PÔVOD: ČR, Kyjovice, krajová odroda z Ostravska. Matečný strom sa nachádzal v bývalej zámockej záhrade v Kyjoviciach, odrodu šíril J. Kupka.
RAST: zdravý, stredne bujný, vytvára koruny najskôr vzpriamené, neskôr široké, menej pravidelné s prevísajúcimi konármi.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to môžu byť napr. nasledujúce: Aker, Batul, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Hammerstein, Hájkova muškátová reneta, Jadernička Moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, každý druhý rok vyššia.
PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 160 g, 70 x 60 mm), plocho guľovité, pravidelné, len málo zhranatené. Šupka je pevná, tuhá, hladká, pololesklá, citrónovožltá s hnedastočerveným líčkom, často mramorovanom, po celom plode hrdzavé aj biele bodky, vyfarbuje sa až na jar. Dužina je pevná, šťavnatá, chrumkavá, často zelenkastá, na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslá, bez výraznej korenitosti, jemne aromatická.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla. Plody predčasne nepadajú a nevädnú pri skladovaní.
VYUŽITIE: na priamy konzum a kuchynské spracovanie (pečenie, výroba výživ).
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, aj veternejšie, je menej náročná na pôdu. Vhodná aj do vyšších polôh, nemá rada uzavreté polohy, kde sa zdržiava vlhký vzduch.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: od Európy po Irán a severné Alžírsko, pričom sa vyskytuje od stredného a južného Anglicka, južného Švédska a Dánska na sever, po Pyreneje, Sicíliu, Grécko a Turecko až po Kaukaz na juhu. Izolované výskyty sa nachádzajú v pohorí Atlas v severnej Afrike. Druh dosahuje svoju východnú hranicu rozšírenia vo Voronežskej oblasti v Rusku, na Krymskom polostrove, na Kaukaze a na južných brehoch Kaspického mora. Na Slovensku sa vyskytuje od najnižších polôh do cca. 800 m.n.m najmä vo svetlých bukových či dubovo-hrabových lesoch, ale aj v teplejších dubových sucholesoch s dubom plstnatým či v lužných lesoch s jaseňom a dubom letným.
RAST: strom s nepravidelne širokou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 15-25 m. Výnimočné jedince môžu dosiahnuť takmer 30 m s priemerom kmeňa 90 cm a dožívajú sa 250–350 rokov. Kôra je hnedá, borka žltosivá až hnedosivá, rozpukaná. Konáriky majú často korkové lišty. Svetlozelené listy sú jednoduché, dlaňovité, 3-5-zárezové, tupo až okrúhlo laločnaté.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, ale prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, často funkčne dvojdomý v dôsledku redukcie jedného z pohlaví u morfologicky obojpohlavných kvetov. Žltozelené kvety vyrastajú vo vzpriamených metlinách na konci konárikov a kvitnú v apríli až máji.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera priamy uhol. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, v zrelosti žltohnedé. Nažky sú ploché, hnedej farby.
DOZRIEVANIE: je stredne neskoré až neskoré, koncom septembra a od polovice októbra sú rozširované vetrom. .
VYUŽITIE: okrasné využitie: je to dekoratívny strom vhodný do stromoradí, alejí, parkov, vetrolamov či medzí, ale aj do živých plotov, keďže veľmi dobre znáša rez. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Liečivé využitie: kôra znižuje cholesterol a odvar z nej sa dá použiť aj na výplach boľavých očí. Technické využitie: Jeho drevo je najtvrdšie a najhustejšie spomedzi európskych javorov, jemnovláknité, húževnaté, pružné, ťažko štiepateľné, s bledou červenkasto-hnedastou farbou a s hodvábnym leskom. Používa sa na nábytkárstvo, sústruženie a rezbárstvo, či na výrobu dychových hudobných nástrojov, hoci častejšie sa spracúva len na palivové a papierenské drevo napriek svojej vysokej kvalite.
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Je to pomerne teplomilná drevina, obľubuje živné, dobre odvodnené pôdy, znesie aj ílovité a aj vápenaté pôdy do pH 8, nemá rád kyslejšie pôdy než pH 6. Na teplých a suchých stanovištiach rastú skôr jedince krovitého charakteru. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh, ale aj chladnejších.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný a po zakorenení dobre odolný voči suchu, horúčavám, znečistenému ovzdušiu.
PÔVOD: Severná a stredná Čína, Taiwan, Japonsko, vzácnejšie i Kórea. Z Číny bol do Európy privezený v roku 1763 a bol nazvaný podľa botanika Josefa Gottlieba Kölreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín. Vo svojej domovine rastie v suchých údoliachch a vysýchavých riečnych korytách aj na brehoch vodných tokov, často sa tam vysadzuje aj v mestách, parkoch, v okolí chrámov.
RAST: je rýchly, ale celkovo dorastie len asi do 10 m výšky a šírky, zriedkakedy až do 15 m, u nás priemerne len 8 m. Má perovito zložené až 35 cm dlhé listy so 7-15 lístkami končistými, ozdobne zárezovými. Vyžaduje povýsadbový rez, ale po ňom potrebuje len minimálnu starostlivosť.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro, v júni až v júli, prípadne aj v auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Kvety sú obojpohlavné a opeľované hmyzom.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.
PLODY: neobvyklé, nafúknuté tobolky v bočnom priereze vyzerajúce ako vajce. Majú tri papierové chlopne a obsahujú tri jedlé semená. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne. Navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.
DOZRIEVANIE: semená v tobolkách dozrievajú v septembri až októbri.
VYUŽITIE: okrasný aj užitočný strom vhodný najmä do mestských parkov či okrasných záhrad. Poskytuje neskorú pastvu pre včely a iné opeľovače. Mladé listy a výhony sú jedlé po uvarení. Semená sú jedlé po opražení a môžu sa použiť ako korálky. Kvety sa používajú pri zápale očných spojiviek a slzení očí (epifore). Dá sa z nich získať aj žlté farbivo a z listov čierne.
STANOVIŠTE: Ideálny ako solitér do parkov a mestského prostredia, nenáročný na pôdu, ale lepšie sa mu darí na slnečných miestach a v teplejších oblastiach s dlhými, teplými letami.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný od -23 °C do -29 °C, odolný voči znečisteniu ovzdušia a voči vetru.
Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.
PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, od J časti kanadského Ontaria až po Floridu, Texas a SV Mexiko, kde rastie na stredne vlhkých stanovištiach pozdĺž vodných tokov, v zmiešaných lesoch a na ich okrajoch, ale aj na suchších, krovinatých svahoch s južnou orientáciou a v kaňonoch. Na západnej strane kontinentu ho strieda druh judášovec západný (Cercis occidentalis).
RAST: stredne bujný. Je to opadavý ker až strom, dorastajúci do výšky až 8-10 (niekedy až 12) m a šírky 6-10 m. Kmeň má väčšinou krivý, korunu širokú, borka je tmavošedá až hnedá, hladká, neskôr rozbrázdená. Listy rastú striedavo, so stopkou, sú široko vajcovité až srdcovité, so špičkou na konci, dlhé 6-11 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá v apríli až máji (júni) množstvom ružových či purpurových kvetov tvarovo typických pre čeľaď bôbovité po 4-8 ks na starých konároch alebo aj priamo na kmeni ešte pred olistením.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vo veku 4-7 rokov, v prípade prítomnosti geneticky odlišných jedincov je vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké struky (priemerne 6-8 cm x 1,5 cm) dozrievajúce zo zelenej do bordovohnedej farby. Obsahujú priemerne 6-8 guľatých semien.
DOZRIEVANIE: počas októbra, vydržia na strome po celú zimu.
VYUŽITIE: je to ker či strom veľmi dekoratívny najmä na jar, keď je doslova obalený výrazne ružovými či purpurovými kvetmi, ale aj neskôr srdcovitými listami a množstvom strukov, ktoré ho zdobia aj počas zimy. Je vhodný najmä do záhrad, parkov, mestskej zelene, ale aj do včelníc. Kulinárne využitie: kvety sa jedia surové, majú príjemnú kyslastú chuť a obsahujú veľa vitamínu C, dajú sa použiť na ozdobu šalátov, dezertov či obložených chlebíčkov. Puky sa dajú nakladať či použiť ako náhrada kapari. Liečivé využitie: čaj z lyka je veľmi trpký, používa sa proti horúčke, hnačke a dyzentérii. Technické využitie: kôra mladých konárov sa dá použiť v košikárstve. Drevo je ťažké a pevné, dá sa použiť v rezbárstve.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale znesie aj slabý polotieň. Darí sa mu vo väčšine pôd, ak nie sú zamokrené, preferuje hlboké piesočnatohlinité. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolný v dreve až do -28,9 až -34,4 °C. Kvety a mladé listy sú náchylné na zmrznutie. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a vysoké teploty. V chladnejších lokalitách, kde nestihne dobre vyzrieť drevo, je náchylný na poškodenie hubou hlivkou červenou (Nectria cinnabarina).
Zdroj fotografií: plants.ces.ncsu.edu, www.treesandshrubsonline.org.
PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.
RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.
DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.
VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.
STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.
ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnna varianta sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.
RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.
PLODNOSŤ: stredne skorá, d
PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.
DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.
VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.
Impozantný strom so vzpriamenou, pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou, dorastajúci do výšky 8 - 14 m. Opadavé listy sú matné, sviežo zelené, veľké až 17 cm. Kvitne začiatkom apríla, ešte pred olistením a vyniká krásnymi, až 10 cm veľkými bielymi a príjemne voňajúcimi kvetmi. Plody sú červeno oranžové semená. Pred vetrom chránené slnečné stanovište príp. mierny polotieň. Pôda úrodná, priepustná, primerane vlhká, mierne kyslá. Mrazuvzdornosť do - 34 ℃. Zamulčovanie plytkých koreňov. Zlá znášanlivosť rezu. Pôvod Japonsko a Kórea.
PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.
PÔVOD: Moldavsko, Kišinev, Ovocinársky inštitút, vyšľachtená ako kríženec odrôd Viennská x Decana N.Krier v roku. Synonymá: Novembra, Xenia.
RAST: umiernený, tvorí bohato rozvetvené pyramidálne koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá skoro a kvitne dlho. Vhodné opeľovače napr.: Blanka, David, Konferencia a iné skoro a stredne skoro kvitnúce odrody.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, vyžaduje prebierku plodov.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (300-400 g, niekedy až 700 g), hruškovitého tvaru. Šupka je žltozelená, najmä pri kalichu môže byť pokrytá hrdzou. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká, rozplývavá. Chuť je výborná s výraznou arómou.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, vydržia uskladnené v chlade do januára či až do mája.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, výživy, na pečenie, sušenie, muštovanie či výrobu destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je silne odolná voči chrastavitosti a bakteriálnej spále, vyššie odolná voči hrdzi hruškovej, stredne odolná voči sadzovitosti, menej voči mére hruškovej a voči roztočovi vlnovníku hruškovému (Eriophyes pyri).
PÔVOD: neznámy, zrejme veľmi stará odroda, ako pôvod je uvádzaný Balkán, Pobaltie či Nemecko, Koblenz, zámok ríšskeho kniežaťa, kde bola pestovaná už v 17. storočí. Synonymá: Pomme de Prince verte, Green Prince, Kempes Pauliner.
RAST: veľmi bujný, vytvára vysoko guľovité, neskôr plochejšie až mierne previsnuté koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Aderslebenský kalvil, Åkerö, Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Dukát, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Kráľovnino, Krasokvet žltý, Londýnske, Parména šarlátová, Peasgoodovo, Red Delicious, Rubín, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Starking, Starkrimson Delicious, Šampión, Švajčiarske oranžové, Virginské ružové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové atď.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, dosť pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité až guľovité, nesúmerné, niekedy splochými rebrami. Šupka je hrubá, jemná, ale pevná, hladká, lesklá, polomastná, dlho žltozelená, až zjari žltne, niektoré plody majú na slnečnej strane menšie hnedočervenkasté, rozmyté líčko s bielymi lenticelami a pehami. Dužina je zelenkastá, dlho tuhá, chrumkavá, veľmi šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je dlho kyslá, ale po dozretí kyslosladká, bez výraznej korenitosti či vône, ale príjemne osviežujúca.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici až koncom októbra. Konzumne plody dozrievajú podľa polohy a priebehu počasia počas pestovania v januári až marci a vydržia uskladnené v chlade do mája, júla či ešte dlhšie. Plody predčasne nepadajú. Stredne dobre znášajú prepravu, pri skladovaní navädnú a nehnijú, nestrácajú chuť.
VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov, alejí a stromoradí. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, ale aj na priamy konzum, najmä po ošúpaní.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, znesie aj suchšie piesočnaté či kamenité pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne vetruodolná, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až silne voči múčnatke.
PÔVOD: neistý, zrejme z ČR, ale možno aj z Nemecka. Už začiatkom 19. storočia ju mal v zbierke v Poděbradoch pomológ dekan Matěj Rössler. V nemčine sa volá Troprichters schwarze Knorpelkirsche, čo poukazuje aj na jej čiernu farbu v plnej zrelosti.
RAST: najskôr stredne bujný, potom slabší. Vytvára vysokokužeľovité, stredne veľké, redšie koruny. Postranné konáre sa skláňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská. Je nekompatibilná s Karešovou.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), srdcovité, veľkosť závisí veľmi od stanovišťa a starostlivosti. Zadná strana je vypuklá, predná sploštená. Šupka je stredne hrubá, tmavočervená, v plnej zrelosti až červenohnedá, takmer čierna, miestami so svetlejšími bodkami. Dužina je stredne tuhá (polochrupka), v plnej zrelosti až mäkká, tmavočervená, šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je kyslosladká, v plnej zrelosti výborná, aromatická.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 3. a začiatkom 4. čerešňového týždňa, v závislosti od lokality a priebehu počasia niekedy koncom júna. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.
VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum, ale aj na kompóty, džemy, marmelády, sirupy, ale aj destiláty a na sušenie. Plody sú stredne dobre až dobre skladovateľné a prepravovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s piesčitohlinitou alebo hlinitou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou, v suchých pôdach sú plody malé.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov, ale odolná voči monilióze.
PÔVOD: západná, stredná a juhovýchodná Európa, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sú na Kryme a na Kaukaze. V ČR a SR je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.
RAST: pomalý. Je to opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20–40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou, je veľmi dlhoveký, dožíva sa okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivočierna. Listy sú stopkaté, stopky sú dlhé 12–15 mm. Listová čepeľ je široko obrátene vajcovitá, na báze klinovitá, zriedkavo zaokrúhlená alebo plytko srdcovitá, perovito laločnatá.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý s rôznopohlavnými kvetmi, vetrom opelivý, prevažne cudzoopelivý. Kvitne protandricky, teda samčie kvety jedného stromu rozkvitajú skôr než väčšina samičích kvetov.
PLODNOSŤ: neskorá (medzi asi 20-40, či až 100 rokmi v zápoji), striedavá, so silnými semennými rokmi, ktorých frekvencia je podmienená konkrétnou lokalitou.
PLODY: žalude podlhovastého tvaru (15–25 mm × 8–14 mm), s plochými alebo len mierne vypuklými čiaškami s nezrastenými šupinami, vajcovito kopijovitými, drobnými, jemne chlpatými, plody vyrastajú v pazuchách listov po 1–5 a buď sedia alebo sú na krátkych stopkách do 1,5 mm.
DOZRIEVANIE: od septembra do októbra.
VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Vyhýba sa len oblastiam s viac kontinentálnou klímou.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C, kvôli neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre odolný voči suchu, vetru a znečisteniu ovzdušia.
PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.
RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.
VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.
PÔVOD: Francúzsko, 19. st.
RAST: stredne bujný, zdravý rast, vytvára veľkú, silne rozvetvenú korunu vysoko-guľovitého tvaru.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Blumenbachova, Avranšská, Clappova, Williamsova.
PLODNOSŤ: nastupuje v 5.-8. r. po výsadbe, pravidelná, stredná až vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké plody vajcovitého tvaru, niekedy mierne hranatý alebo k jednej strane stlačený. Šupka je jemná, hladká, čiastočne mastná, jemne hrdzavá; farebne zelená, pri dozretí zlatožltá alebo citrónovo žltá. Dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká až kyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. septembra, konzumná zrelosť: v pol. októbra, skladovateľnosť okolo 14 dní.
VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu destilátu.
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, preferuje nižšie polohy a hlboké, hlinité, dostatočne vlhké a teplé pôdy.
ODOLNOSŤ: odolná voči monilióze, mladé stromčeky menej mrazuodolné.
PÔVOD: Rumunsko, semenáč neznámeho pôvodu, dedinka Cenad v okrese Timiș na SZ krajiny na hraniciach s Maďarskom.
RAST: bujný, polovzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro, kratšie.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká celkovo aj na objem koruny stromu.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 81,8 g), guľovité až oválne, asymetrické. Šupka je hrubá, jemne plstnatá, oranžová a na slnečnej strane približne z 50 % prekrytá karmínovočerveným líčkom s tmavočervenými bodkami, veľmi atraktívna. Dužina je stredne tuhá až mäkká, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá, podobná Maďarskej. Pomer cukrov je 15,3 % a kyselín 1,37 %. Kôstka má priemerne 4,7 g (5,7 % hmotnosti plodu) a je dobre oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne 4 dni po Maďarskej, teda od 2. polovice júla.
VYUŽITIE: strom je okrasný najmä skoro kvitnúcimi kvetmi atraktívnymi aj pre opeľovače a neskôr aj listami či plodmi. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, lekváre, výživy, pálenku či kompóty alebo na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne v kvete a silne v mladých plôdikoch. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), tolerantná voči šarke a voči hube Cytospora cincta, ktorá spôsobuje cytospórové odumieranie, málo odolná voči suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).
PÔVOD: od Európy až po Áziu, najčastejšie v lužných lesoch, pozdĺž tokov a na vlhkých humóznych pôdach.
RAST: bujný, dosahuje výšku 10 - 15 m a šírku 8 m. Listnatý opadavý strom, ktorý rastie vzpriamene, často ako viackmenný ker. Kôra je červenohnedá až sivá s tmavosivou, plytko rozpukanou borkou. Jednoduché, podlhovasté listy sú po okrajoch jemne pílkovité s ostrým hrotom.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Atraktívne biele kvety sú zoskupené v strapcoch dlhých 8-15 cm, kvitnú v apríli až máji a sú výrazne aromatické.
PLODNOSŤ:
PLODY: guľovité, lesklé, čierne kôstkovice (veľké 5-7 mm) s trpkou a šťavnatou dužinou usporiadané v prevísajúcich strapcoch. Kôstka je žltá, guľovitá, ryhovaná.
DOZRIEVANIE: v júli až auguste.
VYUŽITIE: Vhodná ako okrasná parková drevina najmä vo vlhkejších, nivných oblastiach pri vodných tokoch či vodných plochách. Drevo vonia po horkých mandliach a používa sa v rezbárstve na výrobu drobných predmetov či v stolárstve na výrobu nábytku. Plody sa dajú použiť na výrobu džemu, zasurova sú väčšinou príliš horké. Z listov sa dá získať zelené farbivo, z plodov zelené až šedé.
STANOVIŠTE: V mladosti znáša i tienisté stanovište, neskôr vyžaduje viac svetla a viac priestoru, aby viac rodila. Vo všeobecnosti nenáročná na pestovanie, len nemá rada veľmi veterné polohy a veľmi vápenité pôdy, hoci nejaký vápnik v pôde znesie.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C. Dobre odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Nemecko, Rottum v Hornom Švábsku, v r. 1903 ju objavil Jakob Fischer na okraji lesa v bezprostrednej blízkosti svojho pozemku ako náhodný semenáč s veľkými listami. V roku 1912 tento strom po prvýkrát priniesol ovocie a v roku 1914 boli niektoré z týchto jabĺk prezentované odborníkom z Württemberského záhradníckeho zväzu v Stuttgarte a následne boli po svojom objaviteľovi pomenované Jakob Fischer.
RAST: bujný, zdravý, tvorí rovné kmene, používa sa aj ako kmeňotvorná odroda. Vytvára veľké, široko pyramidálne koruny, časom prevísajúce pod váhou úrod.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, ale je zlým opeľovačom pre iné odrody (triploid). Vhodné opeľovače: Alkmene, Berlepschova reneta, James Grieve Red, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 500 g), plocho guľovité, nepravidelné. Šupka je svetložltá, prekrytá svietivo červeným výrazným pruhovaným či mramorovaným líčkom na veľkej časti plodu, často modrofialovo osrienená. Dužina je zelenobiela, mäkká, šťavnatá, aromatická, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je sladká, ovocná, jemne kyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, konzumne dozrievajú priamo pri zbere, plody vydržia asi 3-4 týždne, rýchlo múčnatejú.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na pečenie, výrobu muštov, kompótov či výživ.
STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na stanovište a pôdu, nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá pôda a lokality s neskorými jarnými mrazmi. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine.
PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.
RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: zrejme Turecko.
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.
PÔVOD: Severná Amerika, Spojené štáty americké od východného Texasu po južnú Georgiu.
RAST: rastie bujne, dorastá do výšky 15-20 m, šírky okolo 12 m. Má veľké dekoratívne chlpaté listy a veľmi nápadné biele až svetloružové kvety.
OPEĽOVACIE POMERY: má obojpohlavné kvety, je samoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne skorá, začína vo veku 6-8 rokov a väčšie úrody produkuje od 10. roku života, striedavá, dobré úrody každé 2-3 roky. Len malé percento z kvetov vytvorí plody.
PLODY: valcovité tobolky (20-30 cm dlhá, 6-8 mm široká) svetlohnedej farby, ktorá puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20-40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika.
DOZRIEVANIE: počas septembra.
VYUŽITIE: alejový a parkový strom, dekoratívny celoročne.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, živná, najlepšie vlhkejšia pôda v teplých nížinách a stredne teplých pahorkatinách, ale znesie aj sucho.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do -23 °C až -29 °C.
PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd Jojo x Haganta v roku 2003, na trh bola uvedená v roku 2014.
RAST: stredne bujný až bujný, s dobrým vetvením a hustým olistením. Ľahko sa tvaruje.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Na dosiahnutie kvality plodov treba v rokoch s vysokou úrodou urobiť ich prebierku.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 76 g, s rozsahom 53-108 g), oválne. Šupka je pod osrienením tmavomodrá až fialová. Dužina je žltozelená, pevná a šťavnatá, stredne až lepšie oddeliteľná od kôstky. Chuť plne vyzretých je veľmi dobrá, so strednou až vysokou cukornatosťou (17-22,7 °Brix) a vyváženou vôňou.
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, od konca augusta do polovice septembra. Plody treba nechať plne vyzrieť na strome, nezrelé plody sú horkasté. Ľahko sa zbiera a má dobrú trvanlivosť.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum, ale aj na sušenie, pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov, kompótov či destilátov. Kvety sú atraktívne pre rôzne opeľovače.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dobre zásobenú vlahou, ale priepustnú, nepremokrenú, hlinitú, piesočnato-hlinitú či hlinito-piesočnatú.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne až menej mrazuodolná v kvetoch. Je spoľahlivo odolná voči šarke na báze hypersenzitivity, dobre odolná voči monilióze (Monilinia spp.), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).
PÔVOD: zrejme Rakúsko, okolie Salzburgu, je to veľmi stará odroda, známa už pred rokom 1700. Synonymá: Salcburka, Cibulka, Cikánka, Kysňačka, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne.
RAST: veľmi bujný, tvorí vysoké, ihlanovité, riedke koruny. Stromy sú veľmi dlhoveké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, údaje o tom, či je dobrým alebo zlým opeľovačom, sa rôznia. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by nimi mohli byť: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Hardyho maslovka, Charneuská, Jakubka česká, Júlová, Konferencia, Krivica, Le Brunova, Lectierova, Naghinova, Parížanka, Pstružka, Salisburyova, Sixova, Trévouxská. Zrejme tvorí časť plodov aj partenokarpicky, teda bez opelenia.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: malé (priemerne 100 g), cibuľovité či bergamotkové so stredne dlhou, hrubou stopkou, často so závalom. Šupka je tenká, pevná, zelená, pri dozrievaní mierne žltne a na slnečnej strane má hnedočervené líčko, často je plošne či mramorovane pokrytá hrdzou, najmä pri kalichu. Dužina je biela až žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, okolo jadrovníka hrubozrná. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, veľmi príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici augusta ešte v tvrdej zrelosti, konzumne dozrieva pri chladnom uskladnení po 10-14 dňoch, vydržia maximálne mesiac. Na strome dozrievajú naraz a pri neskorom obratí rýchlo prezrievajú a hniličia, napadajú ich osy.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, destilátov, ale aj muštov či na pečenie a prípravu výživ. Kvôli malej veľkosti nie sú veľmi vhodné na prípravu kompótov. Tesne po zbere dobre znáša aj prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné. Je to odroda vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a je málo náročná na pôdu, najlepšie ovocie rodí ale v teplejších polohách s úrodnou pôdou, v horšej pôde môže byť dužina zrnitejšia. Kvôli náchylnosti na chrastavitosť nie sú vhodné len uzavreté polohy so slabým prúdením vzduchu, uprednostňujeme vzdušnejšie, kľudne aj veternejšie polohy a aj korunu udržiavame vzdušnú.
ODOLNOSŤ: v mladosti je síce len stredne mrazuodolná, neskôr však silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, najmä v nevhodných, uzavretých polohách.

