Zeleň do miest

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Gloucestershire, v záhrade Hidcote Manor Garden ho začiatkom 20. storočia vybral Lawrence Johnston. Je to hybrid druhov Hypericum addingtonii × H. calycinum × H. hookerianum.

RAST: umiernený, je to poloopadavý či opadavý krík, v oblastiach s teplými zimami dorastá do výšky aj 120 cm, v chladnejších oblastiach nadzemná časť vymŕza a z koreňov sa obnovuje do výšky 45-60 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy dlhé až 6 cm a červenkasté, tenké konáre.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi dlho a bohato od júna do septembra veľkými (6-7 cm), jemne voňavými, pätpočetnými, sýtožltými, voskovitými kvetmi v tvare misky v súkvetiach po až 6 kvetov. V strede je množstvo veľkých, výrazných tmavožltých tyčiniek plných peľu, ktorý je aktraktívny pre množstvo druhov hmyzu.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: malé, nejedlé, ale dekoratívne, guľovité, hnedočervené či oválne bobule s priemerom 0,8-1,5 cm.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna najmä počas kvitnutia v lete a po dozretí plodov na jeseň, ale aj červenkasté konáre sú ozdobné počas zimy. Používa sa ako solitéra, ale najmä ako pôdopokryvná rastlina alebo do nízkych živých plotov či ako lem záhonov v malých aj väčších záhradách, parkoch, mestskej zeleni či do strešných záhrad. Je kvalitným zdrojom peľu pre hmyz počas celého leta. Kvitnúce konáre a najmä konáre s plodmi sa často využívajú vo floristike.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znáša širokú škálu pôd, vrátane suchých kamenitých a piesočnatých. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých či chránených chladných lokalít, kde treba počítať skôr so skorým jarným zrezaním k zemi.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -29 °C v koreni, do asi -23 °C v dreve nadzemnej časti, v kvete uniká spoľahlivo neskorým jarným mrazom. Je silne vetruodolný, po zakorenení aj suchuvzdorný a dobre znáša aj znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh pochádza z Japonska a Číny až po Himaláje, kde rastie vo vlhkých lesoch v údoliach pozdĺž vodných tokov. Odrodu Variegata ako prvý kultivar a zrejme náhodný semenáč priviezol na západ John Graeffer v roku 1783.

RAST: stredne bujný, je to stálezelený krík s guľovitou korunou, dorastá do výšky a šírky 1,8-3 m. Má kožovité, lesklé, hrubé, elipsovité až úzko vajcovité, veľké (do 20 cm) tmavozelené listy so žltým až svetlozeleným fŕkaným panašovaním, horná polovica listov má zúbkovaný okraj.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dvojdomá, je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou či obojpohlavnou odrodou, napr.: Mr. Goldstrike, Crotonifolia Male, Rozannie (obojpohlavná). Drobné fialovo-gaštanové kvietky s krémovobielymi peľnicami kvitnú skoro na jar - v marci až apríli. Každý kvet má štyri kalíšne a štyri okvetné lístky. Samičie kvety sa objavujú v kratších zhlukoch z pazúch listov.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača skorá (3-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká, ak kvety nezmrznú, pravidelná.

PLODY: veľmi okrasné, červené, až 3 cm veľké, nejedlé kôstkovice.

DOZRIEVANIE: v októbri až decembri, často ostávajú na kríku dlho do zimy.

VYUŽITIE: nenáročný krík okrasný celoročne listami a počas jesene a zimy aj plodmi v prípade prítomnosti opeľovača. 

STANOVIŠTE: plné slnko až úplný tieň v lokalite chránenej pred vetrom, najkrajšia je asi v polotieni. Je nenáročná na pôdu, preferuje dostatočne vlhkú a humóznu. Aby rýchlo rástla, potrebuje veľa vlahy a preferuje vlhké ovzdušie. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v zelených častiach do asi -22 °C, v dreve asi do -24 °C. Kvety môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Znesie aj znečistenie ovzdušia. V príliš mokrej, zle odvodnenej pôde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov, po polievaní na list sa môže vyskytnúť hubová škvrnitosť listov (Cercospora aucubae).

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda Milky Way pochádza z USA, zo štátu Ohio, zo skupiny 15 semenáčov, ktoré boli pôvodne vybrané vo Wayside Gardens kvôli bujnému vzrastu, skorému a bohatému kvitnutiu s veľkými, bielymi listeňmi a ktoré boli uvedené na trh v roku 1967.

RAST: bujný v rámci druhu. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 3-7 m, zriedkavejšie až 10 m a šírky až 6 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 5–7 cm, ktoré sú voskovobielej farby. Kvitne po olistení od mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 1,5-2,5 cm. Hlávka je skôr hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Väčšinou obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, Japonska, Kórey, V Ruska, Kamčatky. Označenie Alba sa používa na odlíšenie od ružovokvetej varianty Rubra, nie je to vyšľachtená odroda, maximálne selekcia divého druhu.

RAST: stredne rýchly, vytvára kompaktné kry s rozmermi 2x2 m; ľahko odnožuje, ale odnože sa ľahko udržiavajú kosením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne opakovane od júna do septembra (prvých mrazov) bielymi, jednoduchými, silne voňavými kvetmi, ktoré rady navštevujú včely, čmeliaky aj zlatone. Vôňa je typickou vôňou starých ruží.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: šípky sú červené, hladké, guľatého až splošteného tvaru a sú veľké ako menšie jabĺčka či rajčiny s priemerom cca. 2-3 x 1,6 cm, hmotnosťou cca. 4,6 g. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 770 mg na 100 g), A a E a bioflavonoidov. Okrem dužiny obsahujú semienka pokryté pichľavými chĺpkami, ktoré treba pred konzumáciou odstrániť.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra. Ak ich nezjedia vtáky, vydržia aj do novembra.

VYUŽITIE: Ker je kompaktný a dekoratívny nielen kvetmi a plodmi, ale aj listami. Je vhodný do menších aj väčších záhrad, parkov a inej mestskej zelene ako solitéra alebo do voľnejších, nižších živých plotov, najmä ak majú byť nepriestupné. Kulinárne využitie: silne voňavé a horkasté kvety, lupienky bez bázy alebo hydrolát z nich sú vhodné ako jedlá dekorácia šalátov či dezertov, na výrobu džemov, želé, čajov, zmrzlín, sirupov, limonád, ochucovanie octu atď. Postupne dozrievajúce šípky sú po zmäknutí vhodné na priamy konzum, tvrdé sa dajú sušiť (najlepšie po rozpolení a vybratí semien) či spracovať na vynikajúci džem, sirup, víno, s jablkami na výživu. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čaju. Kozmetické a liečivé využitie: z celých kvetov alebo lupienkov sa destiláciou získava ružový hydrolát a éterický ružový olej, ktoré sa následne používajú na výrobu krémov, balzamov, parfémov atď. Nálev alebo hydrolát z lupienkov pôsobia aj proti plynatosti, ako jemné preháňadlo, tonikum či proti zápalu spojiviek.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné stanovište. Pôvodne pochádza z pobrežných piesčin a preferuje ľahšie, dobre odvodnené pôdy, ale darí sa jej vo väčšine pôd, vrátane vysýchavých aj ílovitých, neznáša dobre len zamokrené pôdy. Je veľmi nenáročná a dobre znáša aj zasolenie, takže je vhodná aj k okrajom ciest. Je vhodná aj do živých plotov či do parkov a záhrad.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -50 °C, listy sú odolné voči chorobám, kvety niekedy poškodzujú zlatone, plody sú niekedy červivé. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu, vetru, zasoleniu pôdy a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod o východnej Ázii, vyskytuje sa vo východnej Číne (od SV Jün-nanu na juhu až po Chej-lung-ťiang na severe), v Kórei a Japonsku a na ruskom Ďalekom východe, kde rastie na krovinatých stráňach a v v lesných lemoch, na slnečných lúkach a pastvinách až do výšky okolo 2000 m n.m. Odroda Astra Blue je súčasťou radu Astra a bola vyšľachtená v Holandsku v škôlke Sakata Ornamentals v 2. polovici 90. rokov 20. storočia.

RAST: veľmi umiernený, je to v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca len do výšky asi 55 cm a šírky asi 60 cm. Na jeseň sa vyfarbuje do kombinácie purpurovej so žltou.

OPEĽOVACIE POMERY: minimálne čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne až 9 cm veľkými, levanduľovomodrými kvetmi od začiatku júla až po začiatok septembra. Pred rozvinutím vyzerajú puky ako veľké balóny, od toho je odvodený rodový názov.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká. Nepestuje sa pre plody, hoci sa môže množiť semenami pri zachovaní vlastností materskej rastliny.

PLODY: guľovité až oválne 5-púzdrové tobolky dlhé až 25 mm obsahujúce 5 semien.

DOZRIEVANIE: v auguste až októbri podľa lokality.

VYUŽITIE: ako veľmi dekoratívna trvalka vhodná do trvalkových záhonov v spoločnosti iných balónovníkov či zvončekov, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôzne opeľovače. Vhodná aj ako jedlý a očarujúci okraj zeleninových záhonov, do polotieňa k ružiam, stromom apod. Kulinárne využitie: kvety ako efektná jedlá dekorácia šalátov, dezertov a iných studených jedál, ale aj nápojov. Majú mierne sladkastú príchuť. Vďaka veľkosti a pevnosti sú veľmi vhodné na naplnenie sladkými a slanými krémami, penami, guľkami z mäkkého syra, marcipánu či nasekanými čerstvými bylinkami či na naplnenie cukrom, medom, sirupom, škoricou apod. a plávanie v podobe malých lodičiek na povrchu nápojov. Použiť sa dajú aj balónovité puky. V kórejskej, japonskej a východočínskej kuchyni sa využívajú aj mladé rastlinky a korene do šalátov, nakladanej zeleniny. Liečivé využitie:  rastlina sa dlho používa v čínskej tradičnej medicíne, jej pozitívne účinky boli overené aj západnou medicínou. Korene z 2-3-ročných rastlín sa zbierajú na jar alebo na jeseň, ošúpu sa použijú čerstvé. Obsahujú saponíny, flavonoidy, polyfenoly a ďalšie látky. Používajú sa proti vnútorným parazitom, astme, zvýšenému cholesterolu, kašľu, zápalom, na zníženie krvného tlaku a cukru v krvi, blokujú uvoľnenie histamínu. Používa sa proti vlhkému kašľu, nachladnutiu, bronchitíde, infekciám hrdla, pľúcnym abscesom. V Kórei ho používajú aj proti vysokému krvnému tlaku a cukrovke.

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, s ľahkou, piesočnatou či piesočnatohlinitou, dobre odvodnenou pôdou, aby dobre prezimovala.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni do asi -34 °C za predpokladu dobre odvodnenej pôdy, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je málo náchylná na choroby, potrápiť ju môžu slimáky a slizniaky, najmä na jar.

PÔVOD: druh je dosť premenlivý a pochádza zo severnej Európy, Ázie a Severnej Ameriky, v strednej a západnej Európe sa vyskytuje ostrovčekovito ako glaciálny relikt. Odroda Goldfinger pochádza z Holandska, Gorsselu, kde ju vyšľachtil H. Knol a na trh uviedol v roku 1970. 

RAST: stredne bujný, s hustým, guľovitým habitom, v porovnaní s inými odrodami nátržníku krovitého je bujnejší. Je to opadavý ker dosahujúci výšku 0,9-1,2m a šírku 1,2-1,5 m. Listy sú zložené, obvykle tvorené piatimi úzkymi, kopijovitými, šedozelenými až modrozelenými lístkami. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. V rámci nátržníkov začína rozkvitať stredne skoro, od júna do októbra či prvých silnejších mrazov veľkými (4-5 cm), zlatožltými kvetmi s 5 lupeňmi a množstvom ozdobných tyčiniek.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: drobné, chlpaté, nejedlé nažky.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna olistením aj dlhým kvitnutím a používa sa najmä ako krovitý okraj záhonov, na nízke živé ploty, ako pastva pre rôzne opeľovače, v záhradách, parkoch a inej mestskej zeleni, aj ako protierózna drevina na svahoch. Kulinárne využitie: sušené listy sa používajú ako náhrada čínskeho čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, preferuje dobre odvodnenú hlinitú pôdu, preferuje zásaditú pôdu, ale znesie aj mierne kyslú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve až do -42,8 °C až -45,6 °C, kvety po slabších mrazoch na jeseň pokračujú v kvitnutí. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu. Nezvykne trpieť chorobami, niekedy sa môže vyskytnúť múčnatka, listové škvrnitosti či v nedostatočne odvodnenej pôde zahnívanie koreňov.

PÔVOD: Holandsko, Dalfsen, vyšľachtil ju ako medzidruhového kríženca Agastache vráskavej (Agastache rugosa) a Agastache anízovej (Agastache foeniculum) Coen Jansen v roku 2002. Jansen hľadal rastlinu, ktorá by kombinovala mrazuvzdornosť amerického druhu (A. foeniculum) s robustnosťou a dlhovekosťou ázijského druhu (A. rugosa). Tento kultivar je v súčasnosti považovaný za jeden z najlepších na trhu vďaka tmavomodrofialovým kvetom a mimoriadnej odolnosti.

RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 90-110 cm a šírky 60 cm. Kopijovité až vajcovité listy sú modrozelené.

OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom tmavomodrofialových kvetov usporiadaných do vysokých klasnatých súkvetí. Kvetné puky sú takmer čierne - od toho je odvodený aj názov odrody.

PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid pravdepodobne netvorí plody.

PLODY: netvorí plody, ak tak sú to hnedé tvrdky.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do približne -24 °C až -28 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou. V zamokrených pôdach môže trpieť hnilobou koreňov.

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: stredná a SV časť USA. Do Európy bol ako okrasná drevina introdukovaný v roku 1800.

RAST: stredne bujný až pomalší. Je to opadavý listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 15-25 m a šírky 8 m. Má široko kužeľovitú korunu s charakteristickými previsnutými spodnými konármi. Šedočierna borka vydrží dlho hladká, u starších stromov je plytko rozpukaná. Listy sú eliptické, dlhé 5–16 cm, s 5-7 podlovastými, zubatými lalokmi a širokými zárezmi. Sú obojstranne lysé a lesklé, iba na rube v pazuchách žiliek sú chumáčiky chlpov. Sú sviežozelené, na jeseň atraktívne červené či lesklohnedé. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome, ale na opelenie vyžadujúci prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca, vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: je neskorá, v zápoji vstupuje do plodnosti vo veku asi 20 rokov, solitérne stromy niekedy už v 15 rokoch. Je striedavá, dosahuje priemerne 210 300 plodov na hektár (s variabilitou 13 300 až 492 700 plodov/ha), pričom nižšia je každé 3 až 4 roky.

PLODY: krátke (max. 1,5 cm) žalude vyrastajúce jednotlivo a takmer prisadajú na konáre. Na 1/3 ich pokrýva plochá čiaška s hustými, chlpatými šupinami.

DOZRIEVANIE: druhý rok po opelení počas októbra.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér, v skupinke či ako vetrolam vo voľnej krajine, najmä na vlhkejších miestach. Plody sú zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z vnútornej kôry alebo z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je pevné, tvrdé, hrubozrnné, ťažké, často s množstvom sukov a vodeodolné, používa sa v šindle, obkladové dosky, v stolárstve na výrobu nábytku. Z dubienok sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, toleruje širokú škálu pôd, čo sa týka vlhkosti, ale neznáša zásadité či vápenité pôdy, v ktorých trpí chlorózou, vyžaduje kyslé až neutrálne pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C. Po zakorenení dobre znáša sucho, zasolenie pôdy posypovou soľou. Dobre znáša vysoké teploty aj vietor. Toleruje znečistenie ovzdušia aj krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda China Girl pochádza z Holandska, kde ju pravdepodobne v roku 1978 pomenovala výskumná stanica Proefstation voor de Boomkwekerij v Boskoop, hoci mohla byť pestovaná dlhšie. 

RAST: v rámci druhu aj poddruhu bujný. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 4-8 m a šírky až 3-8 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis, pod ktorý táto odroda patrí, sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm. Tvar aj farba listeňov sa počas kvitnutia dosť výrazne mení, od zelenkastej cez krémovobielu po hnedastú pri odkvitaní. Kvitne po olistení veľmi bohato od mája do júla v závislosti od genotypu a lokality.

PLODNOSŤ: skorá (3-5 rokov po výsadbe), v prítomnosti inej odrody či semenáča vysoká, hoci výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2,5-3 cm. Hlávka je v závislosti od genotypu, ale aj na jednom strome v rôznej miere hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od genotypu, lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda Cappuccino pochádza z Nemecka, z Gristede, z rododendronového parku škôlky Bruns, kde ju našli ako semenáč okolo roku 1995 a uviedli na trh v roku 2010. Synonymá: Copacabana.

RAST: umiernený. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 4-5 m a šírky až 2,5-3,5 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku medené až mahagónové, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–6 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a pri rašení bronzové až mahagónové a neskôr zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková výrazná žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm, ktoré sú krémovobielej až cappuccinovej farby, neskôr s ružovkastým okrajom. Tvar aj farba listeňov sa počas kvitnutia dosť výrazne mení. Kvitne po olistení bohato od konca mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: skorá. Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť okolo 2 cm. Hlávka je v rôznej miere hladká či hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá, obsahuje semená. Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky, kde rastie v rozmedzí 0–800 m n. m. Kultivar Worplesdon vyselektovala v Spojenom kráľovstve firma George Jackman and Son z Wokingu v roku 1968 zo stromu v obci Worplesdon v grófstve Surrey.

RAST: stredne bujný až umiernený. Je to opadavý strom, dorastá do výšky 12-15 m a šírky 8-12 m. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr, široko pyramidálna, rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, ktoré sú menšie a užšie než u druhu a hlbšie vykrajované. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovejcez červenooranžovú až po červenú či purpurovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od marca do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami. Tento kultivar lepšie znáša vlhké, veterné počasie než druh.

PÔVOD: Dánsko, vyšľachtil ju Niels Dines Poulsen niekedy pred rokom 1959, kedy bola registrovaná, ako kríženca odrôd Columbine x Cläre Grammerstorf, na trh bola uvedená v roku 1963. V roku 1962 vyhrala zlatú medailu na výstave britskej Royal National Rose Society (Kráľovskej národnej ružiarskej spoločnosti ) a v roku 1993 získala ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti).

RAST: je bujný, vzpriamený, je to floribunda (= mnohokvetá ruža) označovaná niekedy ako popínavá ruža. Dorastá do výšky 120-185 cm a šírky 90 až 120 cm. Má stredne zelené listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách od júna až po prvé mrazy citrónovožltými až sýtožltými kvetmi často s ružovkastými okrajmi lupienkov. Kvety sú veľké (priemerne 10 cm), dvojité, s priemerne 17-25 lupienkami a stredne až silne, sladko voňavé, klasického tvaru čajohybridných ruží.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie a červené. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna a voňavá ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, do vyšších živých plotov, ale aj ako kratšia popínavá ruža k trelážam či k múru, nie na veľmi vysoké oblúky. Kulinárne využitie: stredne až silnejšie aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj do chladných polôh so zimnou ochranou čečinou.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne až vyššie odolná voči čiernej škvrnitosti ruží (Diplocarpon rosae), stredne odolná voči múčnatke (Podosphaera pannosa) a vyššie odolná voči hrdzi (Phragmidium mucronatum). Je stredne odolná voči suchu po zakorenení, kedy ju môžu potrápiť aj vošky.

PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Kultivar Fragrant Bouquet vyšľachtil v roku 1982 známy šľachtiteľ host Paul Alden ako kríženca medzi odrodami Fragrance x Fascination.

RAST: stredne rýchly. Dorastá do trsu s výškou 35-50 cm a šírkou 80-90 cm, s jablkovozelenými, srdcovitými, vlnitými listami s výraznou žilnatinou a krémovým lemom a rozmermi približne 15x10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od začiatku júla do augusta bielymi, zvončekovitými, silne voňavými kvetmi.

PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti inej odrody je plodnosť vysoká.

PLODY: suché, pukavé tobolky obsahujúce viacero semien, ktoré si nezachovávajú vlastnosti odrody.

DOZRIEVANIE: od konca júla do septembra.

VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň až silnejší tieň, ale tejto odrode nevadí ani priame ranné slnko, treba sa vyhnúť lokalite silne osvetlenej poobedným slnkom. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C).

PÔVOD: južná časť Kórejského polostrova, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy a Japonsko. Ide o drevnatú lianu, ktorá vo svojej domovine rastie vo vlhkých lesoch, a popína sa po stromoch a skalách. Do európskej kultúry bola uvedená približne v druhej polovici 19. storočia (okolo roku 1865).

RAST: pomalší v prvých rokoch, neskôr pomerne bujný. Je to opadavý, popínavý ker dorastajúci do výšky aj 10-15 m a šírky 4-10 m a vyžadujúci dostatočne pevnú oporu, o ktorú sa môže prichytiť priľnavými vzdušnými korienkami. Má stopkaté, elipsovité, na vrchole špicaté, na okraji zúbkaté listy dlhé 5-10 cm a široké 3–7 cm. Dobre znáša rez, ktorý sa odporúča po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v júni až júli drobnými, bielymi, plodnými kvetmi plnými peľu a nektáru, ktoré tvoria veľké ploché metliny široké až 15-25 cm a ktoré sú po krajoch lemované sterilnými kvetmi veľkými až 3 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. Vstupuje do plodnosti obvykle 5-8 rokov po výsadbe, plodnosť je obvykle stredná.

PLODY: drobné tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri. Nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: krásny okrasný vertikálny prvok záhrad - ideálna na popínanie okolo múrov, plotov, stien domov, altánkov či pergol. 

STANOVIŠTE: preferuje polotieň či tieň, ale darí sa jej aj na plnom slnkom za prepokladu pravidelnej zálievky. Má rada hlinité až humózne, vlhké, ale dobre priepustné pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -34°C. Dobre toleruje tieň a vietor, horšie toleruje sucho. Môže byť napádaná voškami či červcami. Z chorôb sa môže vyskytovať škvrnitosť listov, múčnatka a zriedkavo sivá pleseň.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: obsahuje kyanogénne glykozidy typické pre rod Hydrangea (potenciálne mierne toxická pri požití). Škodlivá pre psy a mačky. Môže spôsobiť kontaktnú dermatitídu (kožný alergén) - pri manipulácii sa odporúča používať ochranné rukavice.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Kultivar Emerald 'n' Gold vyšľachtili v roku 1963 v USA v štáte Massachusetts v škôlke Corliss Brothers nursery v Ipswichi.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku približne 0,5-1 m a šírku 1-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch žlto panašované, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: druh pochádza zo západnej a severnej Európy, od Pyrenejského poloostrova cez Francúzsko a Nemecko, západné Rakúsko a Švajčiarsko, po južné Nórsko, Švédsko, na sever Poľska, vyskytuje sa pôvodne aj vo Veľkej Británii, Írsku, v určitých lokalitách v Taliansku, na Korzike, v severoafrickom Maroku. Tam rastie vo svetlých dúbravách, na okrajoch lesa, na vlhkých piesočnatých až ílovitých pôdach, najmä v oblastiach s vyššou vzdušnou vlhkosťou, je typický pre prímorské oblasti. Odroda Serotina je neznámeho pôvodu, ale pestovala sa v holandských škôlkach už v 19. storočí.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca aj do 5-6 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý (najmä nočnými morami), jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v rámci zemolezov ovíjavých neskoro ("serotina" = neskorá), teda od júna do júla a po kratšej prestávke od augusta do prvých mrazov veľkými, silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou červenou z vonkajšej a žltou až žltobielou z vnútornej strany.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti inej odrody či semenáča zemolezu ovíjavého vysoká, pravidelná, inak nižšia.

PLODY: malé (priemerne 6-10 mm, 0,2-0,8g), guľaté, mierne jedovaté, ale dekoratívne bobule. Šupka je oranžovočervená až jasne červená, lesklá, hladká. Dužina je mäkká, šťavnatá, obsahuje niekoľko semien.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra.   

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna a voňavá liana ozdobná nielen dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj žiarivočerenými plodmi, atraktívna kvetmi pre množstvo opeľovačov a plodmi pre vtákov. Je vhodná na ovíjanie po pergolách, oblúkoch, samostatne aj pri stenách stojacich trelážach, plotoch v menších aj väčších záhradách, balkónoch, terasách, ale aj v parkoch či inej mestskej zeleni, najmä pri vodných prvkoch. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, v teplých oblastiach najlepšie na stanovišti s poobedným zatienením. Preferuje humóznu, výživnú, dobre odvodnenú pôdu a vlhkejšie ovzdušie. Vhodný do teplých, stredne teplých a chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29°C až -34 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. V teplých lokalitách sa môže vyskytnúť múčnatka, škvrnitosť listov alebo vošky či puklice, inak nezvykne veľmi trpieť chorobami. 

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Gravetye Manor, vyšľachtil ho Ernest Markham v 30. rokoch 20. storočia (cca. 1935) ako semenáč neznámeho pôvodu a uvedený bol na trh posmrtne. V roku 1993 získal ocenenie RHS Award of Garden Merit (AGM), čo potvrdzuje jeho spoľahlivosť a vysokú estetickú hodnotu. Synonymá: C. macropetala var. markhamii.

RAST: stredne bujný. Je to bohato kvitnúci kultivar, dosahujúci výšku 2-2,5 m, avšak v ideálnych podmienkach a bez pravidelného rezu môže túto veľkosť poľahky zdvojnásobiť. Zložené listy tvorí 9 hlboko lístkov. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na minuloročných výhonoch. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája, preto je možné vykonať rez hneď po odkvitnutí, aby sa rastlina udržala v požadovaných medziach. Hoci na jar vytvára záplavu kvetov, po hlavnej vlne kvitnutia len veľmi neochotne remontuje - ak áno, tak je to zvyčajne v septembri. Kvety sú prevísajúce a poloprevísajúce, zvonovitého tvaru. Tvoria ich 4 tmavoružové bazálne okvetné lístky dlhé asi 5 cm. Uprostred nich je sukňa podobných, ale užších patyčiniek (staminodium). Tyčinky sú krémovej farby.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v septembri až októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodný na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jeho výsadbu. Na plnom slnku najviac kvitne. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztočce. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 1985, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: Monika, TANakinom.

RAST: bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 130-170 cm a šírky 80-120 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Je stredne tŕnitá a stredne husto olistená tmavozelenými, lesklými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra stredne veľkými, plnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) jemnej vône a medenooranžovej farby so zlatožltou spodnou stranou, ktoré pri odkvitaní blednú do broskyňovej s ružovým nádychom a obvykle rastú po jednej na stonke.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky malé (6-10 mm), elipsovité, oranžovočervené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Silne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes ako kríženca odrody New Day (= Mabella) s neznámym semenáčom niekedy pred rokom 1977, kedy bola uvedená na trh firmou Kordes. Synonymá: Goldsmith, Helmut, KORbelma, Simba.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-120 cm a šírky cca. 50-60 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, jemne lesklé listy, zelené letorasty a málo tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými, plnými kvetmi (s 30-40 lupeňmi) žĺtkovožltej až citrónovožltej farby a jemnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, silne odolná voči hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Stredné a južné časti USA, štáty Missouri, Arkansas a Oklahoma, objavuje sa aj na juhovýchode Texasu. Kultivar Mellow Yellows uviedla na trh nemecká firma Jelitto Perennial Seeds v roku 2018.

RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50-80 cm, široká 10-50 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, kopijovité až široko kopijovité, dlhé okolo 18 cm; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra stredne veľkými kvetmi (s priemerom 7,5-10 cm). Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety počas kvitnutia menia farbu: od mangovožltej cez kanárikovožltú až po svetložltú, rúrkovité kvety sú hnedooranžové a rozkvitajú postupne. Odstraňovaním odkvitnutých kvetov podporíte rast nových. 

PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno. Môže sa množiť semenami, zachováva si vlastnosti materskej rastliny.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: táto veľmi okrasná trvalka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre opeľovače a motýle. Po odkvitnutí zostávajú stredy kvetov dekoratívne a môžu sa uplatniť aj v aranžmánoch sušených kvetov. V záhradných kompozíciách sa jej žltý odtieň dobre kombinuje s modro a fialovo kvitnúcimi trvalkami či bylinkami - agastache, zvončekmi, levanduľou, yzopom, kocúrnikom,...atď.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar poriadne potrápiť. Môže sa vyskytnúť aj škvrnitosť listov.

Fotky zdroj: Matthias Böckel z Pixabay

PÔVOD: neznámy, hybrid vypestovaný z pôvodne juhoafrických druhov, pravdepodobne Kniphofia uvaria and Kniphofia linearifolia

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 90 cm a šírky 60 cm, rozrastá sa z "koruny" podzemkami. Je to stálezelená trvalka so vzpriamenými alebo skláňajúcimi sa listami dlhými 80 cm a širokými 2–4 cm. Stvol je zakončený strapcovitým, valcovitým súkvetím. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná. Kvitne dlho, od júna až do prvých mrazov strapcovitým, valcovitými súkvetím pripomínajúcim fakľu, dlhým 20-30 cm, ktoré sa ku koncu zužuje. Kvetné puky sú žlté, kvety v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.  

PLODNOSŤ: pravdepodobne netvorí plody alebo veľmi málo.

PLODY: ak, tak takmer guľovité tobolky, dlhé 5–7 mm.

DOZRIEVANIE: ak vôbec, tak pár týždňov po odkvitnutí. 

VYUŽITIE: je kvetom okrasná a nektárodajná trvalka vhodná do záhrad, parkov či mestskej zelene do záhonov, skaliek, prérijných kompozícií či záhonov na rez kvetov do vázy. 

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, po zakorenení znesie aj suchšiu pôdu od mierne zásaditej po mierne kyslú. Neznáša zamokrenú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23 °C až -29 °C v podzemku pri dobre odvodnenej pôde, po zakorenení dobre odolná voči suchu, vysokým teplotám či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: Francúzsko, Versailles, vyšľachtil Marcel Moser v škôlkach Moser & Fils. Na trh bol uvedený v roku 1897. Ide o hybrid vzniknutý krížením hybridov Clematis Belisaire x Clematis Marcel Moser.

RAST: bujný, je to vysoká opadavá liana, dosahujúca výšku 2,4-4 m a šírku 0,5-1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5-8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve, netreba ho výrazne rezať. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája na staršom dreve a následne opätovne začiatkom jesene na letorastoch. Tvorí veľké, jednoduché, ploché kvety s priemerom 15-20 cm, ktoré sa skladajú z 6-8 ružovofialových špicatých okvetných lístkov. Každý z nich nesie výrazný karmínový pruh a kontrastné červenkasté tyčinky. Farba kvetov na intenzívnom slnku bledne.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú veľké a dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri až decembri.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

Foto zdroje: congerdesign, dendoktoor a Etienne-F59 (Pixabay)

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej Ameriky - najmä východných a stredných oblastí USA a východu Kanady. Rastie tam najmä na brehoch vodných tokov, okrajoch lesov a skalnatých svahoch. Kultivar Little Devil^™ vyšľachtil v USA vo Wisconsine profesor David C. Zlesak na University of Wisconsin - River Falls a bol uvedený na trh okolo roku 2010 a ochrannú známku naň má škôlka Bailey Nurseries. Synonymá: Donna May. 

RAST: kompaktný, umiernený, polovzpriamený. Je to opadavý ker, ktorý vyniká jemne textúrovaným, tmavobordovým olistením, ktoré ho odlišuje od iných kultivarov tavole kalinolistej. Dorastá do výšky a šírky okolo 90-120 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni. Kvety sú chocholíkovité vrcholíky ružovkastobielej farby.

PLODNOSŤ: pravidelná ale kvantitatívne nevýznamná. Plodenie má najmä okrasný charakter. 

PLODY: plod je malý, nafúknutý mechúrik, 0,5 - 1cm veľký, zelenej až červenohnedej farby pri dozrievaní. Má výhradne okrasný charakter. 

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. 

VYUŽITIE: ako okrasný ker pre svoje výrazné tmavopurpurové až bordové listy a ružovkasté kvety najmä do okrasných záhrad, skupinových výsadieb, nízkych živých plotov alebo do nádob. 

STANOVIŠTE: slnečné, dobre toleruje polotieň. Nenáročná na pôdu - vyhovujú jej piesčité, hlinité aj ílovité pôdy, široká škála pH. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná až do -37 až -40 °C, mierne suchovzdorná, toleruje mestské prostredie. Vysoko odolná voči škodcom a chorobám, zriedkavo sa môžu vyskytnúť vošky. Je podstatne vyššie odolná voči múčnatke než iné odrody tavole.