12% DPH

PÔVOD: Japonsko, Pyrus pyrifolia, 1927, kríženec odrôd Amanogawa x Imamuraaki, podľa novšieho výskumu je druhým rodičom zrejme Chojuro

RAST: slabý až stredne bujný, koruna je veľmi vzpriamená. Dosahuje výšku približne 3-4,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: silne cudzoopelivá odroda, má takmer sterilný peľ. Dobre ju opeľujú odrody ázijských hrušiek Seuri, Ya Li, Tsu Li, Oympic, Korean Giant, Chojuro, Shinseiki, Shinsui, Yongi, Kikusui, Nijiiseiki, Kosui, Shinko, Hwa Hong alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská). Nie úplne vhodné na opelenie sú odrody Imamuraaki, Okusanian (zmenšujú plody a počet semien v nich). Kvitne skoro, na začiatku apríla.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, potrebuje prebierku.

PLODY: zvyknú byť veľmi veľké (vo svojej domovine priem. 450-500 g, niekedy až 1 kg, u nás skôr okolo 200 g), guľovité. Povrch plodu je zlatavý až hrdzavohnedý, pokrytý výraznými lenticelami. Dužina je krémovobiela, krehká, šťavnatá, veľmi sladkej, málo kyslej chuti bez príchuti.

DOZRIEVANIE: Dozrievajú na zber koncom augusta až koncom prvej dekády septembra. Konzumne dozrievajú od septembra a vydrží do novembra, pri veľmi dobrých skladovacích podmienkach až do februára.

VYUŽITIE: Sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve do -29 °C. Rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), náchylná na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a hrdzu (Gymnosporangium asiaticum), stredne citlivá na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: východná Ázia od V Sibíru cez Mongolsko po severnú Čínu, kde rastie na vlhkejších svahoch a v roklinách, v nadmorských výškach od asi 1000 do 1600 m n.m.

RAST: bujný do výšky cca 60-100 cm. Listy sú veľké, hladké, zelené, kvety biele. Jedlé stonky sú červenkasté, šťavnaté, sladkokyselkavé, osviežujúce. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, vetrom opelivá.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, úroda stoniek je stredná až vysoká.

PLODY: nie sú jedlé, sú vajcovité nažky s 2-4 krídlami, používame len na rozmnoženie.

DOZRIEVANIE: zber stoniek od apríla do júna. Semená na rozmnožovanie dozrievajú v júli a auguste.

VYUŽITIE: stonky treba tepelne upraviť, používajú sa na prípravu koláčov, kompótov, omáčok, sirupov, v ktorých si zachovávajú ružovkastú farbu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište až polotieň, humózne, dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni do -37 °C až -40 °C. Na jar ju môžu poškodzovať slimáky a slizniaky.

PÔVOD: druh bol nájdený v Nemecku ako medzidruhový kríženec Lonicera sempervirens a Lonicera x americana (ten je krížencom L. caprifolia x L. etrusca) koncom 19. storočia, prvýkrát ho popísal v roku 1900 Alfred Rehder. Je pomenovaný po nemeckom škôlkarovi Heckrottovi. Pôvod odrody nie je známy. 

RAST: bujný, je to poloopadavá až opadavá liana dorastajúca aj do výšky 3-4,5 m a šírky 2-4 m vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Rezom sa dá vytvarovať do menšieho kríka s rozmermi 1,2-1,8 m. Má modrozelené, oválne listy dlhé do 5 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivý, opeľovaný včelami, čmeliakmi, morami či kolibríkmi. Kvitne veľmi bohato od júna do septembra silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou ružovopurpurovou z vonkajšej a žltou z vnútornej strany.

PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), stredne vysoká, hoci sa nepestuje pre nejedlé plody.

PLODY: malé, lesklé červené, guľaté, nejedlé bobule (5-8 mm) s tenkou šupkou, obsahujúce niekoľko semien.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra podľa lokality.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna hustorastúca liana listami aj bohatým a dlhým kvitnutím krásnymi a voňavými kvetmi vhodná na pergoly, treláže, ploty, kde sa môže ovíjať. Vhodná do záhrad, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu bohatú na organickú hmotu od mierne kyslej po mierne zásaditú, neznáša premokrenie. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -23 °C. V kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je obvykle dobre odolný voči škodcom a chorobám, v príliš teplom ovzduší môže trpieť voškami či múčnatkou. Je dobre vetruodolný, dobre znáša zatienenie, hoci najviac kvitne na priamom slnku.

PÔVOD: Nemecko, vznikla z vlastného opelenia odrodou Biela holandská, je zrejme pomenovaná po meste Werder (Havel), podobne ako je Zitavia pomenovaná po Zittau.

RAST: stredne bujný. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká, plodí na dvojročnom dreve.

PLODY: strapce sú dlhé, husté, s vysokým počtom bobúľ. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g), svetlokrémové, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická s vysokým obsahom cukrov (priemerne 12 °Brix) a stredným obsahom kyselín (priemerne 2,49 %). Majú vysoký obsah polyfenolov, stredný obsah vitamínu C v rámci ríbezlí (priemerne 30,7 mg na 100 g). 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, rovnomerné, v 1. polovici júla. Plody sa horšie oddeľujú od stopky.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej, ale dostatočne vlhkej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. Je dobre odolná voči septóriovej škvrnitosti listov (Septoria ribis), vysoko odolná voči vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis), menej odolná voči antraknóze (Pseudopeziza ribis) a suchu.

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitať začína skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.

RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.

VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.

Dekoratívny ker, vhodný pre živé ploty a krajinárske úpravy. Zelené listy nádherne kontrastujú s bielymi kvetmi a neskôr s jasnočervenými bobuľami. Plody sú dôležitým zdrojom potravy pre vtáctvo, ale pre ľudí sú jedovaté, obsahujú xylosteín. Ker s nepravidelnou a husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 1 - 3 m. Kvitne v máji až júni. Nenáročný druh. Na Slovensku rastie od nížin až do výšky 1400 m.n.m., prevažne ako podrast listnatých lesov a na rúbaniskách. Pôdy výhrevné, vlhké i suché, neutrálne alebo zásadité, hlinito piesčité. Tieňomilná drevina. Mrazuvzdorná, celkovo odolná drevina. Nenáročný druh. Dobre znáša rez.

Mohutný strom s priamym kmeňom, dorastajúci do výšky 20-30 metrov a dožívajúci sa vyše 100 rokov. Koruna je vajcovitého, neskôr valcovitého tvaru, vetvy sú pomerne tenké. Kôra je zelenohnedá, s početnými priečnymi lenticelami na letorastoch. Borka je tmavosivá až čierna, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná. Púčiky sú veľmi lepkavé, fialovo-hnedé. Listy sú jednoduché, tvarom obráteno vajcovité, na vrchole oblé, okraj je dvojito pílkovitý. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná strana svetlozelená, s hrdzavými chĺpkami, v mladosti lepkavá. Listy sa na jeseň nesfarbujú, opadávajú zelené. Jahňady sa začínajú tvoriť už na jeseň a kvitnú v marci a apríli. Samčie kvety tvoria visiace, 4-7 cm dlhé jahňady. Samičie jahňady (dlhé 5-7 mm) sú vajcovité, vzpriamené, fialovo-hnedé, v čase kvitnutia s červenými bliznami. Vajcovité šištičky na dlhšej stopke, v stave zrelosti tmavohnedé, zdrevnatené, dozrievajú v septembri až októbri. Semenom je okrúhla až päť-hranná semenná nažka (veľká 2-4 mm), ktorá je lesklá, hnedá, s úzkym obojstranným krídlom. Svetlomilná brehová drevina, na Slovensku sa vyskytuje v lužných lesoch, okolo riek a potokov, v polohách do 750 m.n.m. Preferuje hlboké pôdy so stálou hladinou podzemnej vody, obľubuje slnečné stanovište a je pomerne odolná voči mrazu.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.

RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.

PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: druh má pôvod o východnej Ázii, vyskytuje sa vo východnej Číne (od SV Jün-nanu na juhu až po Chej-lung-ťiang na severe), v Kórei a Japonsku a na ruskom Ďalekom východe, kde rastie na krovinatých stráňach a v v lesných lemoch, na slnečných lúkach a pastvinách až do výšky okolo 2000 m n.m. Odroda Astra Pink je súčasťou radu Astra a bola vyšľachtená v Holandsku v škôlke Sakata Ornamentals v 2. polovici 90. rokov 20. storočia.

RAST: veľmi umiernený, je to v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca len do výšky asi 55 cm a šírky asi 60 cm. Na jeseň sa vyfarbuje do kombinácie purpurovej so žltou.

OPEĽOVACIE POMERY: minimálne čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne až 9 cm veľkými, svetloružovými kvetmi od začiatku júla až po začiatok septembra. Pred rozvinutím vyzerajú puky ako veľké balóny, od toho je odvodený rodový názov.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká. Nepestuje sa pre plody, hoci sa môže množiť semenami pri zachovaní vlastností materskej rastliny.

PLODY: guľovité až oválne 5-púzdrové tobolky dlhé až 25 mm obsahujúce 5 semien.

DOZRIEVANIE: v auguste až októbri podľa lokality.

VYUŽITIE: ako veľmi dekoratívna trvalka vhodná do trvalkových záhonov v spoločnosti iných balónovníkov či zvončekov, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôzne opeľovače. Vhodná aj ako jedlý a očarujúci okraj zeleninových záhonov, do polotieňa k ružiam, stromom apod. Kulinárne využitie: kvety ako efektná jedlá dekorácia šalátov, dezertov a iných studených jedál, ale aj nápojov. Majú mierne sladkastú príchuť. Vďaka veľkosti a pevnosti sú veľmi vhodné na naplnenie sladkými a slanými krémami, penami, guľkami z mäkkého syra, marcipánu či nasekanými čerstvými bylinkami či na naplnenie cukrom, medom, sirupom, škoricou apod. a plávanie v podobe malých lodičiek na povrchu nápojov. Použiť sa dajú aj balónovité puky. V kórejskej, japonskej a východočínskej kuchyni sa využívajú aj mladé rastlinky a korene do šalátov, nakladanej zeleniny. Liečivé využitie:  rastlina sa dlho používa v čínskej tradičnej medicíne, jej pozitívne účinky boli overené aj západnou medicínou. Korene z 2-3-ročných rastlín sa zbierajú na jar alebo na jeseň, ošúpu sa použijú čerstvé. Obsahujú saponíny, flavonoidy, polyfenoly a ďalšie látky. Používajú sa proti vnútorným parazitom, astme, zvýšenému cholesterolu, kašľu, zápalom, na zníženie krvného tlaku a cukru v krvi, blokujú uvoľnenie histamínu. Používa sa proti vlhkému kašľu, nachladnutiu, bronchitíde, infekciám hrdla, pľúcnym abscesom. V Kórei ho používajú aj proti vysokému krvnému tlaku a cukrovke.

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, s ľahkou, piesočnatou či piesočnatohlinitou, dobre odvodnenou pôdou, aby dobre prezimovala.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni do asi -34 °C za predpokladu dobre odvodnenej pôdy, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je málo náchylná na choroby, potrápiť ju môžu slimáky a slizniaky, najmä na jar.

PÔVOD: USA, Kansas, Chanuta, vybral ju ako náhodný semenáč z voľnej prírody v roku 1970 Milo Gibson.

RAST: stredne bujný, dosahuje výšku okolo 4-5 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, hmyzom (najmä muchami) opelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Susquehanna® Peterson, Shenandoah™ Peterson, Overleese, PA-Golden, NC-1, Wilson.  

PLODNOSŤ: skorá, vysoká (priemerne 215 kg za 10 rokov pestovania), pravidelná a vyrovnaná. 

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 156 g, najväčšie plody až 324 g), oválne až podlhovasté, Dužina je maslovožltá až sýtožltá a má konzistenciu redšieho pudingu. Chuť je sladkokyslá, s príchuťou banánu a hrušky, v dochuti horkastá. Cukornatosť je v rozmedzí 16–20 °Brix.

DOZRIEVANIE: neskoré, priemerne od konca septembra (24.9.) do konca októbra s vrcholom zberu koncom 1. dekády októbra, niektoré roky nárazovejšie, iné rovnomerné počas dlhšieho obdobia. 

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: USA, Pensylvánia, škôlka Pleasant Hills, vyšľachtil ju fred Scott v roku 1952 a uviedol na trh v roku 1955.

RAST: dosahuje výšku približne 80-110 cm a šírku 50-70 cm. Patrí medzi dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľmi veľkými (15-20 cm), plnými, červenými kvetmi s bielymi špičkami jazykovitých kvetov. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, ide o moderné krížence zo skupiny Nanus (= trpasličí) Gladiolus × hortulanus, pričom rodičovské druhy zrejme pochádzajú z druhov z Južnej a Východnej Afriky. 

RAST: je umiernený, dorastá do výšky 60-70 cm. Je to teplomilná trvalka prežívajúca v podobe hľúz uskladnených v bezmrazom priestore. Vysaďte hľuzy v apríli až máji do prehriatej pôdy do hĺbky asi 7-10 cm a do vzdialenosti asi 10-12 cm od seba. Saďte tak, aby neboli ohrozené neskorými jarnými mrazmi, takže v apríli s krytím fóliou či netkanou textíliou. Na jeseň - koncom septembra až začiatkom októbra suché stonky a listy orežte a hľuzy opatrne vyberte zo zeme a asi 10 sušte v izbovej teplote pri dobrom vetraní. Potom ich zbavte vrchnej šupky a uskladnite v bedničke vystlanej slamou alebo hrubými pilinami pri asi 10 °C v tme až do jari. Hľuzy sadíme každý rok na iné miesto, aby sme predchádzali rozvoju hubových chorôb.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi protandricky, teda samčie tyčinky dozrievajú skôr než samičie piestiky. Na dosiahnutie opelenia potrebuje inú odrodu mečíka kompatibilnú v kvitnutí. Tento mix odrôd kvitne v júli a auguste - menšími, jednoduchými, lievikovitými kvetmi rôznych farieb (biela, biela s purpurovými fľakmi, ružová, purpurová, červená) rozkvitajúcimi postupne v klasovitom súkvetí s celkovou výškou okolo 30 cm. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, prípade inej kompatibilnej odrody a prítomnosti vhodných opeľovačov sa tvoria, ale nie sú vo významnom množstve, odroda sa rozmnožuje cibuľkami.

PLODY: pukavé troboké tobolky s plochými okrídlenými semenami.

DOZRIEVANIE: pri ponechaní kvetov v septembri až októbri, ale kvety sa väčšinou odrezávajú.

VYUŽITIE: je výnimočne krásna cibuľovina vhodná do menších aj väčších záhrad do záhonov s georgínami či inými cibuľovinami alebo aj trvalkami. Je veľmi vhodná na rez do vázy, reže sa po rozkvitnutí prvých kvetov pri ponechaní listov. Kulinárne využitie: krásne kvety sú po odstránení zeleného kalichu, piestika a tyčiniek jedlé, chrumkavé a chuťou pripomínajú kvety ľalioviek. Používajú sa čerstvé do ovocných šalátov natrhané na lupienky, v sladkej kuchyni aj vcelku na ozdobu koláčov a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Preferujú ľahkú, hlinitopiesočnatú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu, v ťažkej a premokrenej môžu trpieť hubovými chorobami. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh pri dodržaní vhodného času výsadby a zberu hľúz.

ODOLNOSŤ: suché hľuzy na rozdiel od ostatných okrasných mečíkov znesú aj silnejší mráz, ale nadzemné časti sú citlivé aj na teplotu 0 °C. Aj tak odporúčame hľuzy na jeseň vybrať zo zeme a uskladniť v bezmrazom priestore. Je stredne odolný voči strapkám (Thrips simplex), fusáriovej hnilobe (Fusarium oxysporum f. sp. gladioli), plesni šedej (Botrytis cinerea), bakteriálnej hnilobe či vírusom. Najdôležitejšie je predchádzať zamokreniu.

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvodný zdroj nie je známy, je to mix odrôd hybridného druhu Begonia x tuberhybrida, ktorý má synonymum Begonia x tuberhybrida var. grandiflora a vznikol krížením botanických druhov B. boliviensis × B. pearcei × B. veitchii.

RAST: umiernený, dorastá do výšky aj šírky 25 cm. Je to na mrazy citlivá trvalka prezimujúca v hľuzách v bezmrazom suchom priestore. Sadíme ju v marci až máji do bezmrazého priestoru a po skončení mrazov aj von v spone 25x25 cm a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy. Na jeseň pred prvými mrazmi hľuzy zo zeme vyberieme a uskladníme v suchu, najlepšie pri cca. 6 °C.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale vzhľadom na plnokvetosť je pre hmyz ťažko prístupná. Kvitne počas veľmi dlhého obdobia, pri predpestovaní už od júna do prvých mrazov veľkými, plnými kvetmi bielej, žltej, oranžovej alebo červenej farby, podľa toho, ktoré odrody sa dostali do mixu.

PLODNOSŤ: ako plnokvetá nezvykne tvoriť plody.

PLODY: pukavé tobolky s drobnými semenami.

DOZRIEVANIE: na jeseň, ale málokedy sa plody vytvoria.

VYUŽITIE: listom aj kvetom veľmi dekoratívna teplomilná trvalka, vhodná najmä do polotieňa do hrantov či kvetináčov na balkóny či terasy, ale aj do voľnej pôdy najmä zo severnej či východnej strany budov či drevín. Kulinárne využitie: krásne kvety sú jedlé, príjemne chrumkavé, šťavnaté, kyslasté, vhodné na priamy konzum len tak či ako súčasť šalátov, ako jedlá ozdoba dezertov, dipov či nápojov, namiesto citrónu či ako jeho doplnenie k rybám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, menej jej vyhovuje plné slnko najmä na poludnie či tieň, vyhýbajte sa veterným miestam. Pôda mierne kyslá až neutrálna, humózna, výživná, dobre odvodnená, ale vlhká, neznáša premokrenie. Keďže sa prezimováva vnútri, je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: nie je mrazuodolná, nielen nadzemnú časť, ale aj hľuzy poškodzuje mráz už od 0 °C. Pri prílišnej vlhkosti ju môže potrápiť pleseň šedá, bakteriálna hniloba stonky, múčnatka. Zo škodcov ňou nepohrdnú slizniaky a slimáky, ak je vysadená priamo v zemi, pri prílišnom teple suchu zas vošky, strapky či roztoče. 

PÔVOD: Severné Írsko, vyšľachtil ju v roku 1959 Samuel Darragh McGredy IV ako kríženca medzi odrodami Cläre Grammerstorf x Piccadilly a pomenoval ju po škótskom výrobcovi whisky, Arthurovi Kinmondovi Bellovi. Patrí medzi floribundy, teda krížence medzi čajohybridmi a polyantkami. V r. 1964 získala záslužný certifikát od britskej Kráľovskej ružiarskej spoločnosti, v roku 1965 bola uvedená na trh a v r. 1967 vyhrala ako najvoňavejšia ruža v testoch ruží v Belfaste a získala Cenu R. J. Frizzella. V roku 1993 jej britská Kráľovská záhradnícka spoločnosť udelila ocenenie Award of Garden Merit. Synonymá: T11 AgCan.

RAST: kompaktný, s pevnými, neohýbajúcimi sa stonkami, dorastá do výšky a šírky 50-100 cm. Listy má sýtozelené, lesklé. Nesie kvety na hrubých, tŕnitých stonkách.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane od júna do konca jesene stredne veľkými zhlukmi sýtožltých, veľmi voňavých, poloplných kvetov s 20-25 lupeňmi, červenými tyčinkami a priemerom asi 7,5 cm. Kvety pri odkvitaní blednú do svetložltej farby.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky skôr menšej veľkosti (1-2 cm), guľaté, hnedé, cca. 40-60 ks na ker ročne.

DOZRIEVANIE: počas októbra až novembra.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna kompaktná ruža vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami či ako nízky živý plot pri chodníkoch apod. Kulinárne využitie: veľmi aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Kvety tesne po rozkvitnutí sú vhodné na destiláciu a výrobu ružového éterického oleja a ružového hydrolátu. Tieto majú pozitívne účinky pri depresii, úzkosti. Používajú sa v parfumérii aj telovej kozmetike - krémoch a balzámoch, ale aj v šampónoch či sprchových géloch. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (zdedila túto vlastnosť zrejme po predkovi z R. rubiginosa), dobre odoláva dažďu, čiernej škvrnitosti (Diplocarpon rosae), hrdzi (Phragmidium mucronatum) a múčnatke (Podosphaera pannosa).

PÔVOD: druh pochádza zo Stredomoria a JV Európy, Balkánskeho poloostrova, stredného Talianska, Malej Ázie a Sýrie. Nájdeme ju od Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až po Ukrajinu a európsku časť Ruska, na Kaukaze a v S Iráne. Ľudovo sa nazýva aj "babské ucho". Pôvod tohto kultivaru nie je známy, vznikol niekedy v 90. rokoch 20. storočia. Preslávil ho holandský záhradný dizajnér Piet Oudolf, ktorý ho rád používal vo svojich prérijných záhradách.

 
RAST: v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky aj šírky 30-90 cm. Jej hrubé, široké, chlpaté, vajcovito-trojuholníkové, stredne zelené listy vytvárajú kopčeky, z ktorých vyrastajú červenkasté stonky s purpurovými súkvetiami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Bohato kvitne purpurovými, hluchavkovitými, voňavými kvetmi usporiadanými do početných praslenov, po zrezaní kvetov opakovane od júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov vysoká a pravidelná.

 
PLODY: vajcovité, malé, hnedé, matné tvrdky so semenami.

 
DOZRIEVANIE: v júli až septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi atraktívna trvalka pre nás aj pre hmyz, keďže je veľmi nektárodajná. Kulinárne využitie: drobné kvety môžeme striedmo pridať ako korenie pri grilovaní v alobale, na ochutenie dipov, omáčok, dresingov, šalátov či chlebíčkov alebo ako jedlú dekoráciu dezertov, ovocných šalátov či zmrzlín. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať sa používajú vo forme čaju, pôsobia sú protizápalovo, používajú sa na liečbu pomočovania a externe na hojenie rán.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, obľubuje však dobre priepustné pôdy s vyšším pH. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná do -23 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, viac ju môžu poškodiť najmä slizniaky na začiatku rašenia či pri umiestnení vo veľmi ťažkej pôde hniloba koreňov či verticíliové vädnutie.

PÔVOD: Euroázia okrem Islandu, v Škandinávii a Rusku po 65° severnej šírky. Na juhu zasahuje areál na Azorské a Kanárské ostrovy, do S Afriky, Malej Ázie, na V cez Kaukaz, Blízky východ, Irán, do nižších polôh Himálají, do J Číny a na Taiwan.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 60–90 cm a široká asi 80 cm, s drevnatejúcimi horizontálnymi oddenkami. Stonka je priama, štvorhranná, rozkonáruje sa až v hornej časti. Na listoch, listeňoch aj kalichu sú tmavé lesklé žliazky, vylučujúce silice. Listysú stopkaté, vajcovité, chlpaté. Na vrchole hlavnej stonky a horných konárikov rastú krátke hlávky ružových kvetov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými, niekedy funkčne samičími kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne v júni až septembri.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá.

 
PLODY: vajcovité, podlhovasté tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: listy sa používajú najmä ako korenina - oregano - a kvitnúca vňať najmä ako liečivá rastlina. Kulinárne využitie: listy čerstvé a sušené ako korenina najmä do mediteránnych jedál ako pizza, špagety apod. Používajú sa aj na ochutenie octov, olejov, dresingov, zeleninových či strukovinových jedál. Jedlé a podobne chutné sú aj kvety, ktoré sa dajú používať podobne. Liečivé využitie: sušená kvitnúca vnať sa používa externe do kúpeľov a ako kloktadlo pri zápaloch ďasien, inhaluje pri kašli. Vnútorne pôsobí pozitívne na tráviaci a dýchací systém. Pôsobí proti kŕčom, zvyšuje vylučovanie žlče, upravuje činnosť žalúdku a podporuje trávenie a chuť do jedla. Používa sa proti prechladnutiu, chrípke, horúčke a bolestivej menštruácii. Je to významná nektárodajná rastlina.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so suchšou, teplejšou, dobre odvodnenou pôdou, ale nie je náročný na úrodnosť pôdy, preferuje mierne zásaditú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v koreni do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: východná Ázia: Sibír, severná Čína, Kórea a Japonsko. Biela forma Alba je známa v európskych záhradách už od polovice 19. storočia. Na rozdiel od mnohých moderných hybridov ide o prirodzene sa vyskytujúcu farebnú variáciu. V roku 1997 bol druh na základe molekulárnych analýz preradený z rodu Dicentra do monotypického rodu Lamprocapnos.

RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 60-90 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna bielymi kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -34 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.

PÔVOD: takmer celá Európa, na S asi po 61° s. z. šírky, na výslnných krovinatých stráňach, lesostepiach, v lužných lesoch, od nížin do asi 900 m n. m.

RAST: variabilný, ale väčšinou bujný.  Je to dlhoveký, listnatý, opadavý strom dorastajúci do výšky a šírky 10–12 m. Korunu máva guľovitú až široko rozloženú. Kôra je zelenohnedá, borka hnedosivá, rozpukaná v pozdĺžnych platničkách. Na starších konároch sa tvorí množstvo brachyblastov aj tŕňov stonkového pôvodu. Listy sú dlhé 3–6 cm a široké 2–4 cm, sú široko vajcovité, po okraji jemne vrúbkovano zúbkaté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi v apríli a máji.

PLODNOSŤ: variabilná, ale väčšinou neskoršia, vysoká, v rôznej miere pravidelná.

PLODY: variabilné, ale väčšinou malé (2-4cm), guľaté, žlté, rôznej, ale väčšinou trpkokyslej chuti. Chuť je príjemnejšia po premrznutí.

DOZRIEVANIE: variabilné, ale väčšinou

VYUŽITIE: je to krásny, mohutný, krajinotvorný strom vhodný najmä do voľnej krajiny ako solitér či skupinka, do medzí, vetrolamov, alejí, stromoradí, ale aj do včelníc a do parkov na spestrenie. Kulinárne využitie: plody, najmä po premrznutí možno použiť na výrobu muštov, želé, octov. Obsahujú veľa pektínu, takže sa dajú použiť na zahustenie džemov a marmelád. Z listov je príjemný čaj. Liečivé využitie: plody majú laxatívne účinky, teda pôsobia proti zápche. Rozmačkaná dužina sa dá použiť ako obklad na drobné rany. Kôra pôsobí proti parazitom v tráviacom trakte a proti horúčke. Listy obsahujú až 2,4 % antibakteriálnej látky florin, ktorá potláča rast mnohých gram-pozitívnych aj gram-negatívnych baktérií. Semená sa používajú na dopestovanie bujne rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody jabloní. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú priepustnú pôdu, ale je prispôsobivá širokej škále pôd. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, variabilne v kvete. Dobre vetruodolná.