Ovocné

PÔVOD: zrejme Fínsko v 80. rokoch 20. storočia, ale korene siahajú do 90. rokov 19. storočia a práce Ivana Vladimíroviča Mičurina, odroda arónie Mičurinovej (Aronia mitchurinii), teda zrejme kríženca [(Sorbus aucuparia x Aronia melanocarpa) x Aronia melanocarpa], niekedy je označovaná aj ako Aronia x prunifolia. Je veľmi blízko príbuzná odrode Nero.

RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké, len nepatrne menšie než odroda Nero.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká.

PLODY: na aróniu veľké (100 plodov váži priemerne 99,5-110 g, merajú priemerne 0,9 cm), guľaté až sploštene guľaté, stredne pevné, v okolíku je priemerne 20 plodov. Sú tmavofialové až čierne, je to jedna z najtmavších odrôd v šupke aj v dužine, ale má výrazne svetlé osrienenie. Šťava veľmi silne farbí. Majú strednú výťažnosťou šťavy (priemerne 77,2 %), majú stredný obsah cukru (14,2 °Bx či 9,16 g na 100 g) a nižší obsah kyselín (0,8 g na 100 g) aj polyfenolov než iné odrody. Chuť má sladkú, málo kyslú, menej trpkú než odroda Nero, so slivkovo-likérovou dochuťou.

DOZRIEVANIE: neskoršie, asi 2 týždne po odrode Nero, asi v polovici septembra, na sušenie sa dá zbierať ešte aj v októbri. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, z dôvodu vysokého obsahu antibakteriálnych a antiplesňových látok vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: plody začerstva, vtedy obsahujú všetky účinné látky. Používajú sa na výrobu kompótov a džemov, vylisovaná šťava je vhodným prídavkom do ovocných muštov. Trpkosť sa zmierni zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú plody vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonidov, vitamínov PP, B2, B9, karotény, pektínové látky a rutín. Obsahujú veľké množstvo železa a dôležité mikroelementy: bór, fluór, meď, mangán, kobalt, molybdén a ďalšie. Pre obsah jódu až 400 mg/100 g plodov po odstránení semien sú plody vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, sú vhodné na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C- ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe krvácavých stavov, pri liečbe vysokého krvného tlaku, artériosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľké množstvo rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

 
STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora) aj voči hube Phyllosticta arbutifolia. Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky napr. nezamotali do sietí.

PÔVOD: Kanada, Harrow Research Station v Ontáriu, Richard Layne ho v roku 1969 vybral ako jeden zo 76 krížencov odrôd Rouge du Rousillon a NJA 2 (‘Morden 604’ x voľne opelený ), ktoré vznikli v r. 1963 pričinením L. F. Hougha a Catherine H. Bailey na Rutgers University v USA, na trh bol uvedený v r. 1971.

RAST: slabý až stredne bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Nutná je prebierka plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 47 g), vajcovité, sploštené, mierne nesúmerné, hrboľaté. Šupka je len slabo plstnatá, tmavooranžová, ale takmer celá prekrytá purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, tuhá až veľmi tuhá, stredne hrubá, málo až stredne šťavnatá, kyslosladká, aromatická, chutná. Kôstka je okrúhla a veľmi dobre odlučiteľná od dužiny, obsahuje stredne horké jadro.

DOZRIEVANIE: neskoré, 3. dekáda až koniec júla, 10 dní po odrode Velkopavlovická.

VYUŽITIE: veľmi vhodná na zaváranie kvôli pevnej dužine, vhodná aj na priamy konzum. Veľmi dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch počas zimy aj v kvetoch počas kvitnutia, stredne odolná až odolná voči monilióze (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1915 nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Vytvára veľké, široko rozložené koruny, dostatočne husté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, má alely S₃S₉. Vhodné opeľovače: Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Rivan, Van, Summit, Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká a pravidelná. Plodí v malých chumáčoch po celej dĺžke konárov.

PLODY: veľké (priemerne 6,4 g), srdcovité, mierne hrboľaté. Šupka je pevná, lesklá, hnedočervená až tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, v plnej zrelosti červená, veľmi šťavnatá, farbí stredne silne. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, oválna a dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, teda niekedy počas 1. polovice júna, rovnomerne. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je veľmi dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda najlepšie hlinitopiesčitá, priepustná, ale dostatočne vlhká. Vhodná do suchších teplých až stredne teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetoch. Plody po dažďoch silne praskajú a sú stredne náchylné na moniliózu.

PÔVOD: Fínsko, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici v Lepaa, jeho alternatívne názvy sú Hinnonmäen Punainen alebo Lepaan Punainen.

RAST: stredne bujný, vytvára menšie, dobre rozvetvené vzpriamené až polovzpriamené kry so stredne tŕnitými výhonmi a úzkymi listami. Odporúčame vysadiť na vzdialenosť 1,2 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, pravidelná, spoľahlivá.

PLODY: malé až stredne veľké, krásne bordové, guľaté až elipsovité, s málo chlpatou, kyslejšou šupkou a stredne dlhou stopkou. Dužina je pri plnom vyzretí príjemne aromatická a sladkokyslá, veľmi chutná. Plody nepraskajú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne od začiatku júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), málo náchylná na americkú múčnatku egreša (Sphaerotheca mors uvae) a čiastočne odolná voči antraknóze.

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Geneva Experiment Station, vyšľachtil ju pravdepodobne Donald K. Ourecky ako kríženca odrôd New York 463 (Milton x Cuthbert) x Durham a bola vybraná v roku 1960 z 32 semenáčov, ktoré vznikli z tohto kríženia. 

RAST: stredne silný, vzpriamený rast.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké, pevné plody veľmi lahodnej chuti a príjemnej vône. Po dosiahnutí zrelosti vydržia ešte dlho na kríku.

DOZRIEVANIE: rodí dvakrát do roka, v júli a od septembra do októbra, ak ponechávame len úrodu na leotrastoch, rodí podstatne skôr, už začiatkom augusta či dokonca koncom júla. 

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie.

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, humózna a priepustná záhradná pôda, bohatá na živiny. Pestovanie vo všetkých klimatických oblastiach na Slovensku. V zatrávnení rastlina stráda. Vzdialenosť medzi rastlinami 0,5-1 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt).

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči hubovým chorobám.

PÔVOD: Kanada, vyšľachtili ju L. H. Hough a Catherine H. Bailey na Rutgers University v roku 1968 ako komplexný kríženec týchto odrôd: [(Geneva x Naramata) x (Morden 604) x (Phelps x Perfection)]

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Harlayne, Harogem.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vhodné zabezpečiť veľkosť plodov prebierkou.

PLODY: stredne veľké až veľké, vajcovité, nesúmerné, hrboľaté. Šupka je slabo až stredne plstnatá, stredne hrubá, tmavooranžová, s malým purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá až tuhá, stredne šťavnatá, väčšinou ľahko oddeliteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. a 2. dekáde júla, 8 dní pred Velkopavlovickou. Pri dlhšie trvajúcich dažďoch v čase dozrievania plody niekedy praskajú a sú napadané moniliózou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, konzervovanie, výrobu džemov aj sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a v zime v kvetných pukoch, stredne v kvetoch, tolerantná voči šarke, bakteriálnej škvrnitosti listov (Xantomonas pruni) a monilióze kôstkovín (Monilinia laxa).

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Inštitút sadovníctva Národnej akadémie poľnohospodárskych vied Ukrajiny, vyšľachtili ju manželia Konstantin N. Kopan a Valentina P. Kopan ako kríženca odrôd Novina Prikarpatija x hybridnej formy C106 v roku 2001.

RAST: stredne silný rast, vytvára polovzpriamený ker.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: bobule s vysokým obsahom vitamínu C sú veľmi veľké, s lesklou a pevnou čiernou šupkou a s dužinou vynikajúcej, sladkokyslej až sladkej chuti.

DOZRIEVANIE: plody dozrievajú súčasne a po dozretí neopadávajú; pri zbere sa dajú oberať jednotlivo, bez vytekania šťavy. Dozrieva v polovici júla.

VYUŽITIE: priamy konzum a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň; pôda hlbšia, hlinito piesčitá, priepustná, humózna.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči škodcom, hubovým chorobám, mrazu. Odroda je odolná aj voči vlnovníkovi ríbezľovému.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, škôlkar a pomológ M. Rivers ju vypestoval ako náhodný semenáč a v r. 1894 bola uvedená na trh s názvom Conference - po Britskej národnej konferencii o hruškách z r. 1885.

RAST: najskôr stredne bujný až bujný, neskôr slabší. Koruny sú v mladosti úzko pyramidálne až ihlanovité, neskôr sa pod úrodou konáre oblúkovito ohýbajú a koruny sú širšie.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Madame Verté, Parížanka, Solanka a Williamsova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá a pravidelná, vysoká, málokedy nižšia.

PLODY: stredne veľké až veľké (120-200 g), predĺžene fľaškovité, k stopke viac zúžené, menej vyrovnané v dĺžke a tvare na začiatku plodnosti. Šupka je tuhá, hladká, pololesklá, zelenožltá, jemne bodkovaná, v dolnej tretine súvislo svetlohrdzavá. Dužina je jemná, úplne rozplývavá, šťavnatá, žltobiela, okolo jadrovníka žltooranžová až ružovkastá, niekedy aj celá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je sladká, prijemne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, výborná. Je málo až stredne náchylná na kamienkovitosť.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva postupne po 2-3 týždňoch, od októbra do polovice novembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, destilátov, pyré, kompótov. Výborne sa skladuje v chladiarňach, kde v kontrolovanej atmosfére vydrží aj pol roka.

STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, primerane vlhké, polohy teplejšie, chránené. V suchých alebo studených pôdach sú plody menej chutné a menšie.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Kanada.

RAST: bujný rast, polovzpriamená koruna.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná,

PLODY: stredne veľké, nesúmerné. Šupka je lesklá, stredne hrubá, hladká, pôvodne zelenožltá, prekrytá takmer na celej ploche plodu tmavočerveným líčkom. Dužina je svetložltá, šťavnatá, kyslastosladká, aromatická, veľmi chutná, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: stredne skorá odroda, dozrieva koncom júla / začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum.

STANOVIŠTE: chránené stanovište, teplé a stredne teplé polohy. Dobre znáša i suchšie podnebie.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazom v dreve aj v kvete, odolnejšia voči monilióze a múčnatke broskyňovej, plody sú odolné voči opadávaniu pred zberom, v daždi nepraskajú ani netrpia hnilobou.

PÔVOD: USA, Berries Unlimited, vyšľachtila Lidia Stuart.

RAST: vytvára dobre rozvetvený, kupolovitý krík s výškou aj šírkou 150 cm so silnými, pevnými konármi a hustým olistením.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, ale pre dostatočnú úrodu je potrebná prítomnosť inej odrody ako opeľovača. Vhodné opeľovače: Aurora, Wojtek.

PLODNOSŤ: stredná až vysoká, stabilná, jeden krík dosahuje úrodu priemerne 3,6 kg za rok.

PLODY: sú stredne veľké, podlhovasté a na konci zašpicatené ako banány (priemerne 1,3 g). Dužina je pevná, chrumkavá. Chuť je príjemne sladkastá (priemerne13,5-22 °Brix).

DOZRIEVANIE: je stredne neskoré, približne v polovici júna, ľahko sa zbiera, aj mechanizáciou. Po dozretí neopadáva z kríkov.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, mrazenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná v dreve aj v kvete, dobre odolná voči škodcom a chorobám.

PÔVOD: Rumunsko – Sedmohradsko, veľmi stará odroda.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, vznosne; koruna je veľká, guľovitá, hustá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicous. 

PLODNOSŤ: skorá, úrodnosť bohatá.

PLODY: menšie až stredne veľké, tvar guľovitý, pravidelný. Šupka hladká, suchá, najprv svetlozelená, neskôr svetložltá až slamenná žltá, s červenkastým líčkom a veľmi drobnými lenticelami. Biela dužina, krehká a šťavnatá, chuť kyselkavo - sladká, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra, konzumná zrelosť: december-január, uskladnenie do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba muštov a kuchynské spracovanie, znesie transport.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, polohu (do 600 m n.m.) a agrotechniku, prospieva jej dobrá vzdušná vlhkosť. Dobre znáša veterné polohy.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom a chorobám.

PÔVOD: USA, White County v štáte Illinois v r. 1958, kríženec Morus alba a Morus rubra.

RAST: stredne bujný, dekoratívny strom dorastá do výšky 6 - 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (2. až 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (2-3 cm), pretiahnutého, štíhleho tvaru a tmavočervenej až čiernej farby. Vynikajúca, vyrovnaná, sladkokyselkavá, aromatická chuť a intenzívna vôňa. Dozreté plody silno farbia. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky a sú bohaté na vitamíny.

DOZRIEVANIE: postupné a veľmi dlhé od konca júna až po august.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sirupov, vína.

STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné pôdy. Voľný rast alebo presvetľovací rez koruny - tvarovanie podľa požadovaného tvaru. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Inštitút Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, kde po takmer 40 rokoch práce v roku 1970 vyšľachtil Dr. Rudolf Bauer vitálny a vysoko plodný komplexný kríženec medzi čiernou ríbezľou (ribes nigrum), egrešom (grossularia uva-crispa, dnes r. uva-crispa) odolným voči hrdzi vejmutovkovej a tzv. americkým egrešom (r. divaricatum) odolným voči americkej múčnatke egreša. Výsledný kríženec má vedecký názov podľa všetkých troch zúčastnených druhov - ribes x nidigrolaria, v nemčine získal názov ako skratku z kombinácie nemeckého názvu ríbezle (JOhannisbeere) a egreša (STAchelbeere).

 
RAST: rastie bujne, prerástla svojich rodičov. Tvorí kríky cca. 2 m vysoké aj široké, beztŕnne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: veľká, pravidelná.

 
PLODY: väčšie guľaté, fialovočierne, matné, sladkokyslastej chuti, bez čiernoríbezľovej arómy.

 
DOZRIEVANIE: v polovici júli.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie vo forme kompótov či džemov a sirupov.

 
STANOVIŠTE: otvorené, vzdušné, svetlé, dostatočne vlhké. Vyžaduje zamulčovanie alebo okopávku, nemá rada konkurenciu trávy.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná v dreve, vo vyšších polohách jej môžu vymŕzať kvety, preto je tam vhodné sadiť ju na miesta chránené pred neskorými mrazmi. Odolná voči americkej múčnatke egreša, hrdzi vejmutovkovej aj ďalším chorobám ríbezlí.

PÔVOD: Bulharsko, Drjanovo, vyšľachtená v r. 1951 ako kríženec odrôd Kjustendilska sliva (=klon Domácej slivky podobne ako Bystrická) x Montfortská.

RAST: stredne bujný až slabší, polovzpriamený, vytvára takmer guľovitú, stredne hustú korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: pravdepodobne Stanley, Althanova ringlota, Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), široko elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod hrubým osrienením tmavomodrá so svetlošedými bodkami čiarkami, pevná, hrubá, matná. Dužina je pevná, tuhá, žltozelená až zlatožltá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, dobre až veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, najviac z odrôd pripomína chuť Bystrickej. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze (Monilinia laxa aj Monilinia fructigena), stredne odolná voči červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum), napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta).

PÔVOD: USA, náhodný semenáč v roku 1865 nájdený pánom Amsdenom.

RAST: stredne bujný až bujný, koruna menšia, vzpriamená až polovzpriamená.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne skoro a dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná. Pre udržanie dobrej veľkosti a kvality plodov je nutný hlbší rez a prípadne aj prebierka plodov.

PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké, nepravidelne guľovité. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno prilieha k dužine, je stredne až silno plstnatá, základná farba slamovožltozelená s jasne červenou krycou farbou a rozmytým žilkovaným líčkom. Dužina je jemná, mäkká, vláknitá, šťavnatá, zelenobielej až krémovobielej farby, pod šupkou mierne načervenalá, chuť sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je ťažko odlučiteľná od dužiny. Plody sú stredne až veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú náchylné na praskanie kôstky.

DOZRIEVANIE: v júli až na začiatku augusta, 15-20 dní pred odrodou Redhaven, dozrieva postupne. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Odroda menej náročná na polohu, vhodná do všetkých polôh pre pestovanie broskýň.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravitosti.

PÔVOD: neznámy, zrejme náhodný semenáč druhu Morus alba nájdený už dávno.

Synonymá: Previsnutá čierna.

RAST: rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Otváraním koruny rezom na jar môžeme dosiahnuť široký tvar koruny, pod ktorú sa zmestia aj viaceré deti. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, na veľkosť stromu bohatá a pravidelná. 

PLODY: menšie, čierne, stredne šťavnaté, sladké, aromatické.

DOZRIEVANIE: približne od polovice júna do júla či augusta.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom na jar.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou. Podobne sa netkanou textíliou či v spolupráci s mačkami dá ochrániť pred vyzobaním plodov vtákmi.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaný v roku 1962, kríženec odrôd Bouche Rouge (Castanea sativa) x CA 04 (Castanea crenata).

RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený. Dospelý strom dosahuje výšku 8 m. Koruna je hustá, guľovitá. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: na rozdiel od v odborne literatúre uvádzaných údajov o tom, že jeho peľ je sterilný a preto vyžaduje opeľovača vo svojom okolí, prax gaštaníc v Taliansku ukazuje, že je naopak do vysokej miery samoopelivý, takže pravidlom sú skôr jednoodrodové sady, v kotrých sa prípadne len veľmi doplnkovo sadia rôzne odrody gaštanu jedlého (Castanea sativa) alebo hybridy C. sativa x C. crenata, napr. Brunella alebo aj Marigoule, Maraval, Marsol, Belle Epine, Marron de Goujounac, atď.

PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), vysoká.

PLODY: veľké, lesklé, mahagónovo červené, dobre sa vylupujú, sú sladké, veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: skoro, v septembri, stíha dozrieť aj počas chladnejšej jesene. Skladovať sa dá v chlade do konca februára.

VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, do 400 m n.m.

ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a najmä vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je vysoko odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus) - najviac z odrôd pestovaných v Európe. Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.

PÔVOD: USA, Dorchester v Massachusetts, v 2. polovici 19. vypestoval Thaddeus Clapp ako semenáč odrody Hájenka, popísaná v r. 1869 pomológom Downingom ako Clapp's Favorite.

 
RAST: spočiatku bujný, potom stredne bujný. Koruna najskôr široko pyramidálna až ihlanovitá, s dlhými šlahúňovitými konármi v ostrejšom uhle. Tie sa neskôr ohýbajú do oblúkov, koruna sa rozkladá, konáre visia až k zemi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté‚ Neue Poiteau, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá (5-10 r. po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (160-180 g), baňato kužeľovité, ku kalichu zaoblené, k stopke mierne prehĺbené. Šupka je hladká, pololesklá, jemne osrienená, svetlozelená až žltozelená, na tienistej strane je škvrnito červené, na slnečnej jasne červené, pruhované líčko. Dužina je žltobiela, jemná, zrnitá len okolo jadrovníka, maslová, veľmi šťavnatá. Chuť má sladko kyselkavú, veľmi dobrú až výbornú, aromatickú, jemne korenistú.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice do konca augusta, so svetlozelenou šupkou, dozrieva nerovnomerne, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch a vydrží do konca septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, výživ, muštov a do koláčov. Prepravu znáša dobre hneď po zbere, potom sa otláča.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, ale najlepšie prospieva v hlinitých, hlbokých, priepustných pôdach v stredných polohách, nemá rada suché pôdy. Preferuje stanovištia chránené pred vetrom, znesie aj vyššie polohy a ťažšie pôdy, ale tam nebýva tak chutná.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči monilióze.

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Nikitská botanická záhrada.

RAST: zdravý, bujný, vytvára silne rozvetvený strom.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: Stredne veľké, okrúhle. Šupka je jemná, žltooranžovej farby s červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je výborná, výrazne aromatická, sladká.

DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvete, neskoro raší, kedysi bola silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), v posledné roky s vývojom tejto huby sa ukazuje byť na ňu citlivejšia.

PÔVOD: Taliansko, Rím, Istituto Sperimentale per la Frutticoltur, 1988, ako ožiarením vzniknutá mutácia odrody Tuono.

RAST: stredne bujný. Veľmi dobre znáša tvarovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, asi 5 dní po Sladkoplodej krajovej, ale skôr než Ferragnes. Rodí aj bez prítomnosti inej odrody mandle, ale prítomnosť zároveň kvitnúcej odrody zvýši úrodu. Vhodné opeľovače: Tétényi Rekord, Tétényi Kedvenc, Tuono, Marta, Filippo Ceo, Lauranne, prípadne aj Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,4 g, jadrá 1,5 g), špicaté. Škrupina, ktorá je vlastne kôstkou, je polopapierová, polotvrdá, ľahko lúskateľná luskáčikom. Jadro je zvrásnené, svetlohnedé, veľmi dobrej, sladkej a aromatickej chuti. Výťažnosť jadier z kôstok je asi 36 %. Dvojité jadrá sa objavujú asi v 10-20 % prípadov.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: je síce stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvete, ale neskoro kvitnúca. Stredne náchylná na moniliózu (Monilinia spp.).

PÔVOD: Stredozemie od Libanonu a ázijskej časti Turecka až po Španielsko a Portugalsko, na juhu od Tuniska po Maroko. Pozdĺž Biskajského zálivu zasahuje až do západného Francúzska a prekvapivo rastie aj v juhozápadnom Írsku.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo strom dosahujúci výšku 1–8 m (vo svojej domovine niekedy až 15 m) a šírku 1-8 m, u nás skôr nižší. Kmeň s červenohnedou borkou môže mať priemer až 80 cm, často je viackmenný. Listy sú neopadavé, stopkaté, s rozmermi 8x3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú lesklé, žiarivozelené, na rubovej matné. Okraj listovej čepele je zúbkovitý až pílkovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými, bankovitými, voňavými kvetmi, kvitne v novembri až decembri.

PLODNOSŤ: je skorá (3-4 roky po výsadbe), vo svojej domovine dosahuje vo voľnej krajine (nie na plantáži) 2,8-10,4 kg na krík, 75-577 kg/ha.

PLODY: malé, variabilne veľké (od 1 g po 12,3 g, priemerne 3,7 g, 0,7-2 cm), guľaté, ježaté, červené bobule. Dužina je mäkká, žlto-oranžová s piatimi komorami s viacerými drobnými, hnedými, hranatými semenami. Chuť je pred dozretím trpkastá, pri plnom vyzretí veľmi sladká, menej výrazná s príjemnou vôňou. Plod obsahuje asi 20 % cukru a má veľmi vysoký obsah antioxidantov.

DOZRIEVANIE: podľa lokality od októbra po december.

VYUŽITIE: celá rastlina je celoročne veľmi dekoratívna, najmä na konci jesene, keď je sýtozelená a obsypaná kvetmi aj dozrievajúcimi plodmi. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie, teda na výrobu kompótov, džemov, tzv. alicantského likéru, vína, brandy či destilátu. Liečivé využitie: Všetky časti rastliny obsahujú veľa ethyl galátu, ktorý má silné antibiotické účinky proti mykobaktériám. Listy, kôra a korene sú močopudné a pôsobia ako obličkové antiseptikum vhodné proti zápalu močových ciest. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a husté drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom a silnými mrazmi. Pôdu uprednostňuje kyslú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, ale na rozdiel od ostatných druhov z čeľade vresovcovité dobre znáša aj vápnik v pôde. Dobre znáša aj suchšiu aj ťažkú ílovitú pôdu. Je vhodný do teplých polôh, do záhrad či parkov.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve krátkodobo do -17,5 °C, menej v kvete.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.