PÔVOD: nie je úplne jasný, zrejme ide o kríženec druhov Platanus occidentalis a P. orientalis. U nás bol prvý krát vysadený zrejme v 1. polovici 19. storočia. V súčasnosti ide o v Európe najčastejšie vysadzovaný platan.
RAST: opadavý strom dorastajúci do výšky až okolo 40 m, so širokou korunou a hrubým kmeňom. Borku starších stromov tvorí niekoľko vrstiev s rôznou farbou a postupne sa odlupuje, čím kmeň získáva veľmi charakteristický a dekoratívny vzhľad. Listy sú stredne hlboko dlaňovito laločnaté, listová čepeľ je 3-7-klanná.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji, súčasne s pučaním listov. Kvety sú jednopohlavné a strom je jednodomý.
PLODNOSŤ: skorá (do 10 rokov), pravidelná.
PLODY: guľovité súplodie nažiek je výrazne štetinovité, dosahuje priemer 2,5–3,5 cm, vyrastá na stopkách po 1–3 kusoch.
DOZRIEVANIE: v novembri až decembri.
VYUŽITIE: vhodný do parkov, veľkých záhrad či alejí.
STANOVIŠTE: ideálne slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou pôdou, namŕza len veľmi výnimočne. Dobre znáša vysokú hladinu podzemnej vody. U nás je drevinou nížin a pahorkatín, ale vo Švajčiarsku rastie až do 800 m n.m.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do -23 °C, je vhodný aj do pôd s vyšším obsahom vápnika, je odolný proti znečisteniu mestského prostredia.
PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.
PÔVOD: Anglicko, Old Woodstock pri Blenheime v Oxfordskom grófstve, vypestoval ju ako náhodný semenáč miestny pekár zač. 19. storočia. Synonymá: Goldrenette von Blenheim, Reinette de Blenheim, Prasomila Blenheimiensis, Beauty of Hants, Belle d'Angers, Blenheim, Blenheim Orange, Blenheim Pepping, Blooming Orange, Dredge's Fame, Gloucester Pippin, Impératrice Eugénie, Kempster's Pippin, Lucius-Apfel, Northampton, Northwick Pippin, Orange Blenheim, Orange Pippin, Perle d'Angleterre, Postrophe, Prince of Wales, Ward's Pippin, Woodstock, Woodstock Pippin.
RAST: veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Koruny sú mohutné, široko rozložité, dáždnikovitého tvaru, stredne husté. Konáre nasadzuje takmer v pravom uhle. Stromy rastú zdravo a dosahujú vysokého veku. Vyžadujú dlhší rez.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Bismarkovo, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, McIntosh, Ontário, Panenské české, Priesvitné letné, Red Delicious, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Zvonkové. Neopeľuje sa dobre s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.
PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, nepravidelná a neistá.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g), pravidelné plody plocho guľovitého tvaru. Šupka je čiastočne drsná, pomarančovo žltá, krytá červeným pruhovaním alebo červeným líčkom na slnečnej strane. Dužina je žltkastá, šťavnatá, hutná, sladkokyslá, korenistá, veľmi dobrej „renetovej“ chuti.
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, vhodné na konzum v decembri, uskladnenie do marca. Plody vo vetre predčasne opadávajú. Pri skladovaní sú náchylné na horkú škvrnitosť dužiny a vädnutie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie. Dužina na vzduchu hnedne.
STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, úrodné a vlhkejšie pôdy s vysokou vzdušnosťou, pred vetrom chránené stanovištia, nemá rada príliš suché a teplé, ale ani príliš drsné polohy.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči rakovine a vlnačke krvavej.
PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.
PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.
DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.
VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.
STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.
PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.
PÔVOD: Ukrajina, medzidruhová odroda vyšľachtená v IViV V.E. Tairova ako komplexný kríženec (Muscat de St. Vallier Blanc x zmes peľu Muškát Hamburgský, Chusajne) x Kráľovná tairovskaja /Odesskij medovyj x zmes peľu stredoázijských odrôd. Registrovaný na Ukrajine ako Flora.
RAST: do 2.-3. roku má slabší rast, neskôr stredne silný.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, má gynoidný typ kvetu, vyžaduje prítomnosť zároveň kvitnúceho opeľovača.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, treba urobiť prebierku strapcov – docieli sa tým vyššia cukornatosť, vyfarbenie, zlepšenie aromatického profilu hrozna.
PLODY: Strapce sú veľké až veľmi veľké (600-800g, pri dobrej výžive 1,2-1,3 kg). Majú rôzne tvary (rozvetvený dlhý, oválny), sú hustejšie s peknými žltými bobuľami, často aj s hrdzavým líčkom. Bobule sú veľké až veľmi veľké (30х22 mm, 6-9 g), oválne aj okrúhle. Sú tvrdé, mäsité, chrumkavé, jemne muškátovej chuti. Cukornatosť býva nad 20 %, kyslosť 5-8 g/l. Degustačné hodnotenie hrozna 8,6 bodov (na škále 1 – 9). Len málokedy praskajú. Má semienka.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo 5-10. augusta.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Vhodný aj do skleníkov a fóliovníkov.
ODOLNOSŤ: je pomerne odolný proti hubovým chorobám, má zvýšenú odolnosť voči perenospóre, botrytída ho nenapáda. Stredne odolný voči zimným mrazom - do -21 až -23°C, výhony dobre vyzrievajú.
PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.
PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.
RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.
PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).
PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).
PÔVOD: Severná Amerika, štát Ontario v Kanade, v USA pd východnej časti po predhorie Skalnatých vrchov. Ako parková a okrasná drevina sa rozšíril do Európy, strednej Ázie a Číny. V Európy bol introdukovaný v 17. storočí. U nás najstarší exemplár, zrejme z roku 1712, rastie v Seredi v zámockom parku.
RAST: je bujný, dorastá do výšky 18-30 m a šírky 10-20 m, v pôvodnom areáli dorastá aj do výšky 50 m. Je to dlhoveký, opadavý listnatý strom s výrazným terminálom a rozložitou korunou. Borka je hnedošedá až čiernošedá, hlboko zbrázdená. Zložené listy bývajú väčšinou nepárnoperovité, ale niekedy chýba koncový lístok. Sú dlhé 20–50 cm a zložené najčastejšie z 15–19 kopijovitých až vajcovitých lístkov dlhých 6–11 cm s pílkovitým okrajom, ktoré sú na vrchnej strane lysé, na spodnej roztrúsene chlpaté. Dožíva sa okolo 250-350 rokov.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, so samičími a samčími kvetmi rozkvitajúcimi na tom istom strome väčšinou s istým časovým prekryvom, ale prítomnosť geneticky odlišných jedincov (=semenáčov či odrôd) zvyšuje plodnosť. Samčie jahňady sú dlhé cca 8–14 cm a široké 1–1,5 cm. Samičie kvety sú v 2–5-početných koncových klasoch.
PLODNOSŤ: relatívne skorá, jednotlivo rastúce stromy môžu začať rodiť už vo veku 4-6 rokov, ale vyššie úrody treba očakávať až od 20-30 rokov veku, najvyššiu plodnosť dosahuje vo veku asi 30-130 rokov. Ak nevymrzne v kvete, plodí pravidelne, ale vyššie úrody máva nepravidelne, tak 2x za 5 rokov.
PLODY: sú veľké (priemerne 3,5-8 cm aj s rubinou, 3-4 cm bez nej), guľovité. Rubina je veľmi silne, živične voňavá, pri dozrievaní černie, z toho je odvodený názov orecha. Rubina sa sama neotvára pri dozrievaní, treba ju ošúpať, aby sa orechy nekazili. Škrupina je veľmi tvrdá a hrubá. Skrýva živične aromatické a chutné, mastné jadro, ktoré sa nedá vylúskať vcelku kvôli množstvu pevných prepážok v plode. Priemerne obsahuje asi 14 % cukrov, 15 % bielkovín and 65 % tukov.
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody padajú čoskoro po opade listov.
VYUŽITIE: stromy sú dekoratívne a voňavé, vhodné do veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, aj do alejí či stromoradí. Koreňmi vylučujú juglon, ktorý inhibuje rast mnohých rastlín v okolí, najmä malvíc. Mladé semenáče sú použiteľné ako podpníky pre pre odrody orecha čierneho aj kráľovského. Kulinárne využitie: Nezrelé plody sa dajú nakladať podobne ako "svätojánske orechy" vlašské a využívať na jedenie aj likéry. Zrelé plody čerstvé alebo po usušení sú chutné a veľmi aromatické, hoci sa nedajú vylúskať vcelku či ako polovičky. Jedia sa priamo alebo sa nimi ochucujú koláče, zákusky, keksy či zmrzlina začerstva či v pečenej podobe. Po otvorení zo škrupinky v izbovej teplote rýchlo stuchnú. Podobne rýchlo na vzduchu a pri izbovej teplote stuchne výživný olej, ktorý treba skladovať v tme, chlade, bez prístupu vzduchu. Zo starších stromov sa šetrným navŕtaním na jar dá získať sladká miazga, ktorá má podobné kvality ako brezová či javorová a dá sa povariť na sirup. Liečivé využitie: kôra a listy majú čistiace účinky na pokožku, používajú sa proti herpesom a ekzémom. Pri vnútornom použití pôsobia proti zápche aj hnačke a proti črevným parazitom, ale príliš veľká dávka môže vyvolať vracanie. Nálev z listov znižuje krvný tlak. Kôra sa môže žuvať pri bolesti zubov a použiť ako obklad pri bolesti hlavy. Ako obklad pri zápaloch sa môže použiť aj rubina. Proti zápalom sa používa aj miazga. Technické využitie: má veľmi kvalitné, dekoratívne, tvrdé, ťažké, pevné, veľmi trvanlivé drevo s jemným zrnom. Veľmi dobre sa s ním pracuje, dobre glejuje a leskne sa po vyhladení. Používa sa na výrobu nábytku, dýh, lodí, rukovätí zbraní, v minulosti aj vrtúľ lietadiel. Z kôry, rubiny a listov sa dá získať hnedé farbivo aj bez použitia moridiel, s použitím moridiel aj šedé či čierne. Rubina obsahuje aj veľa tanínu, ktorý funguje ako stabilizátor farby. Dá sa z nej povarením získať aj žlté farbivo a aj kvalitné drevné uhlie využiteľné ako filter. Priečne narezané orechy s hrubými, pevnými a dekoratívnymi prepážkami sa používajú na výrobu bižutérie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Vo svojej domovine rastie na okraji lesov či pri vodných tokoch. Pôdu preferuje dobre odvodnenú, hlbokú, hlinitú, neutrálnu alebo mierne kyslú či mierne zásaditú, neznáša zamokrenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -26 až -28,9 °C, na neskoré jarné mrazy v kvete je náchylný podobne či menej než orech vlašský, často raší a kvitne neskoršie. Je dobre odolný voči znečisteniu ovzdušia. Vrtivka orechová (Rhagoletis completa) ho napáda.
PÔVOD: svetlé háje teplých oblastí juhovýchodnej Európy a Malá Ázia, od roku 1759 v západnej Európe.
RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 7 až 10 m. Asi 4-cm veľké listy sú málo laločnaté, niekedy takmer jednoduché, len pri báze bývajú naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: dvojnažky, najskôr zelené, potom horné hrany s karmínovočervenou kontúrou.
DOZRIEVANIE: v septembri.
VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.
STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.
PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.
RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.
PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.
PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.
DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.
VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.
STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.
ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.
RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, guľovité kry. Sadíme ju asi 15-20 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Na jar odstraňujeme 4-ročné odrodené výhony odstrihnutím až pri zemi.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne, prevažne samoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Öjebyn, Otelo, Viola.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: strapce sú veľmi dlhé (priemerne 8,2-8,5 cm, na mladom dreve až 9,5 cm), priemerne obsahujú 9-11, maximálne 15 bobúľ. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 11-12 mm), guľaté. Šupka je tuhá, tenká, čierna, mierne matná s viditeľnými bodkami - lenticelami. Dužina je šťavnatá, zelenkastá, s množstvom malých semien. Chuť je sladkokyslá, príjemne aromatická.
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, 1.-2. týždeň júla, 2 dni po odrode Otelo. Vďaka dlhej stopke strapca sa ľahko zbiera. Pri zbere v správny termín sa dobre prepravuje aj skladuje - v chladiarni 4 dni.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na výborné džúsy s veľko výťažnosťou šťavy, na džemy, sirupy, kompóty, sušené pody do čaju, vína, likéry či destiláty. Bez skladovania v chladiarni vydržia plody 2-3 dni.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočnou výmenou vzduchu, ale chránené pred silným vetrom, najlepšie v ťažšej až stredne ťažkej pôde, teda ílovitohlinitej až hlinitej, s dostatkom humusu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a hrdzi (Cronartium ribicola) - najmä na stanovištiach blízko lesa, niekedy sa vyskytuje na nej aj roztoč vlnovní ríbezľový (Cecidophyopsis ribis).
PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Japonsko, Kórea alebo Čína, zrejme jedna z veľmi starých odrôd. Synonymá: Yotsudani, Jumbo.
RAST: stredne bujný až bujný, vytvára väčšie koruny, 4-6 m.
OPEĽOVACIE POMERY: tvorí len samičie kvety, kvitne skoro až stredne a dlho (až 3 týždne), kvitne bohato, bez opelenia tvorí partenokarpické plody. S opelením tvorí väčšie plody so semenami.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade opelenia, v rôznej miere pravidelná podľa lokality (niekde alternuje, inde je každoročná a podobnej výšky), stredne vysoké nasadenie plodov, menší až stredný prepad plodov.
PLODY: sú veľké (priemerne 180-251 g, výška cm, šírka 8 cm), mierne plocho guľovité, na priečnom priereze štvorcovité. Šupka je žltooranžová. Dužina je oranžová, jemná, stredne tuhá (podobne ako Vainiglia, menej než Jiro). Chuť je veľmi dobrá, sladká (obsah cukru priemerne 14,9 %, kyselín 0,11 %).
DOZRIEVANIE: je skoré, u nás často začiatkom až v 1. polovici októbra. Je to odroda typu PCNA (= pollination constant non-astringent), teda plody sú sladké po vyfarbení a pri zbere zo stromu.
VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä na jeseň, keď dozrievajú plody. Kulinárne využitie: plody najmä na priamy konzum, do ovocných či zeleninových šalátov, zaváranie, výrobu džemov, džúsov, vína, menej na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodný najmä do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolný v dreve do asi -12 °C až -15 °C (mladé stromy), prípadne -15 °C až do -17 °C (staršie stromy), v kvete väčšinou uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už slabý mráz (medzi -1 °C a -2 °C). Veľké plody mladých stromov sú náchylné na prasknutie v oblasti špičky či oddelenie kalichu.
PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v r. 1978 ako kríženec odrôd Glen Prosen x Meeker.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony sú bez ostňov, dorastajú do 1,2-1,5 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už v 1. roku plodenia 1,6 kg/ker, ďalšie roky 3,8 kg/ker. Je to raz rodiaca odroda, rodí na bočných konároch vyrastajúcich z vlaňajších výhonov.
PLODY: sú veľké (priemerne 4-6 g), pevné, lesklé, červené s jemným voskovým nádychom, srdcovitého tvaru. Chuť je sladká, aromatická, príjemne harmonická.
DOZRIEVANIE: raz rodiaca, ale počas relatívne dlhého obdobia v závislosti od polohy od začiatku júna do júla či až od polovice júla do polovice augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Veľmi dobre a dlho držia na kríkoch a po zbere majú dlhú trvanlivosť a dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná, odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), stredne až vyššie odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), stredne náchylná na antraknózu (Colletotrichum acutatum) a náchylnejšia na poškodenie roztočmi.
PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestoval ju známy šľachtiteľ van Mons ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju „Conseiller de la cour“ (Súdny radca). Prvýkrát rodila v roku 1841 či 1844.
RAST: zdravý a bujný, koruna je ihlanovitá, nápadne sýtozeleno olistená.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Charneuská, Kongresovka, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Williamsova.
PLODNOSŤ: pomerne skorá, striedavo vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo dosť nevyrovnané, najčastejšie kužeľovité, často končia šikmou špičkou. Šupka je hladká, hrubá, matná, zelenej až žltosivozelenej farby, posiata nápadnými bodkami, niekedy aj sieťkovito hrdzavá. Dužina je belavá, prepletená žltými žilkami, maslovitá, šťavnatá, rozplývavá, hrubo zrnitá v strede od jadra po stopku. Chuť je pikantne sladkokyslá, príjemne trpkastá, z horších pôd trpkejšia. Chutnejšie plody sú z vyšších polôh.
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality od začiatku do konca októbra, konzumne zreje od konca októbra až od polovice novembra, nerovnomerne, vydrží do novembra až decembra, mala by sa zbierať čo najneskôr, ale tak, aby nepopadala.
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov, kompótov či destilátov. Po zbere sa dobre prepravuje. Skladuje sa stredne dobre, treba ju čas od času kontrolovať.
STANOVIŠTE: slnečné, náročnejšia na úrodnú a hlbokú, vápenitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, najmä vo vyššom veku, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, náchylná je len v teplých, uzavretých polohách s vysokou vlhkosťou vzduchu.
PÔVOD: USA, South Haven, South Haven Experiment Station, vyšľachtil Stanley Johnston v r. 1962 ako kríženca genotypov SH 333 [Redhaven x SH 171 (voľne opelená Halehaven)] x SH 348 (voľne opelená Ambergem) a v roku 1965 vybral výsledného kríženca. Po 10 rokoch testovania bola v roku 1976 uvedená na trh.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí silné kostrové konáre.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne .
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,35 cm), guľaté, v tvare veľmi pravidelné. Šupka je zlatožltá s asi 80 % prekrytím červeným líčkom. Dužina je žltá, pevná, nevláknitá, výborne oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi podobná chuti odrody Redhaven, kyslosladká až sladká, dobrá. Plody sú veľmi pevné a veľmi dobre znášajú prepravu.
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Redhaven, teda v 2. dekáde augusta.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, výživy, destiláty.
STANOVIŠTE: slnečné, slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve (5 z 10 bodov), vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch (7 z 10 bodov), vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans) (1,14 zo škály 0-9, kde 9 je najhoršia hodnota), vyššie odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), stredne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xantomonas pruni), stredne až vyššie odolná voči dierkovitosti - klasterosporióze (Stygmina carpophila).
PÔVOD: Anglicko, Nottingham, stará odroda z polovice 19. storočia, ktorú buď vyšľachtil alebo aspoň šíril biológ a škôlkar Robert Hogg alebo je dokonca ešte staršieho pôvodu.
RAST: nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Letorasty sú osrienené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji veľkými, miskovitými kvetmi, zvykne unikať mrazom.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: menšie až stredne veľké (25-30 g, 2,5-3, niekedy 4 cm), guľovité až sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú až sladkú, pikantnú chuť s náznakom karamelu. Táto odroda patrí k najchutnejším. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v novembri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.
STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám.
PÔVOD: Švédsko, r. 1984.
RAST: stredne silný rast, v mladosti viac do výšky, neskôr do šírky.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.
PLODY: krátke až stredne dlhé a husté strapce s veľkými bobuľami čiernej farby. Šupka je silná, pevná, dužina nazelenalá, šťavnatá, chuť je výrazne aromatická, sladko kyselkavá.
DOZRIEVANIE: rovnomerné, od júna do júla.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, šťavy, vína, mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište príp. polotieň. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín. Odroda vhodná do všetkých, aj chladnejších pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, dobre odolná voči múčnatke americkej a hrdzi.
PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.
RAST: bujný, vzpriamený
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Čína, patrí medzi takzvané čínske biele hrušky, druh Pyrus x bretschneideri
RAST: bujný na ázijskú hrušku
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, opeľujú ju iné ázijské hrušky alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (150-200 g), podlhovasté až súdkovité. Šupka je hladká, zelená až zelenožltá v plnej zrelosti s červenkastým líčkom. Dužina je krémovobiela, chrumkavá, šťavnatá, sladkastá a len mierne kyslá. Niekedy môže byť zrnitá. Má jemnú muškátovú, ale aj medovú arómu.
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva v druhej polovici septembra, na konzum po odležaní.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do cca. -25 °C, rezistentná voči hubovým chorobám ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) aj voči alternárii premenlivej (Alternaria alternaria).
PÔVOD: Poľsko, Niwa Hodowla Plant Berry, vyšľachtila ju Agnieszka Orzeł, je to odroda ostružiny západnej (Rubus occidentalis).
RAST: bujný, so vzpriamenými a pevnými, menej otŕnenými výhonmi a menšími listami.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká (priemerne 2,3 kg na ker), pravidelná.
PLODY: na ostružinu západnú veľké (priemerne 2,5 g), pravidelne kužeľovité, pevné, lesklé, čierne s bielym osrienením medzi malými kôstkovičkami. Dužina je stredne až menej šťavnatá. Chuť je veľmi sladká, aromatická a korenistá, niekomu pripomína chuť perníka. Cukornatosť je vysoká (priemerne 13,7 °Brix)
DOZRIEVANIE: je to dvakrát rodiaca odroda, na minuloročných výhonoch dozrieva začiatkom júla, na letorastoch začiatkom septembra. Plody sa ľahko zbierajú a majú veľmi dobrú pozberovú trvanlivosť pri uskladnení v chlade.
VYUŽITIE: kry sa s oporou dajú použiť ako nepriestupný živý plot do menších aj väčších záhrad. Plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na mimoriadne chutné džemy, likéry, na pečenie. Veľmi dobre znášajú mrazenie, po rozmrazení netečú. Je vhodná na domáce aj profesionálne pestovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších a chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvete. Je dobre odolná voči voškám, vírusu RBDV (raspberry dwarf virus), hubovým chorobám koreňa a výhonov a vďaka mohutnej koreňovej sústave vysoko odolná voči suchu.
PÔVOD: Rusko, AZOS, Anapa, registrovaný v r. 1998, interšpecifický kríženec moldavskej odrody Moldova x americkej Cardinal.
RAST: bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.
PLODNOSŤ: bohatá, úrodu treba redukovať. V priemere 16 t/ha.
PLODY: Strapce odrody sú veľké (600-800 g), rozvetvené aj predĺžené. Tmavomodré bobule sú stredne husto až redšie rozložené na strapci, sú veľké (priemerne 27x23 mm, 6-8 g), podlhovasté a mierne zašpicatené. Zle odkvitnuté bobule môžu byť menšie a sú bezkôstkové. Chuť jednoduchá, harmonická, sladká, konzistencia chrumkavá. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Plody nepraskajú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 15. septembri. Potrebuje 125 – 135 dní pri sume aktívnych teplôt 2550 - 2700 °C. Počas dozrievania je potrebné odlistiť zónu strapcov o 50 %.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na víno, džemy, kompóty apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Odporúčaná vzdialenosť krov v rade je 1,5 m.
ODOLNOSŤ: odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) aj botrytíde (Botrytis cinerea), má zvýšenú odolnosť voči múčnatke (Uncinula necator). Mrazuodolný do -22 °C až -24 °C.
PÔVOD: Nemecko, nájdený ako náhodný semenáč v r. 1949 v obci Seifersdorf pri Drážďanoch. Registrovaný v r. 1954.
RAST: bujný až veľmi bujný, vytvára husté až veľmi husté, guľovité až rozložité, pravidelne stavané, veľké koruny. Raší skoro až stredne skoro. Na jeseň ukončuje vegetáciu skôr ako ostatné odrody, dobre mu vyzrieva drevo, nenamŕza.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, samčie aj samičia kvety kvitnú v rovnaký čas, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.
PLODY: veľké (priemerne 14 g, 42x35x32 mm), guľovité až mierne oválne, so stredne výraznou špičkou. Rubina je stredne hrubá, zelená, s malým množstvom svetlých bodiek, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá až hrubšia, polopapierová, mierne ryhovaná, svetlo až strednehnedá, súdržnosť jej polovíc je stredná, je dobre až stredne dobre lúskateľná. Jadro je veľké, vypĺňa takmer celú škrupinu (48 % z celkovej hmotnosti plodu), je slamovožlté. Chuť je typicky orechová, veľmi dobrá, sladká, príjemne lahodná, najmä v čerstvom stave, v suchom stave je stredne horkastá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, na začiatku 3. dekády septembra, relatívne rovnomerne.
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá nezosychajú.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Voči chorobám je pomerne odolný.

