Ovocné

PÔVOD: ČR, Vinselekt Perná, registrovaný v r. 2001, medzidruhový kríženec odrôd Rakiš a Merlan.
RAST: stredne silný. Pučí v poslednej dekáde apríla, niekedy býva poškodzovaná mrazmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý. Kvitne stredne skoro, v prvej polovici júna.
PLODNOSŤ: vysoká, pohybuje sa medzi 10 – 15 t/ha.
PLODY: Strapce stredne veľké (136 g), cylindricko-kónické, stredne husté s krídelkom. Bobule sú stredne veľké, guľovité, zelenožltej farby, na oslnenej strane hrozna pomerne intenzívne ružovkasté. Cukornatosť dosahuje 17–22 °NM a obsah kyselín je 8–11 g./l.
DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra. Strapce vydržia dlho na kríku v dobrom stave a dajú sa z nich robiť bobuľové výbery a ľadové vína.
VYUŽITIE: na mierne korenisté víno aj priamy konzum. Malverina je určená pre výrobu odrodových vín. Mladé vína majú kvetinovú a ovocnú vôňu a vyšší obsah kyselín. Ležaním vo fľaši sa víno harmonizuje. Je tiež vhodná pre výrobu biovín.
STANOVIŠTE: má stredné až vyššie požiadavky na stanovište. Dobré vyzretie hrozna je podporené svahovitými polohami, ktoré sú veľmi dobre oslnené. Na pôdu nemá vysoké požiadavky. Dobre rastie na hlinitých, hlinitopiesočnatých a piesočnatých pôdach. Vhodnejšie sú pôdy chudobnejšie a suchšie ako pôdy veľmi vlhké.
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) , stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je stredne mrazuodolná. Je schopná priniesť priemernú úrodu zo spiacich očiek – podočiek po zamrznutí jarnými mrazmi.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, náhodný semenáč, ktorý asi v r. 1809 našiel záhradník A. P. Audusson v záhrade grófa Germain de la Forest ď Armaille a rozmnožil ju a v r. 1812 uviedol na trh s menom „hruška Éparonnaiská". V r. 1820 bola premenovaná na počesť vojvodkyne z Angouleme.

RAST: v škôlke a v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, vytvára stredne veľké, ihlanovité koruny, často jednostranné s postrannými previsnutými konármi a hustým, krátkym plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Avranšská, Drouardova, Eliška, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá, vo vyhovujúcich podmienkach vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g na vysokokmeňoch a polokmeňoch, až 600 g na nižších tvaroch), hruškovito baňaté, veľmi zhrbolené, najmä pri kalichu a stopke. Šupka je hrubá, hladká, matná, pri zbere svetlozelená, neskôr na slnečnej strane zlatožltá až s jemným červenkastým líčkom, na zatienenej svetložltá, s nápadnými, veľkými, hrdzavými lenticelami, hrdza sa vyskytuje len málo okolo kalicha a stopky. Dužina je belavá, maslovitá, úplne rozplývavá, jemná, veľmi šťavnatá, z horších polôh skôr hrubšia a krehká. Chuť je výborná, sladkokyslá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, treba ju zbierať včas, konzumne dozrieva od polovice novembra, niekedy aj skôr, vydrží do polovice decembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov a lekvárov. Má stredný sklon k otlačeniu plodov, dopravu znáša dobre len v tvrdom stave krátko po zbere. Dužina málo hnedne na vzduchu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom s teplou, úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. V nevhodných, studených a mokrých pôdach má málo kvalitné, repovité plody a aj úrodnosť je nižšia a menej pravidelná. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti.