Ovocie na sušenie

PÔVOD: Japonsko, vyšľachtený ako kríženec odrôd Kosui x Hiratsuka 1 z roku 1954, uvedený na trh v roku 1972. Synonymá: Housui.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný na ázijskú hrušku, tvorí rozložité až previsnuté koruny, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne veľmi skoro (okolo polovice apríla). Vhodné opeľovače napr.:  Shinseiki, Shinsui, Nijisseiki, Kosui, Chojuro, Shinko, Ichiban, Zaosuli, Jin Hua, Kieffer, Kirgizskaja Zimnaja. Nevhodným opeľovačom je odroda Niitaka.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná, v krajine pôvodu 35–40 ton/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 200-300 g), guľaté, mierne sploštené, bez rebier nad kalíšnou jamkou. Šupka je hladká, žltozlatá, neskôr celá prekrytá jemne hrdzavou farbou, bez osrienenia, s množstvom svetlých lenticiel - bodiek. Dužina je žltobiela, šťavnatá, jemná, chrumkavá, osviežujúca a mäkká. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, výrazne aromatická, veľmi dobrá. Z vyšších polôh je menej sladká. Obsah cukrov je priemerne 13,7 %, kyselín 0,188 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber koncom augusta až v polovici septembra, konzumne dozrievajú plody v septembri, uskladnené vydržia do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, výrobu výživ, džemov, muštovanie. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vlahy, ale znesie aj ťažšiu, ílovitú pôdu. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí pre hrušky. 

ODOLNOSŤ: Je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči alternárii (Alternaria alternata) a málo náchylná na praskanie plodov. Počas chladného leta môžu mať niektoré plody sklovitú dužinu. Je dobre odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia inaequalis), hoci citlivejšia na u nás sa zatiaľ nevyskytujúcu ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a stredne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: USA, University of Arkansas, Arkansas Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho James N. Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Alden x New York 46000, kríženie prebehlo v roku 1964, selekcia v roku 1967, na trh bola uvedená v r. 1977. Synonymá: Arkansas 1196, Venus Seedless. 

RAST: stredne bujný až bujný, listy má veľké a málo vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú. Režú sa na 4-6 očiek na výhon.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredná až vysoká (asi 4-8 kg/ker či 19-24 t/ha).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g, od 200 po 500 g), valcovité. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3-4 g), guľaté. Šupka je tmavomodrá, hrubšia, dá sa stiahnuť. Dužina je v III. triede bezsemennosti, teda obsahuje rudimenty semien, málo postrehnuteľné pri jedení. Chuť je ovocná, príjemná, je zmesou muškátovej a jahodovej príchute Vitis labrusca. Cukornatosť je 16 g/100 ml.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Vydrží dlho na kroch v dobrej kvalite a plody sú málo náchylné na praskanie počas dažďov pri dozrievaní.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, na výrobu muštov, džemov, sirupov, kompótov či ľahkého vína.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, na jarné mrazy je citlivý lebo relatívne skoro raší. Je vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) (7 bodov z 9), stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) (3-4 body z 9), a zrejme podobne voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: Valtice, ČR, r. 2004.

 
RAST: bujný rast, tvorí otvorenú, stredne hustú a vzpriamenú až rozložitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká až veľká, a pravidelná.

 
PLODY: veľké plody vajcovitého tvaru, nesúmerné, s oranžovou šupkou s červeným rozmytým líčkom. Dužina je svetlooranžová, stredne tuhá, rozplývavá, stredne až veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky, iba ojedinele môže ostávať na rebrách, chuťovo vyvážená, veľmi dobrá, sladká s mierne kyslastou príchuťou, dobre aromatická a pikantná.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla, približne 3 týždne pred odrodou Velkopavlovická.
VYUŽITIE: priamy konzum, konzerváciu.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené a slnečné stanovište, priepustná pôda v teplých a stredne teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, citlivejšie sú puky na hlboké zimné mrazy a najmä na striedanie teplôt v zime, stredná odolnosť voči pukaniu plodov a monilióze.

PÔVOD: Rusko, semenáč neznámeho zrejme z okolia Moskvy už z 18. storočia, kedy bola nazývaná Aporta. Na začiatku 19. storočia ju priviezol škôlkar (James) Lee do Anglicka, kde ju premenoval Alexander I. a odtiaľ sa rozšírila do sveta. Synonymá: Kaiser Alexander, Alexander I., Aporta, Aporta Nalivia.

RAST: bujný, tvorí široko rozvetvené, guľovité, neskôr rozložité koruny. Je veľmi dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Cellini, Croncelské, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Hammersteinovo, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Landsberská reneta, Matkino, Melrose, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Reneta šarlátová, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, mierne striedavá, čo sa týka veľkosti úrody.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g, ale aj 600 g), široko tupo kužeľovité. Šupka je jemná, lesklá, polomastná, svetložltá až slamovožltá, skoro celá prekrytá karmínovočerveným pruhovaním a mramorovaním. Dužina je zelenobiela až biela, pod šupkou žltkastá, mäkká, šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, len jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, uskladnená v chlade vydrží do novembra či decembra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, sušenie a ďalšie kuchynské využitie ako pečenie, výrobu výživ, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnými vetrami, ale dostatočne vzdušné. Pôdu  uprednostňuje ľahšiu, ale dostatočne vlhkú, neznáša suchú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh, kde má aj vyfarbenejšie a zdravšie plody.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti a monilióze plodov v polohách, kde sa zdržiava vlhký vzduch.

PÔVOD: Rusko, vyšľachtili šľachtiteľky E.I. Pantelejeva, T.M. Pletneva ako semenáč z voľného opelenia elitnej formy 30-61-1487 (Ščerbinki-1 х Katunský ekotyp) v roku 1981, registrovaný v r. 1997.

RAST: stredný, 6- ročný krík je vysoký 2,5 m. Tvorí kompaktný, hustý, nižší a pevný ker, konáre sú rovné a takmer beztŕnne. Listy sú stredne veľké.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá (v 4. roku života), stredne vysoká, 6-ročný krík dáva úrodu asi 8 kg plodov.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,74-0,9 g), oválne, svietivo oranžové. Na rakytník sú sladké, obsahujú až 9,7 % cukru, kyselín len 1,14 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší až stredne vysoký - 85 mg/100 g, podobne obsah oleja 5,2 %. Stopka je dlhšia, plody sa ľahko trhajú.

DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky. Pri skladovaní sa džem nedelí ako u väčšiny iných odrôd, ale ostáva homogénny.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, Vřesice, vybral ju niekedy pred rokom 1954 Vilém Jašek ako cenný klon veľmi starej odrody Panenské pestovanej od nepamäti v Čechách a na Morave. Na rozdiel od pôvodnej odrody má väčšie plody.

RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

PLODY: malé, častejšie stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: Taliansko, Faenza, výber ovocinára Domenica Montanariho z 2000 semien od Corwina Davisa z USA, realizovaný v 90. rokoch 20. storočia. Synonymá: Prima 1216, Montanari 1216.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 4-5 m, vytvára guľovitú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: spoľahlivo samoopelivá. Kvitne stredne skoro, rozkvitá priemerne 6 dní po odrode Overleese. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká (priemerne 159 kg za 10 rokov pestovania) s mierne väčšími plodmi než Overleese. 

PLODY: sú stredne veľké až veľké (v Rakúsku priemerne 172 g, v Taliansku aj 195-209,5 g, najťažšia plody aj 390 g), oválne. Šupka je v plnej zrelosti jasne žltozelená. Dužina je mangovožltá až svetlooranžová, krémová až pudingovitá, obsahuje menší až stredný počet semien (priemerne 10-12 % z objemu plodov). Chuť je veľmi dobrá, sladká, pripomína chuť banánu s nádychom citrusov, grapefruitu, ananásu a vanilky.

DOZRIEVANIE: skoré, približne od 2. dekády septembra do polovice októbra s najväčou úrodou koncom septembra.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Jojo a Felsina.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

PLODY: stredne veľké (35-40 g), podlhovasté či oválne. Šupka je pod silným osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je pevná, zlatožltá, stredne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá, vyvážená (cca 18 °Brix), korenistá a mimoriadne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najviac jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná, úrodná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, vďaka hypersenzitivite rezistentná voči šarke, málo náchylná na moniliózu.

PÔVOD: Maďarsko, Izsák, vybral ju Ferenc Nyujtó a jeho kolegovia v r. 1953, registrovaná bola v r. 1971.

 
RAST: stredne bujný, tvorí obrátene kužeľovité, stredne husté koruny, menšie než u Maďarskej.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bergeron, Borsiféle kései rózsa, Ceglédi bíborkajszi, Maďarská.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-80 g), podlhovasto vajcovité, mierne sploštené. Šupka je sýtooranžová, s výrazným, mramorovaným, tmavočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, vláknitá, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výrazne aromatická, sladkokyselkavá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny a má sladké jadro.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, pečenie, destiláty, v neprezretom stave aj na kompóty.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, výživnou, výhrevnou pôdou. Je stredne náročná na vlahu, vyžaduje 700-800 mm zrážok ročne. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, mrazuodolnejšia v kvetných pukoch než odroda Maďarská. Spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Taliansko, veľmi stará odroda rozšírená najmä v Toskánsku. Synonymá: Bourjasotte Noire, Nero, Barnisotte, Violette de Sollies, Parisienne, Barnissotte Noire, Bernissou Negra, Negro Largo, Bellegarde, Black Ischia, Africano, Barnisoto, Bertino, Bouriansoto, Brogiotto fiorentino, Brosciotto, Bourjansoto, Bordissot negra, Della marca, Bajasote, Boujasote, Bragasote.

 
RAST: bujný, rozložitý až previsnutý, menej odnožuje. V domovine dorastá do výšky 3,5-6 m a šírky 6-10 m, u nás podstatne menej. 

 
OPEĽOVACIE POMERY: je to adriatický typ, teda partenokarpický, nepotrebuje opelenie, stačí aj jedna rastlina na tvorbu plodov.

 
PLODNOSŤ: veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 70-80g), hruškovité, typicky purpurovočierne, s krátkou stopkou a množstvom lenticiel. Šupka sa ľahko šúpe, ale pri dažďoch ľahko praská. Dužina je svetlo-jahodovočervená. Na dosiahnutie plnej chuti potrebuje dostatok tepla, potom je chuť sladká a plná, v plnej zrelosti s čerešňovou príchuťou, vynikajúca. Plody nezvyknú zasychať.

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda len s hlavnou úrodou, ktorá dozrieva neskôr, v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená. Len do najteplejších oblastí Slovenska alebo do skleníkov, zimných záhrad či prenosných kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -13 °C. Odolná voči usychaniu plodov, menej odolná voči praskaniu plodov pri dažďoch.

PÔVOD: Rumunsko, Institutul de Cercetare – Dezvoltare pentru Pomicultura Pitesti – Maracineni, vyšľachtili ju v roku 1981 V. Cociu a R. Roman ako kríženca odrôd Tuleu Gras x Early Rivers.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s nefunkčnými tyčinkami netvoriacimi peľ, kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače: Agenská, Althanova ringlota, Anna Späth, Early Rivers, Gras Ameliorat, Silvia, Stanley.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 38-50 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je tenká, fialovomodrá, na zatienenej strane fialová s tmavšími škvrnami, na slnečnej strane tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je príjemne aromatická, vyvážene sladkokyslá, pri plnom vyzretí až sladká, veľmi dobrá. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, 33 dní pred Bystrickou, teda približne v 1. a 2. dekáde augusta. Dozrieva postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, na sušenie či výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete a stredne tolerantná voči šarke, tá sa prejavuje len na listoch, úplne minimálne na plodoch. Je náchylnejšia na moníliovú hnilobu plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtili ju v r. 1951 Pál Maliga a János Apostol ako kríženca odrôd Pándy 29 a Nagy Angol, v Maďarsku je registrovaná od roku 1965.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké, vznosné, užšie koruny s kostrovými konármi rastúcimi hore. Ani v neskoršom období plodnosti nemajú konáre sklony k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, dobrá a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 21-22 mm, 4-5 g), guľaté, mierne sploštené. Šupka je veľmi tenká, jemná, hladká a lesklá, tmavočervenej až hnedočervenej farby, je náchylná na otlačenie. Dužina je mäkká, jemná, rozplývavá, silně šťavnatá, tmavočervená, šťava farbí stredne silno. Chuť je sladkokyslá, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina mierne ostáva na kôstke. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, koncom 2. a začiatkom 3. čerešňového týždňa, teda okolo polovice júna, rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy či sirupy, vína, likéry, destiláty a na pečenie. Dopravu znáša stredne až horšie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie plody a úrodu dosahuje v teplých polohách s úrodnými, dostatočne vlhkými hlinitopiesočnými až hlinitými pôdami. Neznáša štrkovité a suché pôdy, kde sú nízke výnosy a drobné plody. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvetoch. Je dobre odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a listovej škvrnitosti čerešne (Blumeriella jaapii). Je silne odolná voči praskaniu plodov a stredne odolná voči monilíovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena) počas dlhotrvajúcich dažďov. Vrtivka čerešňová ju nenapáda.

PÔVOD: Belgicko, Fidelité pri Bruseli, pravdepodobne semenáč škôlkara van Monsa, vypestovaný okolo r. 1800. Bola pomenovaná po botanikovi Salisburym. Synonymá: Malá koruna, Kleine Keiserkrone, Prinzessin Marianne, Princesse Marianne.

 
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí vysoké, veľké, vysoko až široko ihlanovité koruny. Plodonosný obrast je stredne dlhý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clapova, Hardyho maslovka, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, väčšinou pravidelná, niekedy po väčších úrodách nižšia.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, fľaškovité, zhrbolené, dosť podobné Boscovej fľaši, ale pri stopke sa tak nezužujú. Šupka je zelenožltá, v konzumnej zrelosti citrónovožltá, niekedy na slnečnej strane jemne červenkastá, pokrytá množstvom hrdzavých lenticiel a miestami aj plošne škoricovo hrdzavá. Dužina je biela až jemne žltkastá, jemná a veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je výborná, aromatická, sladkokyselkavá, korenistá, inak než Boscova fľaša. Z horších pôd je síce maslovitá, ale môže byť trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, konzumne dozrieva pri skladovaní v chlade za týždeň, z teplejších polôh vydrží asi 2 týždne po zbere, z chladnejších asi 3-4 týždne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie, ale aj ostatné využitie na sušenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov a destilátov. Tesne po zbere dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu, znáša aj otvorené aj pred vetrom chránené polohy, nie je náročná ani na pôdu, ale v úrodnej, dobre odvodnenej, no dostatočne vlhkej pôde sú plody chutnejšie. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh, kde sa už nedarí Boscovej fľaši.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve po vysadení na stanovište, silne mrazuodolná a odolná nepriazni počasia aj v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, Tongre - Notre Dame v provincii Henegavsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč okolo r. 1811 Ch. L. Durendeau, pivovarník a záhradnícky nadšenec. Synonymá: Tonárovka, Beurré de Tongre, Beurré de Durendeau, Birne von Tongern, Birne von Tongre, Birne von Tongrés, Poire de Tongres, Tongern.

 
RAST: stredne bujný až mierny, šľahúňovitý, tvorí široké ihlanovité koruny. Kostrové konáre rastú šikmo hore, polokostrové viac vodorovne, sú stredne husté a s množstvom dlhého plodonosného obrastu. V období plodnosti vyžaduje udržovací rez a relatívne skoro aj rez zmladzovací.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Madame Verté, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer vždy pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 150 g, ale dosiahne aj 400 g), pretiahnuto hruškovité, zhrbolené, s plytkou ryhou pri stopke. Šupka je pevná, drsná, pri zbere zelenožltá, v konzumnej zrelosti zlatožltá s krásnym červenkastým či červenohnedým líčkom, celá je posiata veľkými, šedými lenticelami, miestami sa objaví aj hrdza. Dužina je žltkastá, rozplývavá až polorozplývavá, veľmi šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, harmonicky sladkokyselkavá, jemne aromatická a pikantná. Má len mierny sklon k otlačeniu, hnednutiu a kamienkovitosti dužiny.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v priebehu októbra, vydrží do novembra. So zberom netreba otáľať, oneskorenie je nielen na úkor chuti, ale aj trvanlivosti, vtedy rýchlo múčnatie. Tesne po zbere dobre znáša prepravu, neskôr už nie.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, muštov, výživ, džemov a lekvárov, destilátov či na sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pred vetrom chránené, s teplou, úrodnou, priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Neznáša suché a studené pôdy. Je vhodná do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Na vhodných lokalitách málo náchylná na choroby, na nevhodných náchylnejšia na chrastavitosť a rakovinu.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška bol vyšľachtený ako kombinácia genotypov, prvý krát rodil v roku 1990

RAST: stredne bujný až bujný. Vytvára ker až polostrom. Dorastá do výšky 2 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká, 17-ročný krík dosiahne úrodu až 45-50 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 5,6−8 g), fľaškovité, tmavočervené, aromatické, sladkokyslé, veľmi dobré. Kôstka je stredne veľká (priemerne 11,7 % z hmotnosti plodu), dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra počas asi 3 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív a vďaka dobrej oddeliteľnosti kôstky od dužiny aj na sušenie .

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve, mutácia odrody Lukjanovskij, prvý krát rodil 1981.

RAST: stredne silný, vzpriamený rast. Kompaktný a hustý ker so zaoblenou korunou. Zle sa opeľuje so Ljukanovskim (Svetljačok je jeho mutáciou).

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká a spoľahlivá, 15-ročný krík urodí 40-45 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 6,5-10 g) fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby. Dužina je tmavočervená, aromatická, šťavnatá, výborná, sladkokyselkavá, s obsahom cukru 9,7-11 %, nízkym obsahom kyselín (1,6 %) a veľmi vysokým obsahom vitamínu C (150 mg/100 g). Kôstka je v porovnaní s plodom malá (len 8,9-9,3 % hmotnosti plodu), zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Zrelé plody držia na kríku 2-3 týždne, odkiaľ ich možno priamo konzumovať, nepadajú hneď po dozretí. Uskladnené vydržia 3-4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, Silvergieters x Holandská čierna, 1987.

 
RAST: vzpriamený rast, vytvára stredne veľký, stredne hustý krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, plocho guľovité plody s pevnou šupkou, rastúce na dlhších strapcoch s dlhšou stopkou. Chuť je aromatická, sladko-kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla. Plody nedozievajú v strapci rovnomerne. Predčasne neopadávajú.

 
VYUŽITIE: predovšetkým výroba štiav a ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči americkej múčnatke egreša a voči hrdzi ríbezľovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, Japonska, Kórey, V Ruska, Kamčatky.

RAST: stredne rýchly, vytvára kompaktné kry s rozmermi 2x2 m; ľahko odnožuje, ale odnože sa ľahko udržiavajú kosením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne opakovane od júna do septembra (prvých mrazov) výraznými, ružovými až purpurovými stredne veľkými, (6-9 cm), jednoduchými, silne voňavými kvetmi, ktoré rady navštevujú včely, čmeliaky aj zlatone. Vôňa je typickou vôňou starých ruží.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: šípky sú červené, hladké, guľatého až splošteného tvaru a sú veľké ako menšie jabĺčka či rajčiny s priemerom cca. 2-3 x 1,6 cm, hmotnosťou cca. 4,6 g. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 770 mg na 100 g), A a E a bioflavonoidov. Okrem dužiny obsahujú semienka pokryté pichľavými chĺpkami, ktoré treba pred konzumáciou odstrániť.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra. Ak ich nezjedia vtáky, vydržia aj do novembra.

VYUŽITIE: Ker je kompaktný a dekoratívny nielen kvetmi a plodmi, ale aj listami. Je vhodný do menších aj väčších záhrad, parkov a inej mestskej zelene ako solitéra alebo do voľnejších, nižších živých plotov, najmä ak majú byť nepriestupné. Kulinárne využitie: silne voňavé a horkasté kvety, lupienky bez bázy alebo hydrolát z nich sú vhodné ako jedlá dekorácia šalátov či dezertov, na výrobu džemov, želé, čajov, zmrzlín, sirupov, limonád, ochucovanie octu atď. Postupne dozrievajúce šípky sú po zmäknutí vhodné na priamy konzum, tvrdé sa dajú sušiť (najlepšie po rozpolení a vybratí semien) či spracovať na vynikajúci džem, sirup, víno, s jablkami na výživu. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čaju. Kozmetické a liečivé využitie: z celých kvetov alebo lupienkov sa destiláciou získava ružový hydrolát a éterický ružový olej, ktoré sa následne používajú na výrobu krémov, balzamov, parfémov atď. Nálev alebo hydrolát z lupienkov pôsobia aj proti plynatosti, ako jemné preháňadlo, tonikum či proti zápalu spojiviek.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné stanovište. Pôvodne pochádza z pobrežných piesčin a preferuje ľahšie, dobre odvodnené pôdy, ale darí sa jej vo väčšine pôd, vrátane vysýchavých aj ílovitých, neznáša dobre len zamokrené pôdy. Je veľmi nenáročná a dobre znáša aj zasolenie, takže je vhodná aj k okrajom ciest. Je vhodná aj do živých plotov či do parkov a záhrad.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -50 °C, listy sú odolné voči chorobám, kvety niekedy poškodzujú zlatone, plody sú niekedy červivé. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu, vetru, zasoleniu pôdy a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: USA, Virginia, Boyce, vyšľachtil ako semenáč Overleese a v roku 1998 uviedol na trh Robert Neal Peterson, v roku 2004 získala patent. Synonymá: PPF 1-7-1.

RAST: stredne bujný, vzpriamený až rozložitý, dorastá do výšky asi 4-5 m, vytvára guľovitú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Susquehanna, Overleese, NC-1, Sunflower, Potomac a ďalšie odrody. 

PLODNOSŤ: je vysoká (15-22 kg ročne). 

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 7,6x5,2x5,0 cm, 143 g), podlhovastého až zavalitého tvaru. Šupka je tenká (priemerne 0,21 mm), svetlozelená v plnej zrelosti. Dužina je šťavnatá (64,5 % hmotnosti), krémová, svetložltá, obsahuje 4-8 semien, ktoré tvoria len malú časť plodu (priemerne 6,4 % hmotnosti plodu). Chuť je jemná a lahodná chuť pripomínajúca čerimoju (Annona cherimola) či banán s mangom, je najobľúbenejšia u začiatočníkov v pestovaní asiminy. Cukornatosť je priemerne 14,4 °Brix.

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, približne 3 týždne pred Susquehanna, po Wabash, približne od 2. týždňa v septembri až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Je menej náročná na pôdu, preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, stredne dobre znesie ťažkú, ílovitú, toleruje výborne aj kyslejšiu pôdu, dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Výborne toleruje kyslejšiu pôdu, dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, veľmi dobre znáša sucho, stredne dobre zamokrenie. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: ČR, Šlechtitelská stanice Valtice, vybraná zo semenáčov odrody Sladkoplodá krajová, registrovaná v r. 1994, udržovateľom je SEVA-FLORA spol. s.r.o. Valtice.

RAST: bujný, pekne pravidelný, koruna je mierne otvorená, redšia až stredne hustá. Dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Sladkoplodá krajová, Nikol.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: stredne veľké, elipsovité, stredne husto ochlpené. Kôstka je veľká, elipsovitá, pomerne hrubá, takmer kruhového prierezu, len málokedy sploštená, bez výraznej špičky. Škrupina je stredne hrubá, svetlohnedá. Jadro je veľké, elipsovité, žltohnedé až svetlohnedé, málo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinu a má veľmi dobrú až dobrú lúskateľnosť. Chuť je veľmi lahodná, aromatická, sladkastá až sladká. Percentuálny pomer dvojitých jadier je nulový alebo veľmi nízky.

DOZRIEVANIE: začiatkom 2. dekády októbra.

VYUŽITIE: jadrá na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď. 

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná najmä pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: pomerne dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete. Po zakorenení dobre znáša sucho.