12% DPH

PÔVOD: Švajčiarsko.

 
RAST: kompaktný a nízky, rastlina dosahuje len 80-100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitnúca v apríli.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, čierne, sladké, jemné bobule s príjemnou ríbezľovou vôňou, rastú v strapcoch.

 
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie do džemov, sirupov, vína, créme de cassis apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vďaka malému vzrastu vhodné aj do veľkých črepníkov na terasy a balkóny. Pôda vzdušná, priepustná, výživná, ocenia zamulčovanie organickým materiálom. Pre dobrú úrodnosť treba posadiť kríky hlbšie a odrezávať každoročne 4-ročné výhony.

 
ODOLNOSŤ: odroda je odolná voči hubovým chorobám a mrazuvzdorná.

PÔVOD: JV Európa, Kaukaz, Malá Ázia, Irán a Himálaje, pôvodne možno len JV Európa a Malá Ázia.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.

PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.

RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.

Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.

RAST: stredne bujný, kompaktný, možno ho pestovať ako menší strom či väčší strom, dorastá do výšky asi 3-4 m, v priaznivých podmienkach až do 6 m. Listy má nepárnoperovité zložené, s kopijovitými až eliptickými lístkami, jemne zúbkatými, ktoré sa podobajú skôr na listy hlohu než jarabiny. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov oranžovočervenej až purpurovej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v máji metlinami chocholíkov bielych kvetov. Prítomnosť ďalších odrôd zvyšuje úrodu. Vhodné opeľovače: Dezertnaja, Sorbinka a Vefed.

PLODNOSŤ: skorá, v 3.–4. roku po výsadbe, pravidelná, vysoká, v plnej plodnosti až 60–80 kg/ strom.

PLODY: guľaté, pri kalichu rebernaté, veľké (priemerne 1,2–1,6 g) malvice, dozrievajúce v chocholíkoch. Šupka je tmavočervená, pripomínajúca farbu granátového jablka. Dužina je žltá až oranžová a šťavnatá a obsahuje drobné semená. Chuť je sladkokyslá, mierne trpká, bez horkosti. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: koncom augusta, plody po dozretí neopadávajú, zostávajú dlho na strome. Po zbere sa dobre skladujú v chlade.

VYUŽITIE: strom je takmer celoročne dekoratívny: v máji kvetmi, vo vegetácii vykrajovanými listami, na jeseň pekne vyfarbenými, dopĺňajúcimi granátovočervené plody. Je vhodný aj do menších záhrad, ale aj do parkov, medzí, jedlého lesa. Plody sa dajú jesť surové alebo použiť na výrobu džemu, marmelády a želé. Môžu sa použiť na prípravu čaju alebo sa marinujú. Prášok zo sušených plodov sa pridáva do koláčov. Môžu sa pridávať do jablkového pyré alebo ovocných kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je nenáročná na pôdu a polohu, ale preferuje dobre odvodnenú pôdu, od mierne kyslej po mierne zásaditú. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, nezvykne zmrznúť ani v kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

Dlhoveký, opadavý listnatý strom s kužeľovitou korunou, dorastajúci v našich podmienakch do výšky až 25 m. a šírky 10-15 m. Zaujímavo tvarované, štvorlaločné zelené listy sa na jeseň sfarbujú do žlta. Strom v máji až júli vyniká veľkými, kalíškovitými, žltozelenými kvetmi s oranžovým pruhovaním, vovnútri s početnými svetlo-žltými tyčinkami. Kvety pripomínajú tvar tulipánu. Plod je jednosemenná krídlatá nažka. Semená dozrievajú od augusta do októbra, podľa lokality. Slnečné stanovište. Pôdy hlboké, priepustné, mierne kyslé, vyvážene vlhké. Mrazuvzdornosť do - 30℃. Veľmi stará drevina pochádzajúca z východu USA.

PÔVOD: svetlomilná a veľmi prispôsobivá drevina kontinentálnej klímy, vyskytujúca sa na Slovensku od najnižších polôh až do 1150-1450 m.n.m.

RAST: elegantný strom so štíhlym kmeňom dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Koruna je nepravidelná, tenké konáre posledného rádu prevísajú. Kôra je žltohnedá až červenohnedá, borka biela až striebristá, matná, odlupujúca sa v priečnych pásoch hlavne v strednej časti kmeňa, zatiaľčo v spodnej časti kmeňa černie a puká. Jednoduché listy sú kosoštvorcového až trojuholníkového tvaru s predĺženým hrotom, ich farba je jasne zelená, na jeseň žltá, v mladosti sú lepkavé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji a má samičie i samčie kvety (valcovité jahňady) na tom istom strome, ale je silne cudzoopelivá. Je opeľovaná vetrom.

PLODY: 2-3 mm veľké nažky lemované blanitými krídlami, ktoré sú asi 3x širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané v šišticovom súplodí, ktoré po dozretí opadáva.

DOZRIEVANIE: v auguste.

VYUŽITIE: je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Patrí k pionierskym druhom - ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfield-y, prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, olej získaný z kôry na rôzne kožné problémy. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, pionierska drevina vyžadujúca len dostatok slnka. 

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C, mrazuodolná v kvete do -3 °C, zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru, je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Toleruje zasolenie pôdy posypovou soľou a znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Maďarsko, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, University of Horticulture and Food Industry Kölyuktetö, v r. 1975 vyšľachtili József Csizmazia A László Bereznai ako medzidruhový kríženec Muškát Ottonel x Eger 2 (Villard Blanc), v Maďarsku bol registrovaný v r. 2009. Pomenovaný je po Alette van der Maet, žene známeho maďarského spisovateľa Jánosa Apáczai Csere. Obsahuje gény z druhov Vitis berlandieri, Vitis rupestris a Vitis vinifera.

 
RAST: je silný, tvorí málo zálistkov. Vzdialenosti medzi internódiami sú veľké a koruna je voľná a ľahko upraviteľná. Pestuje sa na jednom ťažni. Optimálny počet pukov na 1 m2 je 6-8. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: ideálne 10-12 t/ha pri zaťažení 6-8 pukov na m2, ale vie byť aj 15-20 t/ha pri nižšej kvalite.

 
PLODY: strapec je stredne veľký až veľký, redší až hustejší (priemerne 203 g s 88 bobuľami). Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,5 g, 15,8 mm), guľaté až oválne, zelenožlté, na slnečnej strane žltohnedé s voskovitým osrienením a drobnými bodkami. Chuť je muškátová, príjemne sladkokyslastá (priemerne 19 °NM), príjemne vonia, obsahuje semienka. Prezretím sa stráca príjemná osviežujúca chuť hrozna.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v polovici septembra.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum a na výrobu stolového vína muškátovej chuti s náznakom vône bazy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy s ľahšou piesočnatou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Menej náročný na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v zime (9 bodov z 9-bodovej škály) a raší neskoro, takže väčšinou uniká aj neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) (oboje 7 bodov z 9) a vyššie odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (6 bodov z 9) .

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.

PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Kaštánka, Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva, pravdepodobne aj Gemerská Belica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Vostorg krasnyj x Jubilej Novočerkaska.

 
RAST: veľmi bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: Počet strapcov na koreni treba redukovať primerane veku kra. Ponechávame pekné veľké, dobre odkvitnuté strapce v počte 3 – 4 ks, neskôr max. 5 – 6 strapcov.

 
PLODY: Strapce veľké (1000 – 1500 g), kónického tvaru, viacnásobne rozvetvené, akoby strapaté, stredne husté až riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (do 20 g, 50x30 mm). Tvar bobule je zvláštny: podlhovastý, na konci zašpicatený s mierne zahnutým koncom. Farba bobule je ružovozelená, v plnej zrelosti tmavoružová, po prezretí aj bordová. Dužina je šťavnatá, chrumkavá. Chuť je príjemná hroznová, sladká, vysoko hodnotená s cukornatosťou 20-21 °NM. Bobule nepraskajú. Pri optimálnej agrotechnike môžeme vypestovať aj viac ako 3 kg strapec. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo 20. augusta. Rodí aj zo zálistkov, ktoré dozrievajú v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Potrebuje dobrú, hlbokú, výživnú pôdu, závlahu a väčší životný priestor. Jednotlivé korene sa môžu sadiť aj na vzdialenosť 1,5 – 2 m. Potrebná je pevná opora a priviazaný kmienik.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie odolný voči chorobám, najmä voči perenospóre a múčnatke, ale ošetrenie je potrebné. Mrazuvzdorný do -24 °C.

PÔVOD: USA, Minnesota, Agricultural Experimental Station, vyšľachtil ju W. H. Alderman, na trh uvedená v r. 1933.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabý, polovzpriamený, v 6. roku po výsadbe vysoký priemerne 105 cm, teda stredne veľký, s guľovitým, krovitým až rozložitým, redším tvarom. Raší stredne neskoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne skoro. Pri mrazoch počas kvitnutia kvety spŕchajú.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, stredne vysoká (hospodársky významná od 4. roku po výsadbe), priemerne 4-5 kg, maximálne 7 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 6,9 cm, na mladom dreve 7,5 cm), riedke, s 10-16 bobuľami. Bobule sú veľké (priemerne 10,5 mm), guľovité, len mierne sploštené. Šupka je tenšia, tuhšia, lesklá, jasnočervená. Dužina je stredne tuhá, jasnočervená. Chuť je príjemne sladkokyslá, aromatická, má vysoký pomer cukru ku kyselinám v rámci ríbezlí. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku do polovice júla. Bobule dozrievajú v rámci strapca rovnomerne. Je vhodná na ručný zber. V chladiarni vydrží uskladnená 14 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na výrobu kompóty, sirupy, džemy, vína. Nie je vhodná na mrazenie, plody po ňom strácajú farbu.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné, dostatočne vlhké pôdy, nemá rada sucho. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v kvetných pukoch počas zimy aj v kvetoch počas kvitnutia, stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až marca, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.

VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

PÔVOD: USA, New Jersey Experiment Station, vyšľachtená v 60. rokoch 20. storočia ako kríženec genotypov NJC95 × D42-13 W.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až polovzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 240 g), veľkostne vyrovnané, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne husto až husto plstnatá, silne priľnavá k dužine, oranžovožltá, na slnečnej strane ojedinele s červenými škvrnami. Dužina je veľmi pevná, nerozplývavá, nevláknitá, žltá až žltooranžová. Chuť je kyslosladká, veľmi aromatická. Kôstka je stredne veľká, ťažko oddeliteľná od dužiny. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, asi 7 dní po odrode Redhaven, teda obvykle v 2. polovici augusta. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a spracovanie na džúsy, kompóty (ale nie z polovičiek, len menších kúskov kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny), džemy či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodná najmä pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Nie je náchylná na praskanie kôstky ani na predčasný opad plodov, za dažďa len ojedinele praskajú. Je stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans), stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena) a stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: ČR, vybraná zo semenáčov sladkoplodých mandlí z južnej Moravy, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, koruna je otvorená, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro a veľmi bohato, asi 10 dní pred Sladkoplodou krajovou. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi a /Palatina.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 4,7 g), široko elipsovité až vajcovité, bez výraznej špičky. Škrupinka je hrubá, svetlohnedá, horšie lúskateľná pre vtáky, ale luskáčik si s ňou hravo poradí. Jadro je veľké (priemerne 1,8 g), široko elipsovité, svetlohnedé, iba veľmi slabo až slabo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinku. Jeho chuť je aromatická, sladkastá až sladká, veľmi dobrá. Výskyt dvojitých jadier je stredný.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom 3. dekády septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve,  dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete, hoci kvitne skoro až stredne skoro.

PÔVOD: Maďarsko, Kecskemét, Poľnohospodársky inštitút.

RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, stredne skoro až neskoro kvitnúca (ale 10 dní pred Ferragnes). Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 58, Filippoceo, Tuono, Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a spoľahlivá.

PLODY: stredne veľké, bacuľaté vretenovité plody s veľkosťou 34-38 mm. Tenká, ale pevná škrupinka - polopapierová, ľahko sa lúska luskáčikom. Pomer jadra 38-42 %. Škrupina aj jadro sú atraktívne, svetlohnedožlté. Jadro je bacuľaté, valcovité a sladkejchuti.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči zimným mrazom v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, suchuvzdornejšia.

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke. Rok výberu nie je známy, v roku 2008 získal právnu ochranu v Poľsku. Bol pomenovaný na počesť poľského botanika Władysława Szafera.

RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Harrow, Harrow Research Station, vyšľachtij ju Gerald M. Weaver ako kríženca odrôd Redskin a Sunhaven, kríženie prebehlo v roku 1961, selekcia v roku 1964 a na trh bola uvedená v roku 1964.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi zvonkovitého typu. Rozkvitá skoro až stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (7,6 cm), veľkostne vyrovnané, elipsovité, väčšinou súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá, zelenožltá, asi s 1/2 prekrytou rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, sladkokyslá až kyslosladká, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva zároveň s odrodou Redhaven, teda obvykle počas 1. dekády augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj univerzálne spracovanie na kompóty, džúsy, džemy, výživy, pečenie či destiláty, ale aj na mrazenie na neskoršie použitie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne ako Jayhaven). Je tolerantná voči gumovitosti spôsobenej hubou Botryosphaeria dothidea, vysoko tolerantná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), menej odolná voči múčnatke broskýň (Podosphaera pannosa) a kučeravosti (Taphrina deformans). Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad a veľmi málo až málo na praskanie kôstky, veľmi odolné voči praskaniu plodov počas dažďov.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Simcoe, vyšlachtil J. M. Roxbourgh ako mutáciu odrody Redhaven, na trh bola uvedená v roku 1957. Bola vybraná najmä kvôli skoršiemu dozrievaniu a atraktívnemu vyfarbeniu.

RAST: stredne bujný, rozložitý, vytvára stredne hustú korun s množstvom plodonosného obrastu. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety sú zvončekovitého typu.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká (priemerne 71 kg/strom/rok), pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne okolo 110-130 g, 6,1-6,4 cm), guľovité až oválne, mierne sploštené. Šupka je stredne hrubá, jemne plstnatá, žltá, z asi 70 % prekrytá karmínovočerveným líčkom. Dužina je žltooranžová, jemnozrnná, stredne tuhá, rozplývavá, veľmi šťavnatá. Dužina sa zle oddeľuje od kôstky. Chuť je vyvážene sladkokyslá, aromatická, veľmi dobrá. 

DOZRIEVANIE: je skoré, asi 10 pred odrodou Redhaven, teda niekedy okolo 3. dekády júla. Plody dozrievajú postupne. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na džúsy, džemy, výživy, sirupy, pečenie či destiláty. Kvôli zlej odlučiteľnosti dužiny od kôstky sa veľmi nehodí na výrobu kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, pôdy dostatočne priepustné, ale dostatočne zásobené vlahou a živinami. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), stredne až vyššie voči kučeravosti (Taphrina deformans).

Zdroj fotografií: Klára Gogolková, taxonweb.cz

PÔVOD: USA, Kalifornia, University of California Davis, vyšľachtili ho G. McGranahan a C. Leslie v roku 1991 ako kríženca odrôd Howard x Purpurea, perspektívny semenáč vybrali v r. 1998 a patentovaný bol v roku 2001 pod názvom Robert Livermore. Bol pomenovaný po Robertovi S. Livermoreovi, ktorý ako podnikateľ v oblasti počítačov, pomológ a nadšený pestovateľ orechov dlhé roky podporoval Program vylepšenia orechov kráľovských na Kalifornskej univerzite, než v r. 1997 zomrel. Synonymá: Robert Livermore.

RAST: stredne bujný až bujný (menej bujný než Franquette). Dorastá do výšky a šírky 10-18 m, ale vďaka vysokej plodnosti skôr menej, ak nevymŕza na jar v kvetoch. Ale raší neskoro (ešte priemerne o 2 dni neskôr než Chandler), takže pravdepodobnosť vymrznutia je nižšia.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome. Kvitne neskoro, v podobný čas ako Chandler a kvitne protoandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie, ale prekryv kvitnutia je dostatočný. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Chandler, Franquette, Cisco, Tulare.

PLODNOSŤ: je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká (hoci nižšia než u Chandleru) a pravidelná, nealternuje, ak nevymrzne. Plodí nielen na koncových konároch, ale aj na laterálnych, asi 90 % laterálnych pukov je plodných.

PLODY: sú veľké (priemerne 36,4 x 35,9 mm, 14,8 g), takmer guľaté až mierne oválne. Škrupina je hrubá, pevná, žltohnedá, hlboko zbrázdená, dobre prilieha a ľahko sa lúska. Jadrá dobre vypĺňajú škrupinu (priemerne 7,1 g, teda 48 % hmotnosti celého orecha), majú krásne žiarivú bordovočervenú šupku, dobre sa oddeľujú od škrupiny v celku. Chuť je výborná, sladkastá, s typickou orechovou vôňou, šupka je len málo horká. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, zbiera sa začiatkom októbra, ešte asi týždeň pred odrodou Chandler. Dobre sa skladuje v škrupine.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a cukrárenské využitie ako farbou veľmi dekoratívna odroda, ktorá sa dobre oddeľuje od škrupiny v celku. Okrem toho aj na pečenie v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orecha (Xanthomonas campestris var. juglandis) a stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Marssonina juglandis).

PÔVOD: neznámy, zrejme Japonsko, pravdepodobne ide o odrodu Morus bombycis (so synonymom M. indica či M. latifolia)

RAST: výhony rastú nápadne špirálovito, vytvára 3-4 m vysoký, vo svojej domovine až 10-metrový krík či strom. Obrovské, ozdobné, srdcovité listy dosahujú dĺžku 20 cm, šírku až 15 cm, sú sviežo zelené a majú krásnu, rovnomernú žilnatinu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (asi 3 cm, niekedy aj 4 cm), čierne, chutné, sladké.

DOZRIEVANIE: v júli.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, vhodný aj do menších záhrad či mestských výsadieb. Kulinárne využitie: chutné plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výrobu džemov a sirupov atď.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, pôdy suchšie až vlhkejšie, nevhodná je len príliš ťažká ílovitá pôda, kde hrozí premokrenie koreňov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná ako ostatné moruše biele, teda vo vyzretom dreve je podstatne mrazuodolnejšia (do -29 ℃ až -34 ℃) než moruša čierna (Morus nigra). Môže rásť aj vo vyšších nadmorských výškach, len tam je riziko poškodenia letorastov neskorými jarnými mrazmi, ale vie dobre regenerovať. Odolná voči chorobám a škodcom.