Ovocné stromy

PÔVOD: Taliansko, Toskánsko, provincia Florencia, Marradi, veľmi starý krajový ekotyp patriaci podľa genetických analýz pod odrodu Marrone Fiorentino spolu s ďalšími ekotypmi, ktoré získali miestne názvy: Borgovelino, Caprarola, Caprese Michel, Caprese Michelangelo, Castel del Rio, Castione, Centa di S. Nicolò, Chiusa Pesio, Città di Castello, Drena, Gaggio Montano, Gavignano, Locale Paloneta, M. Isola d'Elba, Marrone Val Susa,
Montemarano, Napoletana, Palazzo del pero, Pastonese, Pitigliano, Riggiolana, Roccamonfina, Roncegno, Sborgà, Tempurina, Zocca. Synonymum: Marron Buono di Marradi, Marrone del Mugello.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Raší stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom aj vetrom opelivý, samičie kvety kvitnú stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Bouche de Bétizac, Marsol.

PLODNOSŤ: stredne skorá (1. úroda približne 5.-6. rok po výsadbe), vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké (priemerne 55-76 plodov/kg teda 13,2-18,2 g), oválno-eliptického tvaru so splošteným vrcholom, sú typu Casentinese. Priemerne sú v jednej ostnatej čiaške 2-3 plody. Oplodie je gaštanovohnedé s hustým, tmavým pruhovaním, jazva je obdĺžnikovo-eliptická. Osemenie voľne prilieha a len jemne vniká dovnútra jadra, ľahko sa šúpe. Jadro je krémovobiele. Chuť je veľmi sladká, jemná, vynikajúca.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo začiatku októbra.

VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve a stredne v kvete, málo odolný voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica), pravdepodobne stredne až menej odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus). Po zakorenení je dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Francúzsko, Lalevade-d'Ardèche, INRA (Národný inštitút pre výskum v poľnohospodárstve), vyšľachtený ako kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) x gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), teda tzv. gaštanom japonským v roku 1986. Synonymá: Marisol, CA 07.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosahuje strednú veľkosť. Raší v rámci gaštanov skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, prevažne hmyzom (najmä zlatoňmi a snehuľčíkmi), menej vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Kvitne protandricky, teda samčie kvety, obsahujúce málo klíčivý peľ, začínajú rozkvitať pred samičími. Na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť iných odrôd či semenáčov gaštanov jedlých, vrúbkovaných či ich krížencov. Vhodné opeľovače napr.: Maraval, Marigoule či Markus, atď.  

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 4-5 rokov), stredne vysoká.

PLODY: sú veľké (priemerne 10 g, 35x21x29 mm), ihlanovité, mahagónovočervené, svetlejšie. Stredne ľahko až ľahko sa šúpu a dobre sa skladujú. Chuť je stredne sladká a stredne aromatická, jemne horkastá, celkovo výrazná.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne od 1. polovice októbra.

VYUŽITIE: mohutný strom je dekoratívny listom a najmä kvetmi, ktoré sú atraktívne nektárom aj peľom pre mnohé opeľovače, vrátane včiel medonosných, takže je vhodný na výsadbu aj do včelníc. Používa sa aj ako podpník pre iné odrody gaštanov, dobrú afinitu má s odrodami Belle Epine, Bouche de Bétizac, Bouche Rouge, Bournette, Comballe, Dorée de Lyon, Fertil, Insidina, Impériale, Maraval, Marron d'Olargues, Precoce Migoule, naopak zlú afinitu má s odrodami Marigoule, Marron de Goujounac, Verdale Delsol. Kulinárne využitie: plody sa konzumujú po tepelnej úprave, vhodné sú na pečenie, varenie, prípravu gaštanového pyré či nakladaných gaštanov alebo múky. V gaštaniciach sa môže získavať veľmi kvalitný jednodruhový gaštanový med. Liečivé využitie: listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov a dajú sa použiť pri hnačke či krvácaní, majú protizápalové účinky a uľahčujú vykašliavanie, najmä pomáhajú pri dráždivom, suchom kašli. Technické využitie: kôra, listy či oplodie sa používajú na získanie tanínov, tvrdé, silné, ľahké drevo je veľmi trvanlivé, najmä mladé, používa sa v tesárstve, sústružníctve, košikárstve, na výrobu kolov plotov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh do približne 400 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Je odolný voči mozaikovému vírusu, čiastočne odolný voči atramentovej škvrnitosti (Phytophtora cinnamomi), mierne náchylný na rakovinu kôry gaštana (Cryphonectria parasitica). Je však veľmi citlivý na poškodenie hrčiarkou gaštanovou (Dryocosmus kuriphilus) a obaľovačom dubovým (Cydia splendana), relatívne citlivý na asfyxiu, teda udusenie koreňov v príliš ťažkej a mokrej pôde. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu a vysokým teplotám, aj voči vetru.

PÔVOD: severovýchodná časť Severnej Ameriky, od Connecticutu po Ontario, Illinois a Pennsylvániu. Je to druh Crataegus pedicellata, s množstvom vedeckých synoným, napríklad aj Crataegus coccinea.

RAST: pomerne pomalý. Je to listnatý, opadavý, tŕnitý krík alebo menší strom, dosahuje výšku aj šírku do 7 m. Prirodzene tvorí obvykle trs kmeňov, ale dá sa pestovať aj ako strom s jedným kmeňom. Koruna je široká, voľná a okrúhla. Kôra je šedohnedá, hladká, borka sieťovito rozpraskaná, šedá. Výhonky sú tenké, šedohnedé a tŕnité, s ostrými, špicatými tŕňmi dlhými až 5 cm. Listy sú striedavé, jednoduché, špicaté, veľké až 10x5 cm (väčšie než u iných hlohov). Majú dvojito pílkovitý okraj, sú ostro laločnaté. Podobají sa listom javora alebo ešte skôr brekyne (český názov je hlh břekolistý). Vrchná strana listu je drsná tmavozelená, lesklá, rub je svetlejší. Na jeseň sa listy prefarbujú do žltooranžova.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, samoopelivý, kvitne v máji. Kvety sa podobajú kvetom iných ružovitých drevín, okvetné lístky sú biele.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká a pravidelná, do 4-7 rokov od výsadby.

PLODY: červené, lesklé alebo osrienené malvice na dlhej stopke elipsovitého, niekedy hruškovitého tvaru s dlhými vzpriamenými kalíšnymi lístkami. Na hlohy sú relatívne veľké (okolo 1-2 cm). Dužina je na hloh veľmi šťavnatá, má výbornú, sladkokyslú chuť s takmer nebadanou horkosťou pred plným dozretím, pripomína chuť šípok, je aj aromatická, voní po ružiach. Obsahuje do 5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a tak sa dajú aj vypľuť. Stopka plodu je chlpatá.

DOZRIEVANIE: počas septembra. Po plnom dozretí plody opadávajú.

VYUŽITIE: je celoročne veľmi dekoratívnou drevinou vhodnou do parkov, záhrad či medzí. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, želé, víno, ovocné kože atď. Dajú sa aj sušiť a kandizovať, po vysušení použiť ako čaj. Podobne ako u iných hlohov kvety aj plody znižujú krvý tlak a podporujú činnosť srdca.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnečnom bude plodnejší. Veľmi nenáročný na pôdu, najlepšie sa mu darí v hlinitej neutrálnej pôde, ale znáša aj veľmi vlhké, ťažké ílovité pôdy a aj ľahké či vápenité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzodrný do -29 °C až -34 °C.Po dobrom zakorenení dobre znáša sucho.

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.

RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.

PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.

STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Ukrajina, Krym, druh Crataegus orientalis subsp. pojarkovae.

RAST: tvorí kríky či stromy s rozložitou korunou, ktoré v jeho domovine dosahujú aj 10 m, ale u nás skôr dorastá do 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, kvitne v júni, opeľujú ho muchy. Ľahko sa kríži s inými druhmi rodu hloh.

PLODNOSŤ: nastupuje v 3. roku po výsadbe, je vysoká a pravidelná.

PLODY: malvice guľovitého tvaru a žiarivej citrónovožltej farby s výraznými bodkami (lenticelami) a priemerom cca. 2,5 cm. Majú vzhľad a konzistenciu malého jabĺčka, v strede je 4-5 väčších jadierok, ktoré sú často tak pevne spojené, že vyvolávajú dojem jednej kôstky. Dužina je šťavnatá až kašovitá, chuťovo sú výborné, pripomínajú azarolky (t.j. plody hlohu C. azarolus) alebo šípky.

DOZRIEVANIE: od polovice septembra do začiatku októbra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, kandizovanie, výroba želé, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: veľmi nenáročný druh, preferuje slnečné stanovište, ale zvládne aj polotieň, len tam treba počítať s nižšou plodnosťou. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale poradí si po zakorenení so širokou škálou pôd - aj s veľmi ťažkými ílovitými aj s presychavými či vápenitými pôdami. Dobre zvláda aj znečistené ovzdušie a keďže je celoročne veľmi dekoratívny a neláka bodavý hmyz, je vhodný aj do mestskej výsadby.

ODOLNOSŤ: plne mrazuodolný a odolný voči škodcom a chorobám. Dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Francúzsko pri obci Amanlis, kon. 18. stor., náhodný semenáč.

 
RAST: zdravý a bujný rast, vytvára vysoké kužeľovité koruny, časom previsnuté, konáre sú oblúkovito previsnuté pod úrodou, v škôlke rastie krivo; darí sa jej aj na duli.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zlý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Eliška, Hardyho, Krivica, Nelisova zimná, Madame Verté.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, mierne pretiahnuté, vyrovnané. Šupka je zelenkastá, hladká, len miestami hrdzavá, s drobnými hustými lenticelami, na slnečnej strane jemné červené líčko, na niektorých plodoch úzka hrdzavá čiara. Dužina je belavá až nazelenalá, maslovitá, mäkká, šťavnatá, chuť sladká, ľahko korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie 1 týždeň po zbere, rýchlo prezrieva. Plody stredne odolné voči otlakom.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kuchynské využitie, mušty a destiláty.

 
STANOVIŠTE: stredne náročná na teplo a stredne mrazuodolná, ale darí sa jej aj vo vyšších polohách, neznáša veterné polohy, potrebuje chránené stanovište. Nie je náročná na pôdy a skromná na živiny, má radšej vlhkejšie polohy, neznáša suché pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a mrazuodolná v kvete, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Anglicko, asi už od pol. 17. storočia, v r. 1729 ju prvýkrát popísal pomológ Battey Langley ako Hamden's Bergamot.

 
RAST: v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, koruna široko ihlanovitá až vysoko guľovitá. Kostrové konáre rastú šikmo hore, vedľajších konárov je veľa a pod úrodami sa ohýbajú, takže neskôr koruna pôsobí previslo. V období plodnosti vyžaduje presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: síce neoverené, ale podľa času kvitnutia asi: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Bezjaderka Říhova, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-180 g), cibuľovité, niekedy pri stopke viac zúžené, inokedy tupo skosené. Šupka je jemná, drsná, nelesklá, zelenožltá, s červeným pruhovaným líčkom, s množstvom lenticiel. Niekedy býva celá, inokedy len okolo stopky a kalichu pokrytá škoricovou hrdzou. Dužina je biela, žltkastá, okolo jadrovníka hrubo zrnitá, inak veľmi jemná, mäkká, šťavnatá a rozplývavá. Chuť je výborná, sladká, jemne korenistá, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumná zrelosť od 10 dní po zbere, skladovateľná do konca októbra až do druhej polovice novembra. Plody sú v zberovej zrelosti málo náchylné na otlaky, pri konzumnej naopak veľmi náchylné.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, pečenie, mušty a destiláty. Je menej vhodná na sušenie a kompóty kvôli zrnitosti dužiny okolo jadrovníka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, neznáša len príliš suchú alebo naopak príliš mokrú a studenú, na nich plody zostávajú drobné, praskajú a nedozrievajú. Na polohu tiež nie je náročná, znesie otvorené aj chránené, nižšie aj vyššie polohy. Veľmi vhodná do alejí, sadov aj záhrad.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, monilióze, rakovine.

PÔVOD: Francúzsko, Avranches, semenáč neznámeho pôvodu vypestovaný v škôlke p. Longueavala, v r. 1780 prvýkrát rodila, najskôr pomenovaná ako Bonne de Longueval, ale ujalo sa až meno Louise Bonne d'Avranches, známa aj ako Gute Luise.

 
RAST: bujný v mladosti, s vyššou plodnosťou sa spomaľuje až ustáva, v 20 rokoch ju treba zmladiť. Tvorí vysoké ihlanovité koruny, nie príliš široké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Guyotova, Hardyho maslovka, Júlová, Charneuská, Konferencia, Trévouxská. Je nekompatibilná s Esperenovou maslovkou a Williamsovou.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strednej veľkosti (120-180 g) hruškovitého či vajcovitého, úhľadného tvaru. Šupka je hladká a lesklá, zelenožltá, v plnej zrelosti žltá s červeným líčkom a výraznými lenticelami ako bodky pstruha. Dužina je jemná, žlto belavá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, maslovitá, bez zrnitosti. Chuť má vynikajúcu, sladkú, len mierne kyslastú, korenistú a jemne natrpklú.

 
DOZRIEVANIE: zber počas septembra, konzumne dozrieva po 1 týžni, vydrží 2-3 týždne, do októbra. Nepadá predčasne kvôli vetru, ale treba vystihnúť správny čas zberu - predčasne obratá nedosiahne plnú chuť, pri neskorom zbere plody hromadne padajú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie, džemy, mušty, destiláty, sušenie. Prepravu zvláda len krátko po zbere.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, ale v úrodných pôdach dosahuje veľkú a kvalitnú úrodu. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná aj do vyšších polôh, ale nemá rada mrazové kotliny a uzavreté polohy. Kvôli úzkemu tvaru koruny je vhodná do záhrad, sadov, alejí, stromoradí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve mladosti, neskôr silne mrazuodolná. V uzavretých polohách náchylnejšia na chrastavitosť, vyberáme radšej polohy otvorené, hoc aj veterné a udržiavame vzdušnú korunu.

PÔVOD: Francúzsko, obec Aprémont v departemente Haute-Saône, v regióne Franche-Comté, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1826, pomenovaná po pomológovi Boscovi.

 
RAST: stredne bujný, neskôr mierny. Vytvára stredne veľkú, riedku, tupo ihlanovitú či guľovitú až široko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (cca 5-8 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná

 
PLODY: veľké, typického fľašovitého vzhľadu, šupka má základnú farbu svetlozelenú, prekrytú jemnou hrdzou, v zrelosti má zlatožltú až hnedopomarančovú farbu. Biela až žltobiela dužina je mäkká, jemná, silno šťavnatá, maslovitá. Chuť je polosladká, výborná, korenistá. Považuje sa za jednu z najchutnejších hrušiek.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici septembra, konzumná zrelosť prvá polovica októbra, vydrží do novembra. Plody vetrom nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj džemy, mušty, či kompóty. V dobe zberu znáša veľmi dobre prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje hlboké, dobre priepustné a primerane vlhké, teplé pôdy. V nepriepustných a studených pôdach je dužina kamienkovitá a plody sú malé. Je vhodná do teplých až stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvetoch. V teplejších polohách ju napadá obaľovač jablčný, vo vlhkých, uzavretých môže trpieť chrastavitosťou, tak jej vyberáme otvorené polohy a udržiavame vzdušnú korunu.

PÔVOD: Belgicko, okolie Charneux, ako náhodný semenáč ju začiatkom 19. storočia objavil M. Legipont. Nazýva sa aj Figovka, Fondante de Charneux, Désirée, Waterloo, Legipont.

 
RAST: v mladosti bujný, šľahúňovitý, neskôr stredne bujný, vytvára úzku a riedko vetvenú, ihlanovitú korunu s takmer kolmo nasadenými konármi, ktoré sa pod váhou úrody ohýbajú. Letorasty sa charakteristicky ohýbajú smerom hore.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Magdalénka, Parížanka, Poiteau, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, (4.-6. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-165 g), tvarovo veľmi nepravidelné, fľaškovité, asymetrické so zhrboleným povrchom, pri kalichu i zhranatelým. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, zelená, neskôr zelenožltá, s mramorovaným či pruhovaným červeným líčkom. Dužina je žltobiela až žltkastá, rozplývavá, jemná, šťavnatá, málo hnedne, nebýva kamienkovitá. Chuť má sladkú až veľmi sladkú, mierne aromatickú, veľmi dobrú.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas 2 týždňov po zbere, vydrží do polovice novembra. Plody znášajú prepravu len hneď po zbere, v konzumnej zrelosti sa značne otláčajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu pyré, džemov, kompótov, destilátov či na sušenie a pečenie. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je dosť náročná na pôdu aj polohu. Kvalitné a pekné plody prináša len na úrodných, piesčitohlinitých, hlbokých pôdach dobre zásobených vlahou a v teplých, pred vetrom chránených polohách. Neznáša mrazové kotliny a studené, ílovité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, najmä mladé stromy, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti a voči škodcom.

PÔVOD: USA, Dorchester v Massachusetts, v 2. polovici 19. vypestoval Thaddeus Clapp ako semenáč odrody Hájenka, popísaná v r. 1869 pomológom Downingom ako Clapp's Favorite.

 
RAST: spočiatku bujný, potom stredne bujný. Koruna najskôr široko pyramidálna až ihlanovitá, s dlhými šlahúňovitými konármi v ostrejšom uhle. Tie sa neskôr ohýbajú do oblúkov, koruna sa rozkladá, konáre visia až k zemi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté‚ Neue Poiteau, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá (5-10 r. po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (160-180 g), baňato kužeľovité, ku kalichu zaoblené, k stopke mierne prehĺbené. Šupka je hladká, pololesklá, jemne osrienená, svetlozelená až žltozelená, na tienistej strane je škvrnito červené, na slnečnej jasne červené, pruhované líčko. Dužina je žltobiela, jemná, zrnitá len okolo jadrovníka, maslová, veľmi šťavnatá. Chuť má sladko kyselkavú, veľmi dobrú až výbornú, aromatickú, jemne korenistú.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice do konca augusta, so svetlozelenou šupkou, dozrieva nerovnomerne, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch a vydrží do konca septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, výživ, muštov a do koláčov. Prepravu znáša dobre hneď po zbere, potom sa otláča.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, ale najlepšie prospieva v hlinitých, hlbokých, priepustných pôdach v stredných polohách, nemá rada suché pôdy. Preferuje stanovištia chránené pred vetrom, znesie aj vyššie polohy a ťažšie pôdy, ale tam nebýva tak chutná.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaný INRA v r. 1986, región Ardèche, vznikol výberom z hybridných rastlín z voľného opelenia japonského gaštana (Castanea crenata) a európskeho gaštana (Castanea sativa).

RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený, dospelé stromy dosahujú výšku 11-20 m. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, produkuje veľa peľu, takže vie opeliť ďalšie stromy aj do vzdialenosti 70 m.

PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké (skoro 4 cm), lesklé, mahagónovo červenej farby, stredne dobre lúpateľné, menej sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až stredne neskoro, v októbri.

VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, je menej náročný na jej kvalitu, do približne 600 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophtora spp., vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaná v r. 1986, odroda vznikla selekciou hybridných semenáčov zo sadu Migoule v dedine Ussac v regióne Corréze, ktoré pochádzali z voľného opelenia japonského gaštanu (Castanea crenata) a európskeho gaštanu (Castanea sativa). Pôvodný názov bol Marron de Migoule.

 
RAST: silný, polovzpriamený, dorastie do 13-20 m, odporúčaný spon výsadby je 10-15 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, dobre opeľuje väčšinu jedlých gaštanov so sterilným peľom, kvitne stredne skoro. Prítomnosť ďalšej odrody zvýši úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 4-5 rokov po výsadbe), vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, pevné, lesklé, mahagónovo červené ukryté vo veľkých, krátko a málo tŕnitých čiaškach. Sú sladké, chuťovo dobré.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od konca septembra do októbra. Skladovať v chlade sa dá do februára.

 
VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov, dobre sa lúpe.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, do 400 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie, vyššie odolný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica) ako väčšina krížencov C. crenata x C. sativa. Je dobre mrazuvzdorný do -26 °C.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Markus je veľkoplodá selekcia neznámeho pôvodu, zrejme slovenského.

RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, je kompaktnejší než semenáče, dorastá do výšky aj 20 m a šírky 10-15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Mistral vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára redšiu, guľovitú a košatú korunu. Listy má jednoduché, výrazne veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s hlboko pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Bojar. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, stredne veľké až veľké (priemerne 9,3 g) nažky, pretiahnutejšie, ukončené dlhším zvyškom semenníka. Veľmi dobre sa šúpu. Smotanovobiele jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: stredne neskoré, v druhej polovici až koncom októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, náhodný semenáč, ktorý asi v r. 1809 našiel záhradník A. P. Audusson v záhrade grófa Germain de la Forest ď Armaille a rozmnožil ju a v r. 1812 uviedol na trh s menom „hruška Éparonnaiská". V r. 1820 bola premenovaná na počesť vojvodkyne z Angouleme.

RAST: v škôlke a v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, vytvára stredne veľké, ihlanovité koruny, často jednostranné s postrannými previsnutými konármi a hustým, krátkym plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Avranšská, Drouardova, Eliška, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá, vo vyhovujúcich podmienkach vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g na vysokokmeňoch a polokmeňoch, až 600 g na nižších tvaroch), hruškovito baňaté, veľmi zhrbolené, najmä pri kalichu a stopke. Šupka je hrubá, hladká, matná, pri zbere svetlozelená, neskôr na slnečnej strane zlatožltá až s jemným červenkastým líčkom, na zatienenej svetložltá, s nápadnými, veľkými, hrdzavými lenticelami, hrdza sa vyskytuje len málo okolo kalicha a stopky. Dužina je belavá, maslovitá, úplne rozplývavá, jemná, veľmi šťavnatá, z horších polôh skôr hrubšia a krehká. Chuť je výborná, sladkokyslá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, treba ju zbierať včas, konzumne dozrieva od polovice novembra, niekedy aj skôr, vydrží do polovice decembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov a lekvárov. Má stredný sklon k otlačeniu plodov, dopravu znáša dobre len v tvrdom stave krátko po zbere. Dužina málo hnedne na vzduchu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom s teplou, úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. V nevhodných, studených a mokrých pôdach má málo kvalitné, repovité plody a aj úrodnosť je nižšia a menej pravidelná. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Belgicko, 19.st.

RAST: stredne silný, ihlanovitý rast; koruna je malá, vysoká, slabo rozvetvená, pod váhou ovocia neskôr rozprestretá.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská.

PLODNOSŤ: v 5.-6 r. po výsadbe, pravidelná, hojná.

PLODY: stredne veľké plody úhľadného hruškovitého, kužeľovitého i zvonovitého tvaru. Šupka je zelenožltá, neskôr citrónovožltá, stredne tvrdá, drsná, pokrytá hrdzavými bodkami. Dužina je belavá až žltá, maslová, okolo jadrovníka zrnitá, tuhá, chuťovo príjemne sladká, korenistá, s jemnou arómou škorice.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november, skladovateľnosť do decembra až januára.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, muštovanie, výrobu destilátov, kompótov, lekvárov. Pri skladovaní dozrieva postupne, chuť a kvalitu si v dobrých podmienkach udrží do decembra/ januára.

STANOVIŠTE: odrode sa darí aj vo vyšších a drsnejších polohách; preferuje slnečné a teplé stanovište chránené pred vetrom a stredne ťažkú, úrodnú, priepustnú pôdu.

ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu a chorobám. V uzavretých polohách náchylnosť ku chrastavitosti.

PÔVOD: Křesetice, ČR, zač. 19. stor., náhodný semenáč.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú, vysokú a širokú korunu s odstávajúcimi vetvami.

OPEĽOVACIE POMERY: nevhodný opeľovač pre iné odrody.

PLODNOSŤ: neskoršia (v 8. až 10. roku), striedavá, hojná.

PLODY: stredne veľké až veľké plody (váha 120-150 až 200 gr). Povrch je mierne hrboľatý, pokrytý šedými lenticelami a na niektorých plodoch i drobnou hrdzou v okolí kalicha. Šupka je tvrdá, hladká, menej lesklá a zelená, neskôr mastná a žlto-zelená, na slnečnej strane žltá, výnimočne červenkastá i pruhovaná. Dužina je belavá, jemná (v okolí jadrovníka zrnitejšia), rozplývavá, šťavnatá, chuťovo jemne korenistá, kyselkavo sladká, osviežujúca. Príjemne vonia.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: postupná, od polovice novembra. Plody dobre znášajú transport a sú skladovateľné do januára až februára.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda.

STANOVIŠTE: preferuje otvorené polohy (poľné sady, stromoradia pri cestách), v uzavretých polohách trpí plesňami; odroda nenáročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu.

PÔVOD: Begicko, Mechelen, náhodný semenáč, ktorý objavil gróf Coloma vo svojej kláštornej záhrade a ktorý v r. 1808 prvýkrát zarodil.

RAST: stredne bujný až slabší, ale zdraví, tvorí širokú, hustú, ihlanovitú korunu, v dobrých podmienkach veľkú, v horších len stredne veľkú. Konáre sa pod váhou úrod skláňajú a táto odroda nie je vhodná do alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Giffardova, Hardyho maslovka, Krivica, Magdalénka, Nagevicova, Predobrá.

PLODNOSŤ: podmienená polohou, v teplých, chránených polohách plodí skoro a bohato, v drsných polohách neskoro a málo.

PLODY: stredne veľké (priemerne 170 g), hruškovité či baňaté, veľké plody bývajú mierne zhrbolené. Šupka je hladká, mastná, posiata lenticelami, zelenožltá, na slnku je viac žltkastá. Dužnina je žltobiela, jemná, veľmi šťavnatá, sladkokyslá a korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber na od polovice do konca septembra, konzumná zrelosť okolo 10. októbra, vydrží do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, muštov. Prepravu znesie len tesne po zbere, neskôr sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje úrodné , hlboké a teplé pôdy a chránené polohy. Neznáša ílovité a suché piesočnaté či štrkovité pôdy, plody sú na nich malé a trpkasté a špičky letorastov usychajú.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, náchylnejšia len na chrastavitosť v nižších a uzatvorených polohách, treba ju sadiť na otvorené polohy a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, škôlka Boisbunelových, semenáč neznámeho pôvodu vysiaty v r. 1845. Prvýkrát rodila v r. 1855. Synonymá: Krassanská, Bergamotka krasanská, Edelcrassane, Passe Crassane.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Tvorí malé ihlanovité koruny s hojnými, drobnými postrannými konármi a množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Esperenova bergamotka, Pstružka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 150-300 g, ale aj 800 g), tvarovo podobné až jablku, niekedy sú však ku špičke pretiahnuté, povrch majú často zhranatelý, niekedy aj s plytkou pozdĺžnou ryhou. Šupka je hrubá, matná, mierne drsná, pri zbere zelená, neskôr žltozelená, na slnku zlatožltá, s množstvom nerovnakých, svetlohrdzavých lenticiel, často sú plody hrdzavé pri kalichu, menej pri stopke, niekedy sú hrdzavé celé plody. Dužina je žltkastá, jemná, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, jemne kyslastá, príjemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, konzumne dozrieva v decembri až januári, vydrží uskladnená až do marca či dokonca apríla. Predčasne obratá vädne či dokonca ani nezmäkne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako lahôdka, ale aj na všestranné spracovanie na džemy a lekváre, výživy, destiláty, mušty, kompóty, na pečenie a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s teplou, priepustnou, ľahšou hlinitou pôdou. V studenej, ťažkej, nepriepustnej pôde majú plody podradnú chuť. Je vhodná len do najteplejších polôh, najlepšie chránených záhrad a k múrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo mrazuodolná a dažďuodolná v kvete, náročná na teplo. Silne odolná voči chrastavitosti, trpieť ňou môže len v nevhodných polohách a rokoch. Je aj silne odolná voči monilióze plodov. Vyhľadáva ju plodomorka hrušková (Contarinia pyrivora), najmä v zatrávnených sadoch.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený p. Meurisom, riaditeľom Van Monsových ovocných škôlok pri Vilvoarden medzi Bruselom a Mechelenom, pri dvore Dry Toreu okolo roku 1800. Je pomenovaná po nemeckom pomológovi Augustinovi Diealovi. Iné názvy má “Mačacia hlava”, “Cisárska”.

 
RAST: bujný, v škôlke krivý, koruna je charakteristicky vysoká a úzko pyramidálna so spodnými kostrovými konármi vodorovnými, pod váhou úrod postranné konáre s krátkym plodonosným obrastom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Guyotova, Hardyho, Charneuská, Júlová, Konferencia, Kozačka štuttgartská, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Parížanka, Poiteau, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (asi po 6 rokoch), vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (11x9 cm, priemerne 180-250 g, ale aj 600 g či viac), baňatého, často hrboľatého tvaru, ktorý je smerom ku stopke mierne zúžený. U veľmi veľkých plodov býva jedna polovica plodu väčšia než druhá. Šupka je drsná, matná, svetlozelená, po dozretí jemnejšia, lesklá, žltá až zlatožltá, pokrytá nápadnými hnedými lenticelami, vonia muškátovo. Biela dužina je jemná, šťavnatá, maslová. Chuť je vynikajúca, korenistá, kyslasto sladká, u plodov z vyšších a horších polôh však trpkastá a repovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra alebo začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novemberi, niekedy už skôr, vydrží do Vianoc, prípadne až do januára.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu džemov, destilátov či ďalšie kuchynské využitie. Má sklon k otlačeniu a hnednutiu šupky, horšie znáša skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, hlinité, dostatočne vlhké pôdy, znesie i vyššie polohy, ale musia byť teplé a chránené pred vetrom. Plody z mokrých a studených polôh bývajú trpké, mokré a studené polohy podporujú aj rozvoj chrastavitosti. Je vhodná do záhrad, sadov či alejí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na úpal listov.