotu 0 °C. Je stredne odolný voči strapkám (Thrips simplex), fusáriovej hnilobe (Fusarium oxysporum f. sp. gladioli), plesni šedej (Botrytis cinerea), bakteriálnej hnilobe či vírusom. Najdôležitejšie je predchádzať zamokreniu.

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Vine Breeding Institute of Cornell University, vyšľachtil ho v roku 1925 Richard Wellington ako medzidruhového kríženca medzi druhmi Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne ako kríženca odrôd Ontario x Grosse Guillaume. Synonymá: NY 13 035.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením a vysokou intenzitou ratu zálistkov. Dôležité je odstraňovanie zálistkov a 1-3 listov v zóne strapcov. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné s nevýrazným vykrojením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, v dobrých polohách až 6-8 očiek na m2. Väčšinou netreba prebierku plodov.

PLODY: strapce sú veľké, výrazne rozvetvené v základe. Bobule sú veľké až veľmi veľké, oválne. Šupka je tmavomodrá až čierna s voskovitým osrienením. Dužina je slizovitá až chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je aromatická, s jahodovým až malinovým tónom, nie tak výrazným ako iné "labruskové odrody".

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, postupné od polovice septembra, vydržia až do konca októbra na koreni, pričom si zachovávajú svoju kvalitu.

VYUŽITIE: hodnotná stolová odroda vhodná aj na veľkovýrobné pestovanie na trh s veľmi peknými strapcami a dobrou chuťou, na priamy konzum, spracovanie na kompóty, džemy či mušty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné. Nemá rád suché pôdy. Je vhodný do vzdušných teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola). Má nízku citlivosť na spŕchanie kvetov.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, kráľovská botanická záhrada v Kew, asistent kurátora Brian Halliwell ju v 80. rokoch 20. storočia vyselektoval ako perspektívneho kríženca levandule úzkolistej (L. angustifolia) a tzv. španielskej levandule (L. lanata), teda Lavandula x chaytoriae a pomenoval po ďalšom zamestnancovi záhrady, Richardovi Grayovi.

 
RAST: pomalý. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 50 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, na levanduľu relatívne široké, striebristé, chlpaté, dlhé až 5,5 cm. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná, ale kvitne drobnými, voňavými modrofialovými kvetmi usporiadanými do stredne dlhých praslenov (6-10 cm) dlho od júla do augusta, dlhšie než levanduľa úzkolistá.

 
PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne odrezkami.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, bylinná, svieža, jemne živičná a drevitá, s nižším obsahom gáfru. Môžete ju využiť v domácej kozmetike či aromaterapii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná do -20 °C, krátkodobo aj -23 °C, mrazuodolnejšia než väčšina odrôd l. prostrednej, mierne menej mrazuodolná než niektoré odrody l. úzkolistej (napr. Munstead). Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe  pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.

RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.

PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.

PÔVOD: Je to hybrid Astilbe x thunbergii neznámeho pôvodu. V r. 2024 získala ocenenie Award of Garden Merit od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti). Synonymá: Ostrich Plume.

RAST: bujnejší, voľnejší, vzpriamený. Je to trvalka prezimujúca v koreni, ktorá bez kvetov dorastá do výšky 30-60 cm, s kvetmi do 90 cm

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne hmyzom opelivé, najmä včelami a motýľmi. Kultivar Straussedfeder kvitne v 2. polovici leta štíhlymi, oblúkovito ohnutými súkvetiami drobných kvetov lososovej až ružovej farby, ktoré lákajú opeľovače.

PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne oddeľkami podzemkov.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka atraktívna pre opeľovače vhodná do tieňa či polotieňa pod stromy, používa sa aj na okraje záhonov, do záhradných skupín aj kvetinových záhonov. Je výborná na rez do vázy.

STANOVIŠTE: polotieň až tieň, humózne, vlhkejšie, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Nevhodná je suchá a priamemu slnku veľmi vystavená pôda, ktorá vedie k stresu rastlín. Je vhodná aj do oblastí s chladnejším a vlhkejším podnebím.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom, znesie teploty až do –30 °C. Dobre odolná voči bežným chorobám a škodcom.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Prince George. Objavili ju ako náhodný semenáč Phyllis a Lyle Sarrazin. Na trh ju uviedla spoločnosť Pride of Place Plants. V auguste 2012 získala najvyššie ocenenie na medzinárodnom hodnotení noviniek medzi trvalkami ISU Evaluation of New Perennials v Holandsku.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 60-75 cm a šírky 60-75 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú dvoj- až trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna nápadnými, sýtočervenými kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -40 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.

Foto č.2 zdroj: Sonja-Kalee, Pixabay

PÔVOD: Španielsko, zrejme veľmi stará odroda z okolia Barcelony, možno už zo 17. storočia či skôr, popísaná v roku 1826 ako Barcelona nut v Katalógu Záhradníckej spoločnosti v Londýne. Synonymá: Fertile de Coutard, Katalónska, Catalonische Nuss, Große Barcelloner Zellernuss, Große bunte Zellernuss, Große runde Haselnuss, Große spanische Nuss, Miglinarina, Spanische Zellernuss, Spanish nut. Nie je identická s odrodou Barcelónska hranatá (= Eckige Barcelloner, Barcelone de Loddiges).

RAST: bujný, vzpriamený, hustý, málo odnožuje. Listy sú skôr menšie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho a dlho s prekrýva aj kvitnutie samčích a samičích kvetov, je dobrým opeľovačom iných odrôd. Vhodné opeľovače: Tonda Gentile, Tonda Romana, Ennis, Ségorbe, Hallská obrovská, Nottingham, Webbova, atď. S odrodou Corabel, kvitnúcou neskoro, sa v čase kvitnutia míňa.

PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 4 kg/ker pri 6-12-ročných kroch, priemerne 3,2 t/ha. Máva málo prázdnych orieškov (menej než 1 %).

PLODY: sú usporiadané po 2-5 väčšinou na konci konárov, sú veľmi veľké (priemerne 3,8 g, 20-22x20 mm), guľaté alebo guľato-hranaté, zhora a zdola mierne sploštené, často s 2 alebo viacerými rebrami, často dokonca s 2 špičkami. Pančuška je vykrajovaná a krátka, sotva zakrýva plod. Škrupina je tmavohnedá so svetlohnedými pruhmi, spodná časť často šedo plstnatá. Jadro je veľké, srdcovitého tvaru, dobre vypĺňa škrupinu. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je stredný, ale celková hmotnosť jadra je aj tak vysoká (priemerne 43 % hmotnosti plodu, teda asi 1,6 g). Chuť je výborná, mandľovo sladká. Šupka jadra je svetlohnedá s hnedými vláknami.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: krík je vhodný do prírodných živých plotov, vetrolamov, medzí, menších aj väčších záhrad či sadov, poskytuje hmyzu prvý peľ v roku. Kulinárne využitie: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky, ale aj na výrobu oleja či destilátu, likérov. Technické využitie: nevysýchavý olej sa používa aj v kozmetike a na výrobu farieb, mladé konáre sa používajú v košikárstve, napr. na výrobu lubových košov, ale aj na výrobu kvalitného drevného uhlia pre umelcov.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu začiatku kvitnutia stredne mrazuodolná v kvete. Je stredne až menej odolná voči nosáčikovi lieskovému (Curculio nucum).

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko.

RAST: dorastá priemerne do výšky 55 cm a šírky 40-50 cm. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky asi 15 cm a prikryte asi 3-5 cm pôdy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná, kvitne od júla až do prvých prízemných mrazov veľkými, plnými, výrazne červenými kvetmi. Patrí medzi veľkokveté, plnokveté georgíny. Priemer "kvetu" je až 10-15 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, stredne vysoká georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky.

PÔVOD: Poľsko, vyšľachtil ju Dr. Tadeusz Szymanowski, na trh ju v roku 1995 uviedla poľská škôlka CLEMATIS Źródło Dobrych Pnączy Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością.

RAST: je umiernený až stredne bujný, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 0,5 m na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivé, hmyzom opelivé. Je to prevažne samičia odroda s čiastočne vyvinutými tyčinkami. Pre istotu vysokej úrody odporúčame pestovať so samčou odrodou Adam, ktorá zabezpečí opelenie. Kvitne približne v 2. polovici mája.

PLODNOSŤ: skorá, rodí už 4.-5. rok po výsadbe, vysoká v prítomnosti opeľovača. 

PLODY: sú malé (priemerne 3,2-3,7 g, 2,3-2,6 cm x 1,6-2 cm), podlhovasté, výrazne sploštené. Šupka je hladká a zelená. Dužina je zelená. Chuť je príjemne osviežujúco sladkokyslá. 

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už počas 2. polovice augusta. Po dozretí plody opadávajú, takže je dobré pod rastlinu natiahnuť plachtu či netkanú textíliu.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami, kvetmi aj plodmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolné v dreve do približne -30 až -34 °C. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ale je odolnejšie voči neskorým jarným mrazom.

PÔVOD: Poľsko, bližší pôvod nie je známy.

RAST: stredne bujný, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 50 cm na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé. Je to samčia rastlina, ktorá opeľuje samičie odrody aktinídie pestrolistej (Actinidia kolomikta), napr. Dr. Szymanowski, Sientiabrskaja, Krupnoplodnaja, Vitakola, Pautske, Náhodka, atď. Vie opeliť až 10 samíc.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami a kvetmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Voňavé kvety sú atraktívne pre opeľovače. Používa sa ako opeľovač pre samičie odrody aktinídie pestrolistej.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodné do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolné v dreve do asi -30 °C až -34 °C. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), a neskoré jarné mrazy ho poškodzujú, ale je voči ním odolnejšie.

PÔVOD: stredná, západná a južná Európa, Ukrajina, Rusko, severné Turecko.
Na Slovensku a v Česku najmä v teplejších oblastiach, na slnečných lokalitách v teplomilných dúbravách, lesostepiach, pastvinách, na bázických až mierne kyslých horninách.

RAST: variabilný, ale prevažne bujný. Je to dlhoveký strom vysoký 10-20 m a široký okolo 10-12 m, niekedy len ker. Listy má celistvé, s dlhými stopkami, okrúhle až vajcovité, väčšinou lysé, na okraji jemne pílovité až celookrajové. Dožíva sa až do 300 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v priebehu apríla a mája.

PLODNOSŤ: väčšinou neskoršia, vysoká a variabilne pravidelná. 

PLODY: malé (1,5-3 cm), guľovité až široko guľovité, prevažne žlté v plnej zrelosti. Chuť je variabilná, v zelenej zrelosti prevažne trpká, po zhniličení príjemnejšia, často sladkokyslá až sladká.

DOZRIEVANIE: variabilné u jednotlivých stromov, od augusta do októbra. 

VYUŽITIE: strom je dekoratívny, mohutný a dlhoveký, krajinotvorný, vhodný do voľnej krajiny, pastvín ako solitér či v skupinke, do medzí, vetrolamov, stromoradí a alejí, ale aj do včelníc, parkov či mestskej zelene. Kulinárne využitie: Plody sú najmä po uhniličení vhodné na výrobu muštov, perry, destilátov či džemov. Semená sa používajú na vypestovanie bujnejšie rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody hrušiek. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú, dostatočne vlhkú hlinitú pôdu, ale zvláda širšiu škálu pôd, vrátane ílovitých. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a variabilne v kvete. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.