Vinič

PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea),menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Vserossijskij NIIViV im. Ya. I. Potapenko, vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Frumoasa Albe x Vostorg. Synonymá: Keša-1, Keša-2, FV-6-6, Талисман.

RAST: veľmi bujný. Listy sú veľké, päťlaločné, hlboko vykrajované a s ostro zúbkovaným okrajom. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý so samičími kvetmi, na tvorbu jeho veľmi veľkých bobúľ so semenami potrebuje inú obojpohlavnú odrodu v dosahu. Pri nedokonalom opelení dochádza k prepadu kvetov a tvorbe menších, partenokarpických plodov (= hráškovatenie). Bez prítomnosti opeľovača vie tvoriť partenokarpické veľké bezsemenné bobule (do 5 g). Vhodné opeľovače: napr. rodičovské odrody Vostorg a Frumoasa Alba.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (už 2. rok po výsadbe), vysoká.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 800-1100 g), stredne husté, niekedy riedke, najčastejšie kónického tvaru. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 35x31 mm, 12-16 g, niekedy až 20-25 g). Šupka je zelenožltá. Dužina je, obsahuje 1-3 semená. Chuť je harmonická, v plnej zrelosti niekedy s muškátovou príchuťou. Pri degustačných hodnoteniach dosiahol 8,3 bodu z 10 možných. Cukornatosť 18-20 g/100 ml, kyslosť 5-6 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu aj skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, muštov či džemov a sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých, prípadne chránených chladných polôh - pri múroch napr.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do asi -25 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (gény Rpv12 a Rpv3) aj voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči múčnatke viniča (Erysaphe necator).

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.

 
RAST: bujný, silne olistený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.

 
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Podarok Zaporožiu x Vostorg.

RAST: stredne silný až silný.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: plodnosť a kvalita je vysoká.

PLODY: Strapce sú veľmi veľké (800-1200 g, niekedy až 1800 g) cylindricko kónického tvaru, stredne husté až husté, rozvetvené, voľnejšie. Bobule sú svetlozelenej až zlatožltej farby s tenšou šupkou, sú veľké (32x22 mm, 8-12 g). Dužina je mäsitá, šťavnatá s vyváženou, harmonickou, jemne muškátovou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 16-19 °NM. Má semienka.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, postupne od začiatku augusta. Potrebuje 110 – 115 dní pri sume aktívnych teplôt 2300-2400 °C. Pred mäknutím bobúľ odlisťujeme zónu strapcov na 50 %. Úroda môže zostať dlho po vyzretí na kríku, pričom nestráca chuťové vlastnosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie. Veľmi dobre sa prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: Drevo dobre vyzrieva, je dobre mrazuodolné.

PÔVOD: Ukrajina.

 
RAST: bujný, hrubé drevo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: priemerná až vysoká, rodí aj na zálistkoch. Kvalita výborná.

 
PLODY: Riedke až stredne husté strapce s veľkými, tučnými, podlhovastými bobuľami dĺžky aj 5 cm. Farba fialová až tmavomodrá, pri stopke zelenkastá. Chuť sladká, chrumkavá. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku septembra. Čiastočným odlistením dopestujeme vzhľadné strapce.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Strapce dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vyžaduje širší spon, oporný kolík, úrodnú pôdu a primeranú závlahu.

 
ODOLNOSŤ: Ošetrenie proti hubovým chorobám potrebné.

PÔVOD: USA, University of Arkansas, Arkansas Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho James N. Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Alden x New York 46000, kríženie prebehlo v roku 1964, selekcia v roku 1967, na trh bola uvedená v r. 1977. Synonymá: Arkansas 1196, Venus Seedless. 

RAST: stredne bujný až bujný, listy má veľké a málo vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú. Režú sa na 4-6 očiek na výhon.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredná až vysoká (asi 4-8 kg/ker či 19-24 t/ha).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g, od 200 po 500 g), valcovité. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3-4 g), guľaté. Šupka je tmavomodrá, hrubšia, dá sa stiahnuť. Dužina je v III. triede bezsemennosti, teda obsahuje rudimenty semien, málo postrehnuteľné pri jedení. Chuť je ovocná, príjemná, je zmesou muškátovej a jahodovej príchute Vitis labrusca. Cukornatosť je 16 g/100 ml.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Vydrží dlho na kroch v dobrej kvalite a plody sú málo náchylné na praskanie počas dažďov pri dozrievaní.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, na výrobu muštov, džemov, sirupov, kompótov či ľahkého vína.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, na jarné mrazy je citlivý lebo relatívne skoro raší. Je vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) (7 bodov z 9), stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) (3-4 body z 9), a zrejme podobne voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Nemecko, Freiburg, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg (Štátny vinársky ústav vo Freiburgu), vyšľachtil ho v r. 1982 Norbert Becker ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Solaris.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, súčasne s Pinot Noir. Odporúčaný je rez na 3-5 očiek na m².

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne krátko pred Pinot Noir.

PLODNOSŤ: je 13,5-16 t/ha pri cukornatosti 20 °NM a kyslosti 7,5-8,5 g/l.

PLODY: strapce sú stredne veľké, menej husté, podlhovasté, s voľne nasadenými bobuľami. Bobule sú stredne veľké, pevné. Šupka je hrubšia, pevná, tmavomodrá. Chuť je sladkokyslá, harmonická (20-24 °NM), korenistá, s výraznou vôňou cabernetov.

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom až v polovici septembra, (týždeň pred Pinot Noir).

VYUŽITIE: najmä na vína bohaté na farbivá, aromatické, s vyšším obsahom tanínov, s výraznými tónmi lesného ovocia, typovo podobné vínam z Cabernet Sauvignon, obvykle s ešte výraznejšou vôňou. Mladšie vína majú typickú korenitosť, sú vhodné na dlhšie zrenie či barikovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda bohatá na živiny. Odroda vhodná aj do okrajových oblastí. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný (do -21 až -25 °C), drevo dobre vyzrieva, je náchylnejší na neskoré jarné mrazy, lebo skoro raší. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až vyššie voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Nemecko, Geilweilerhof, Julius Kühn-Institut - Institut für Rebenzüchtung, vyšľachtil ju Gerhard Alleweldt ako kríženca odrôd Diana x Chambourcin v roku 1967 a 1972 ho vybral zo vzniknutých semenáčov. Je to jedna z prvých registrovaných PIWI odrôd v Európe.

RAST: stredne bujný až bujný, stredne husto olistený, so strednou intenzitou rastu zálistkov. Listy sú okrúhle, 3- až 5-laločnaté so stredne hlbokými výkrojkami. Na dosiahnutie kvality sa odstraňujú zálistky v zóne strapcov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: väčšinu ročníkov vyrovnaná, nevyžaduje prebierku strapcov počas vegetácie, stačí počaz zimného rezu nastaviť 6-8 očiek na m2.

PLODY: strapce sú malé až stredne veľké, pri základe s krídelkom, stredne husté až redšie. Bobule sú malé, guľaté. Šupka je tmavomodrá, voskovito osrienená. Dužina je ružovkastá, šťavnatá, hustá a obsahuje semená. Chuť je jemná, ovocná. Cukornatosť sa pohybuje v rozmedzí 20-24 °NM, obsah titrovateľných kyselín je nízky (5-7 g/l). Nemá v sebe drsné triesloviny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu kvalitných, odrodových, tmavočervených vín, najmä barikovaných. Chuť je intenzívna, plná, zamatová, s vôňou lesného ovocia, najmä jahôd, malín, černíc, čiernej ríbezle a čerešní či višní.

STANOVIŠTE: slnečné. Nie je náročný na stanovište, znáša širokú škálu pôd, je dobré vyhnúť sa len silne vysušeným pôdam alebo naopak veľmi vlhkým, bohatým hlbokým pôdam. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve. Je nositeľom génov rezistencie voči perenospóre a múčnatke Ren3, Ren9 a Rpv3.1. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) - 6-7 bodov z 9, pri vyššom tlaku sa objavujú ojedinele príznaky na listoch. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni šedej (Botrytis cinerea) vďaka strednej hustote bobúľ a ich pevnej šupke. Údaje o odolnosti voči múčnatke (Erysiphe necator) sa rôznia - 2-3 až 8 z 9 bodov, ale často býva hodnotená ako veľmi dobrá. Je stredne náchylný na spŕchanie a netrpí abiotickým vädnutím strapiny. Je vhodný na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Všeruský vedeckovýskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka, medzidruhový kríženec odrôd (Zarja Severa x Dolores) X Ruskyj rannyj, patrí do skupiny hybridov s botanickým druhom Vitis amurensis.

 
RAST: bujný, husté olistenie. Je vhodné pestovať ho na dlhý ťažeň, na strednom aj vysokom vedení.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná (7-11 t/ha).

 
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 400-600 g), kónické, riedke až stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 22x24 mm, 4-5 g), guľaté. Šupka je tenká, pevná, tmavomodrá až tmavofialová, dužina je mäsitá. ružovobiela. Chuť je výborná, jednoduchá, s vysokým obsahom cukru (17-19 °NM). Obsahuje semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra, po 115-120 dňoch vegetácie pri sume aktívnych teplôt 2250-2450 °C.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté či hlinité. Vhodný do všetkých oblastí pestovania viniča, aj tých okrajových.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v zime (do -26 °C), vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (priemerne 6,7 bodu z maxima 9 bodov) a stredne odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (priemerne 5,1 bodov z maxima 9 pri listoch a 5,6 pri bobuliach), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Maďarsko, Eger, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, v r. 1963 ju vyšľachtili József Csizmazia a László Bereznai ako medzidruhový kríženec odrôd Eger 2 (Villard Blanc) x Bouvier, registrovaná bola v Maďarsku v r. 1982. Je hybridom obsahujúcim vo svojom genetickom profile tieto botanické druhy: 78,09 % Vitis vinifera, 1,56 % V. labrusca, 14,58 % V. rupestris, 3,13 % V. berlandieri, 2,64 % V. lincencumii.

RAST: stredne bujný. Raší neskoro. Dobre znáša rez na čapíky. Optimálne je stredné vedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, 8–12 t/ha pri cukornatosti 18–22 °NM a kyslosti 7–10 g/l a zaťažení 50–60 očiek na ker.

PLODY: strapce sú malé až stredne veľké (priemerne 100–250 g so 62 bobuľami), kužeľovité s krídelkami, redšie až priemerne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1-2 g, 14-15 mm), guľaté. Šupka je zelenožltá až zlatožltá, na oslnenej strane niekedy hnedoružová až bronzová, bodkovaná, pevná. Dužina je rozplývavá, riedka. Chuť je neutrálna, veľmi príjemná, veľmi sladká (priemerne 21,7 °NM, ale aj až 28 °NM).

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, začiatkom až v polovici septembra pri sume aktívnych teplôt 2600–2700 °C.

VYUŽITIE: na výrobu muštu, jemného vína s mierne ovocným buketom podobným chrupkám či Rulandskému bielemu i na priamy konzum ako stolové hrozno.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je veľmi náročný na polohu a pôdu, ale potrebuje dostatok vlahy. Vhodný do teplých, stredne teplých či chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v dreve (−25 až −27 °C), hoci v nepriaznivých rokoch na jeseň horšie vyzrieva v dreve, dobre regeneruje a obrastá z podočiek a spiacich očiek. Vďaka neskorému rašeniu je dobre mrazuodolný aj voči neskorým jarným mrazom. Pri nepriaznivom počasí v dobe kvetu je náchylný na spŕchanie kvetov. Je vysoko odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7 bodov z maxima 9 bodov), veľmi vysoko voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (9 bodov z maxima 9), odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), náchylnejší len na červenú spálu viniča (Pseudopeziza tracheiphila). Je vhodný na pestovanie v ekologickom režime.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, vyšľachtil amatérsky šľachtitel Jevgenij Georgijevič Pavlovskij ako medzidruhového kríženca odrôd Talisman x (Cardinal + zmes peľu európsko-amurských odrôd). Synonymá: Рошфор.

RAST: silný, výhony dobre vyzrievajú, raší neskoro. Listy sú stredne veľké, stredne vykrajované.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a pravidelná, pestuje sa na 40-45 očiek na ker, 8-10 očiek na ťažeň, vyžaduje redukciu strapcov na priemerne 1,2-1,4 na výhon.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 500-900 g, ale aj 1000 g, často i viac), kónické až cylindricko-kónické, stredne husté až husté. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 8-10 g, niekedy až 15 g), guľaté. Šupka je najskôr tmavoružová, neskôr tmavofialovomodrá, stredne pevná, tenká. Dužina je mäsitá, chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je výborná, harmonická, v plnej zrelosti muškátová (degustačne hodnotená na 9,7 bodov z 10). Cukornatosť je 15-18 g/100 ml, obsah kyselín 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré (100-120 dní), obvykle v 1. dekáde augusta. Strapce môžu ostať dlho na kríkoch bez poškodenia osami a straty kvality.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, prípadne na výrobu kompótov, džemov či muštov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve zrejme do -22 °C až -24 °C, neskorým rašením spomedzi stolových odrôd lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - má gény Rpv12 a Rpv3 - a vyššie odolný voči múčnatke (Erysiphe necator), stredne odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.

RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.

VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.

PÔVOD: zrejme Maďarsko, kríženec odrôd SV 12-375 (Villard Blanc) a Perlette. Medzidruhový kríženec.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: menšie strapce (priemerne 200-350 g) s priemerne 131 bobuľami. Bobule sú menšie (priemerne 2,5-3 g), guľaté, jantárovej farby. Dužina je mäsitá a šťavnatá, bez semien a s harmonickou vyváženou chuťou, v ktorej je jasne badateľná muškátová aróma. Obsah cukru je 19-22 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, potrebuje len 100-110 dní, začiatkom až v polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, v ktorých si zachováva muškátovú vôňu, ale aj na výrobu muštov, džemov či kompótov. Veľmi dobre znášajú prepravu. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, orientované na J alebo JZ. Nenáročný na pôdu, dobre sa mu darí v piesočnatej, hlinitej či vápenitej pôde. Optimálne sú hlboké, priepustné hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -22 °C až -23 °C. Vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator) a voči botrydíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Vine Breeding Institute of Cornell University, vyšľachtil ho v roku 1925 Richard Wellington ako medzidruhového kríženca medzi druhmi Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne ako kríženca odrôd Ontario x Grosse Guillaume. Synonymá: NY 13 035.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením a vysokou intenzitou ratu zálistkov. Dôležité je odstraňovanie zálistkov a 1-3 listov v zóne strapcov. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné s nevýrazným vykrojením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, v dobrých polohách až 6-8 očiek na m2. Väčšinou netreba prebierku plodov.

PLODY: strapce sú veľké, výrazne rozvetvené v základe. Bobule sú veľké až veľmi veľké, oválne. Šupka je tmavomodrá až čierna s voskovitým osrienením. Dužina je slizovitá až chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je aromatická, s jahodovým až malinovým tónom, nie tak výrazným ako iné "labruskové odrody".

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, postupné od polovice septembra, vydržia až do konca októbra na koreni, pričom si zachovávajú svoju kvalitu.

VYUŽITIE: hodnotná stolová odroda vhodná aj na veľkovýrobné pestovanie na trh s veľmi peknými strapcami a dobrou chuťou, na priamy konzum, spracovanie na kompóty, džemy či mušty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné. Nemá rád suché pôdy. Je vhodný do vzdušných teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola). Má nízku citlivosť na spŕchanie kvetov.

PÔVOD: USA, Davis, University of California, California Agricultural Experiment Station, vyšľachtili Harold P. Olmo a Albert T. Koyama ako kríženca genotypov Olmo L 12-80 x Olmo S 45-48, kríženie prebehlo v roku 1957 a následná selekcia v roku 1958. Synonymá: Redglobe, Rosito.

RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený. Hustota olistenia je stredná.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká (priemerne 4-17 kg/ker).

PLODY: strapce sú veľké (600-800 g) a riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-15 g, 34x30 mm), guľaté až jemne pretiahnuté. Šupka je ružová až červená so silným osrienením, pevná, stredne hrubá až hrubá Dužina je pevná, chrumkavá, menej šťavnatá, obsahuje 2-4 semená. Chuť je jednoduchá, sladká, menej aromatická, cukornatosť sa pohybuje okolo 14-16 °Brix, množstvo kyselín je nízke (4-5 g/l).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, teda v 2. polovici až koncom septembra, potrebuje 130-140 dní na dozretie. Dobre znáša prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, do šalátov, na zamrazovanie, prípadne na kompóty či výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne priepustnou, výživnou pôdou. Je vhodný najmä do teplých lokalít, prípadne do skleníkov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do asi -18 °C. Stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).

PÔVOD: Česká republika, VVS Resistant, vyšľachtili ho Miloš Michlovský, Vilém Kraus, František Mádl, Lubomír Glos a Vlastimil Peřina skrížením odrôd Rakiš x Merlan.

RAST: bujný až veľmi bujný, s pomerne hustým olistením a silným rastom zálistkov. Je potrebné vylamovať zálistky po dokvitnutí a odlisťovať v zóne strapcov počas júla. Listy sú stredne veľké až veľké, výraznejšie trojlaločnaté až mierne päťlaločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú násadu kvetov.

PLODNOSŤ: vysoká, odporúča sa zaťaženie 4-6 očiek na m2. Aj pri vysokej úrode je kvalita plodov dobrá. Po redukcii násady formou odstránenia tretieho strapca na letoraste a zastrihnutím ostatných strapcov na polovicu sa dosahuje vynikajúca kvalita. 

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, dlhé, pri základe viackrát rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú malé až stredne veľké, mierne oválne, v plnej zrelosti zlatožlté až mierne ružovkasté. Dužina je šťavnatá, obsahuje semená. Chuť je aromatická a sladkokyslá, vyvážená. Cukornatosť je väčšinou medzi 21-23 °NM, v dobrých ročníkoch aj vyše 24 °NM, obsah kyselín je medzi 7-9 g/l.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra, obvykle začiatkom mesiaca v kvalite neskorého zberu a koncom mesiaca v kvalite výber z hrozna. 

VYUŽITIE: je to veľmi kvalitná muštová odroda na výrobu širokého spektra vín: napr. aromaticky výrazné vína vyrábané výrazne reduktívnou metódou, barikované vína, "autentické vína" v kvevri (keramických nádobách) bez pridania oxidu siričitého. Chuť vína je plná, harmonická, so sviežou kyselinkou, dominujú v nej grapefruit, broskyňa, marhuľa a zelená paprika.

STANOVIŠTE: slnečné, s južnou a juhozápadnou expozíciou. Je nenáročný na pôdne podmienky, vhodné sú suchšie, ale aj vlhkejšie pôdy s väčším podielom ílu, keďže ani v týchto podmienkach sa netvoria husté strapce. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, je dobre až veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) na princípe hypersenzitivity, dobre odolný voči múčnatke  (Erysiphe necator) - v horších ročníkoch môžu byť napadnuté listy, ale plody nebývajú napadnuté, dobre až veľmi dobre odolný voči plesni šedej - botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchavaním strapcov ani abiotickým vädnutím trapiny. Dá sa pestovať ekologickým spôsobom. 

PÔVOD: bývalý ZSSR, Všeruský vedecko-výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka. Vyšľachtili ho v roku 1947 J. I. Potapenko, L. I. Proskurnja a A. S. Skripnikova ako kríženca odrody Severnyj x zmes peľu odrôd Muškát vengerskij, Muškát belyj, Muškát alexandrijský). Obsahuje gény Vitis amurensis. Synonymá: Cvetočnyj (pôvodný názov), pod menom Blütenmuskateller sa pestuje najmä v nemecky hovoriacich krajinách.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením, intenzita rastu zálistkov je vysoká. Je nutné v zóne strapcov odstraňovať zálistky a 1-3 listy. Listy sú stredne veľké až veľké, okrúhle, troj- až päťlaločné, stredne hlboko vykrajované. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: primeraná, pravidelná. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, pri ňom netreba robiť prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, valcovito-kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, guľaté. Šupka je pevná, žltozelená, na oslnenej strane jantárová, s jemným voskovitým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je s výraznou muškátovou vôňou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná na výrobu odrodových vín a cuvée s intenzívnou muškátovou vôňou s jemnou ovocnosťou a výraznou, sviežou kyselinou.

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné, je stredne náročný na polohu, menej náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Vo vlhkých pôdach zas môžu mať veľmi husté olistenie, čo zvyšuje citlivosť na hubové patogény.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), stredne až menej odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Je málo citlivý na spŕchanie súkvetí, netrpí abiotickým vädnutím strapcov. Dá sa pestovať v režime ekologického poľnohospodárstva, ale s ochranou proti múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, Breisgau, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, vyšľachtil ho v r. 1983 Norbert Becker ako kríženca odrôd Seyval x Zähringer (pôvodne udávaný rodičovský pôvod Cabernet Sauvignon x Bronner), registrovaný bol v r. 2013 v Nemecku. Je to medzidruhový kríženec obsahujúci gény amerických druhov Vitis spp. aj Vitis amurensis. Synonymá: FR 392-83.

RAST: stredne bujný až bujný s pomerne riedkym olistením, postačuje odstraňovanie zálistkov, prípadne 1-2 listov v zóne strapcov. Listy sú tmavozelené, stredne veľké, trojlaločné, so stredne hlbokým vykrojením. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavným kvetom.

PLODNOSŤ: pravidelná, primeraná, nevyžaduje prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké, pri základe rozvetvené, horná časť je široká, spodná úzka, valcovitá, stredne husté až redšie. Bobule sú malé až stredne veľké (1-1,5 g), guľaté. Šupka je pevná, ružová či ružovočervená, na slnečnej strane niekedy s jemným oranžovým odtieňom. Chuť je harmonická, vyvážená. Cukornatosť je 21-24 °NM, obsah kyselín 6,5-9 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná najmä na výrobu vysoko kvalitných, voňavých, harmonických, plných vín s príjemnou, jemnou kyselinkou v kvalite neskorého zberu. 

STANOVIŠTE: slnečné, najmä svahovité, južné pozemky. Je stredne náročný na stanovište, dá sa pestovať v podobných lokalitách ako Rulandské biele a Rulandské šedé. Je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy. Je vhodný do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ:  je veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola), veľmi dobre voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), dobre až veľmi dobre voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Dá sa dobre pestovať v podmienkach ekologického vinárstva.

PÔVOD: Lotyšsko, vyšľachtil ho Pauls Sukatniks, v roku 1964 urobil selekciu z kríženia odrôd Jubilejnaja Novgoroda x (Smuglyanka x Dvietes Zila). Je komplexným medzidruhovým krížencom medzi Vitis vinifera, Vitis labrusca a Vitis amurensis.

RAST: veľmi bujný. Listy má veľké, trojlaločné, sýtozelené. Drevo veľmi dobre vyzrieva pred zimou. Neskoro raší.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, asi 2 roky po výsadbe, vysoká, približne 12 kg/ker pri dospelom kre. 

PLODY: strapce sú stredne veľké (350-450 g), kužeľovité až valcovité, voľné s  30-35 bobuľami. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 6-7 g), guľaté, tmavomodré až čierne, pokryté voskovitým svetlomodrým osrienením. Šupka je pevná, pružná. Dužina má konzistunciu želé s niekoľkými veľkými semenami. Chuť je sladkokyslá, harmonická (cukornatosť 16-20 °Brix, kyselín je maximálne 5 g/l), aromatická s jemnou vôňou prezretých jahôd typickou pre krížence s Vitis labrusca.   

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, obvykle v 2. polovici augusta.

VYUŽITIE: univerzálna odroda na výrobu purpurovočervených ovocných vín s typickou vôňou prezretých jahôd, ale aj na priamy konzum ako stolová odroda, či na výrobu muštov, džemov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje ľahšiu, dobre priepustnú, stredne úrodnú pôdu, lepšie než mnohé iné odrody znáša sucho či chudobnejšiu pôdu. Je vhodný aj do úplne okrajových polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuodolná v dreve a pukoch do -30 °C či dokonca až -35 °C. Neskoro raší a tak obvykle uniká aj neskorým jarným mrazom. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči múčnatke (Erysiphe necator).

PÔVOD: Švajčiarsko, región Jura, v r. 1992 vyšľachtil Valentin Blattner ako medzidruhový kríženec odrôd Medina (Seyve Villard 12-286 x Medoc noir) x Kaberne severnyj ((Galan x V. amurensis) x (V. amurensis x V. vinifera)).

RAST: veľmi bujný. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: dobrá, je stredne citlivý na spŕchanie.

PLODY: strapce sú stredne veľké, kužeľovité, riedke až husté, často krídlaté. Bobule sú malé až stredne veľké. Šupka je modročierna, pružná a pokrytá hrubou vrstvou voskovitého osrienenia. Dužina je riedka.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu aromatického vína s osobitou muškátovou vôňou a s menším množstvom trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vo vlhkej pôde dobre rastie, ale menej plodí. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých oblastí pestovania viniča.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve v zime, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie jarnými mrazmi, ale dobre regeneruje a rodí z podočiek. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola), neatraktívny pre muchu drozofilu japonskú (Drosophila suzukii).

PÔVOD: Švajčiarsko, v r. 1991 vyšľachtil Valentin Blattner ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Regent, registrovaný od r. 2007 vo Švajčiarsku, od 2010 v Nemecku.

RAST: veľmi bujný, vzpriamený, potrebuje vzdialenosť asi 1,25 m medzi rastlinami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý

PLODNOSŤ: vysoká, ale s redukciou úrody v prospech kvality treba počkať po odkvitnutí, lebo má tendenciu spŕchať.

PLODY: strapce sú stredné až veľké, kónické s krídelkami, riedke až stredne husté, často s preprchávajúcimi bobuľami. Bobule sú menšie, takmer bez semienok, zelené, s hrubšou šupkou. Pri dozrievaní sa sfarbujú do žlta. Dužina je riedka. Chuťový profil sa podobá odrodám Rizling rýnský a Sauvignon Blanc, najsladšie sú bobule bez semienok.

DOZRIEVANIE: neskoré, začiatkom októbra.

VYUŽITIE: vhodný na výrobu bieleho vína.

STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy.

ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je dobre mrazuodolný - podobne ako Rizling rýnsky.

PÔVOD: USA.

RAST: robustný a odolný ker.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké strapce s veľkými, ružovofialovými bobuľami. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, aromatická, s jemnou jahodovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: stolová odroda, vhodná na priamy konzum i výrobu vína, želé.

STANOVIŠTE: južné a stredné polohy, chránené slnečné stanovište. Pôdy hlboké, výživné.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám, nevyžaduje chemickú ochranu, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: ČR, Vinselekt Perná, registrovaný v r. 2001, medzidruhový kríženec odrôd Rakiš a Merlan.
RAST: stredne silný. Pučí v poslednej dekáde apríla, niekedy býva poškodzovaná mrazmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý. Kvitne stredne skoro, v prvej polovici júna.
PLODNOSŤ: vysoká, pohybuje sa medzi 10 – 15 t/ha.
PLODY: Strapce stredne veľké (136 g), cylindricko-kónické, stredne husté s krídelkom. Bobule sú stredne veľké, guľovité, zelenožltej farby, na oslnenej strane hrozna pomerne intenzívne ružovkasté. Cukornatosť dosahuje 17–22 °NM a obsah kyselín je 8–11 g./l.
DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra. Strapce vydržia dlho na kríku v dobrom stave a dajú sa z nich robiť bobuľové výbery a ľadové vína.
VYUŽITIE: na mierne korenisté víno aj priamy konzum. Malverina je určená pre výrobu odrodových vín. Mladé vína majú kvetinovú a ovocnú vôňu a vyšší obsah kyselín. Ležaním vo fľaši sa víno harmonizuje. Je tiež vhodná pre výrobu biovín.
STANOVIŠTE: má stredné až vyššie požiadavky na stanovište. Dobré vyzretie hrozna je podporené svahovitými polohami, ktoré sú veľmi dobre oslnené. Na pôdu nemá vysoké požiadavky. Dobre rastie na hlinitých, hlinitopiesočnatých a piesočnatých pôdach. Vhodnejšie sú pôdy chudobnejšie a suchšie ako pôdy veľmi vlhké.
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) , stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je stredne mrazuodolná. Je schopná priniesť priemernú úrodu zo spiacich očiek – podočiek po zamrznutí jarnými mrazmi.