Ovocie na pálenie

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Bulharsko, Drjanovo, vyšľachtená v r. 1951 ako kríženec odrôd Kjustendilska sliva (=klon Domácej slivky podobne ako Bystrická) x Montfortská.

RAST: stredne bujný až slabší, polovzpriamený, vytvára takmer guľovitú, stredne hustú korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: pravdepodobne Stanley, Althanova ringlota, Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), široko elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod hrubým osrienením tmavomodrá so svetlošedými bodkami čiarkami, pevná, hrubá, matná. Dužina je pevná, tuhá, žltozelená až zlatožltá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, dobre až veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, najviac z odrôd pripomína chuť Bystrickej. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze (Monilinia laxa aj Monilinia fructigena), stredne odolná voči červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum), napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta).

PÔVOD: USA, náhodný semenáč v roku 1865 nájdený pánom Amsdenom.

RAST: stredne bujný až bujný, koruna menšia, vzpriamená až polovzpriamená.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne skoro a dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná. Pre udržanie dobrej veľkosti a kvality plodov je nutný hlbší rez a prípadne aj prebierka plodov.

PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké, nepravidelne guľovité. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno prilieha k dužine, je stredne až silno plstnatá, základná farba slamovožltozelená s jasne červenou krycou farbou a rozmytým žilkovaným líčkom. Dužina je jemná, mäkká, vláknitá, šťavnatá, zelenobielej až krémovobielej farby, pod šupkou mierne načervenalá, chuť sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je ťažko odlučiteľná od dužiny. Plody sú stredne až veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú náchylné na praskanie kôstky.

DOZRIEVANIE: v júli až na začiatku augusta, 15-20 dní pred odrodou Redhaven, dozrieva postupne. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Odroda menej náročná na polohu, vhodná do všetkých polôh pre pestovanie broskýň.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravitosti.

PÔVOD: neznámy, zrejme náhodný semenáč druhu Morus alba nájdený už dávno.

Synonymá: Previsnutá čierna.

RAST: rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Otváraním koruny rezom na jar môžeme dosiahnuť široký tvar koruny, pod ktorú sa zmestia aj viaceré deti. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, na veľkosť stromu bohatá a pravidelná. 

PLODY: menšie, čierne, stredne šťavnaté, sladké, aromatické.

DOZRIEVANIE: približne od polovice júna do júla či augusta.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom na jar.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou. Podobne sa netkanou textíliou či v spolupráci s mačkami dá ochrániť pred vyzobaním plodov vtákmi.

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.

PÔVOD: neznámy, zrejme z Balkánu, veľmi stará odroda, na našom území zrejme už od 15. storočia.

RAST: v mladosti veľmi bujný, vplyvom bohatých úrod slabne, tvorí vyššie, neskôr guľovité, husté koruny. Drevo má krehkejšie, pod úrodami sa ľahko láme.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro a veľmi bohato.

PLODNOSŤ: stredne skorá, veľmi vysoká, striedavá po preplodení, ale dá sa regulovať rezom.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25-30 g), tvarovo >veľmi variabilné od guľatých cez oválne, krátko oválne až po obrátene oválne, často rastúce veľmi husto pri sebe na konári. Šupka je pevná, tenká, najskôr červeno až fialovo modrastá, neskôr fialovomodrá, šedomodro osrienená. Dužina je pri dozrievaní polotuhá, neskôr mäkká až rozplývavá, s jemnými žilkami, žlto- alebo zlatozelená, šťavnatá, veľmi sladká, bez výraznej korenitosti, s typickou vôňou. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku. Kôstka sa zle oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: je veľmi neskoré, od polovice, väčšinou od konca septembra do polovice októbra, dozrieva nerovnomerne na strome aj v rôznych lokalitách. Plody dobre držia na strome, nepadajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na výrobu lekvárov, destilátu, do buchiet, slivkových gulí, prípadne aj do kompótov a sušenie vcelku, menej na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vyžaduje pôdy hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, v nehnojených, suchých pôdach sa stromy vysokou plodnosťou skoro vyčerpajú a plody sú menej šťavnaté. Vhodné sú teplé a stredne teplé polohy, aby plody stihli dobre vyzrieť a netrpeli moniliózou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne až dobre tolerantná voči šarke, náchylná na moniliózu plodov, najmä pri preplodení, nebýva červivá.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč z Podivína na Morave, popísaná bola až vo Velkých Pavloviciach v r. 1931 Suchým ml.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný. Tvorí guľovito rozložité prirodzene zahustené koruny s rozvetveným viacročným plodným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, relatívne krátko, rozloženie kvitnutia do dlhšieho obdobia sa dá dosiahnuť Šiitovým rezom. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (4.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 45-65 g), guľovito oválny, v rôznej miere súmerný, hladký. Šupka je stredne plstnatá, oranžová s purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je plná, kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky ja sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete (ale viac ako Maďarská - kvety poškodené od -1,5 °C) a v mladých plôdikoch (poškodené od -0,6 °C až -1 °C). Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Kent, Maidstone, East Malling Research Station, vyšľachtená v r. 1973 ako viacnásobný medzidruhový kríženec. V materskej línii sa nachádzali druhy Rubus arcticus, R. occidentalis a odrody Lloyd George, Norfolk Giant, Pynes Royal, Malling Landmark, Malling Promise a Burnetholm. Otcovská línia pochádzala z výberu Rubus idaeus strigosus. Odroda bola uvedená na trh v r. 1983.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, stredne hustý s hustým vetvením. Mladé výhony sú zelené s veľmi slabým antokyánovým sfarbením. Výhony dorastajú obvykle do 1,5 m a sú stredne otŕnené krátkymi, ostrými, fialovými tŕňmi. Listy sú zložené, 5-početné, nechlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: je vysoká, priemerne 2,5 kg na výhon, priemerne 5 t/ha. Plodí najmä na bočných konárikoch vyrastajúcich z letorastov alebo na tých na minuloročných výhonoch po 8-12 plodov na dlhších a po 5 plodov na kratších.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 3,5-4 g), tvarovo nevyrovnané - kužeľovité až oválne, stredne červené až tmavočervené, silne lesklé, zložené z malých až relatívne veľkých stredne pevných až pevných kôstkovičiek. Chuť je dobrá, jemne malinovo voňavá.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca skorá až stredne skorá odroda: 1. v júni a 2. od začiatku augusta do mrazov v októbri. Obdobie plodenia je dlhé.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, pečenie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C, vysoko odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea). Vďaka génu A10 z Rubus occidentalis získala odolnosť imúnnou voči voške malinovej (Amphorophora idaei), ktorá prenáša štyri vírusy (škvrnku, listovú škvrnitosť, čiernu nekrózu maliny a žlté sieťovanie). Je náchylná na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV), tolerantná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.).

PÔVOD: bývalé Československo, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, registrovaná v r. 1973

RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké (takmer 3x veľkosť listov Huginu). Vysádzame v spone 2x3 m až 4x4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 9,2 g, 14,4 mm), plocho guľovité, usporiadané v okolíkoch. Šupka je tmavofialová s osrienením, dužina je tmavopurpurová, na arónie veľmi šťavnatá a silno farbiaca. Chuť je sladkokyslá, trpkastá, cukor v priemere 14,4 °Bx. Obsah polyfenolov je vysoký, ale zrejme nižší ako u odrody Hugin.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Výťažnosť šťavy pri lisovaní je vysoká (78,9 %). Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhká pôda, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.

RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.

PÔVOD: pravdepodobne Francúzsko, pol. 19. st., zrejme vypestovaná ako náhodný semenáč van Monsom. Nemecké pomenovanie získala po básnikovi Christianovi Fürchtegottovi Gellertovi. Synonymá a cudzie názvy: Gellertova maslovka, Hardyova maslovka, Veľká Isambartka, Sedivka, Bera Hardego, Beurre Hardy, Beurre de Gellert, Gellert's Butterbirne, Thomas Beurré Gellert.

RAST: veľmi bujný rast v mladosti, neskôr bujný, zdravý. Vytvára krásne, vysoké, široko ihlanovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, výborný opeľovač pre mnohé odrody hrušiek. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Hardenpontova, Charneuská, Krivica, Lectierova, Magdalenka, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná a bohatá.

PLODY: veľké a pravidelné, tupo kužeľovité, šupka šedozelená, husto bodkovaná, škoricovo hrdzavá, na slnečnej strane načervenalá. Dužina belavá, niekedy až lososovo ružovkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá , jemná, chuť výborná , sladko korenistá.

DOZRIEVANIE: okolo polovice septembra, plody sú vhodné na konzum cca. za 2-3 týždne.

VYUŽITIE: stolová a tržná odroda, vhodná aj na zaváranie, výrobu lekváru, vína.

STANOVIŠTE: znesie aj vyššie, ale chránené polohy, darí sa jej v dobrých pôdach.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu, vo veľmi teplých polohách ju vyhľadáva škodca kvetovka hrušková.

PÔVOD: Srbsko, uvedená v roku 1997, ako kríženec Dirksen Thornless x Black Satin z roku 1984ju vyšľachtil Dr. Miloljub Stanisavljević v Ovocinárskom inštitúte v Čačaku

 
RAST: silný, polovzpriamený, výhony sú bez tŕňov, vyrastajú po 4-5 kusoch a sú relatívne husto olistené. Súkvetia sú na vrchole výhonov vyrastajúcich priamo zo zeme a sú husté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: vysoká, dosahuje výnos 13 kg na rastlinu, teda až 28 t/ha aj pri extenzívnom pestovaní.

 
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 9,3 g, najväčšie 15 g a viac), valcovitého tvaru, čierne, lesklé, pevné s veľmi sladkou a aromatickou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začínajú dozrievať začiatkom augusta a posledné sa dajú obrať na začiatku septembra. Po obratí sa dajú niekoľko dní skladovať v chladničke.

 
VYUŽITIE: Sú vynikajúce na priamy konzum, mrazenie aj na spracovanie (zaváraniny, džemy, sirupy atď.), výborne sa prepravujú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane hrdze ostružinovej (Kuehneola uredinis).

PÔVOD: ČR, Ostružná, náhodný sladkoplodý semenáč objavený okolo roku 1810.

RAST: stredne bujný, neskôr umiernený. Je to menší až stredne veľký strom, okolo 20. roku dosahujú výšku 4-5 m, v 50 rokoch 6-8 m. Vytvára pravidelné vajcovité koruny, u starších stromov nepravidelné. Listy sú opadavé, striedavé, zložené, nepárno perovito zložené z 5-9 párov kopijovitých lístkov, listy sú na líci tmavozelené, na rube svetlejšie. Okraje listov sú zubaté len v hornej polovici na rozdiel od listov botanického druhu, ktoré sú zubaté po celej dĺžke. Kôra je svetlošedá, hladká.    

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivé, hmyzom opelivé, súkvetia sú ploché, kompaktné chocholíky, kvety sú drobné, krémovobiele, kvitnú v máji. 

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká v porovnaní s inými jedlými odrodami, pravidelná.

PLODY: súplodie obsahuje 15-20 i viac plodov, ktoré sú veľké (7-9 mm), guľaté, červenooranžové a majú stredne pevnú šupku. Dužina je žltooranžová, stredne šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslastá (obsah cukru až 13 %). Obsahujú veľa vitamínu C, antioxidantov a fenolov, ale aj pektínu, takže dobre želírujú.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri, ak uniknú vtákom, vydržia na strome dlho do zimy.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná a aj jedlá drevina je vhodná do záhrad, sadov, parkov, alejí, stromoradí či vetrolamov. Je to dobrá medonosná drevina, neskoro rozkvitajúce intenzívne voňajúce kvety poskytujú včelám nektár aj peľ. Kulinárne využitie: med z kvetov býva červenožltý, po vykryštalizovaní je hrubo zrnitý a má silnú vôňu. Plody sú vhodné na priamy konzum, na sušenie do ovocných čajov, na výrobu džemov, želé, kompótov, sirupov, likérov, omáčok ako náhrada za brusnice, na výrobu octu či destilátu. Vysušené sa dajú použiť namiesto hrozienok do vianočiek či koláčov, upražené a pomleté ako náhrada kávy. Liečivé účinky: plody sa používajú pri chorobách tráviaceho traktu, zvyšujú vylučovanie žlče do čriev, čo podporuje trávenie najmä u starších ľudí. Zároveň pôsobia proti zápche či miernym hnačkám bez iných vážnych príčin. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu, teda chorobe z nedostatku vitamínu C. Kvôli tomu sú aj výborným prostriedkom na liečenie chrípky a pomáhajú odstraňovať príznaky jarnej únavy. Sú účinné aj pri dýchacích ťažkostiach, zahlienení a zápale priedušiek. Používajú sa buď surové, macerované vo víne alebo vo forme čaju. Ľudovo sa používajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Kvety jarabiny zas obsahujú látku veľmi podobnú ženským hormónom a vo forme záparu sa používajú úspešne pri rôznych ženských problémoch. Technické využitie: odolné, tvrdé, jemnozrnné, pružné drevo sa používa na výrobu nábytku, v stavebníctve a v minulosti na výrobu vychádzkových palíc. Z mladých konárikov sa dá získať čierne farbivo.

STANOVIŠTE: je nenáročná na stanovište a pôdy, dá sa pestovať aj vo vyšších horských oblastiach, dokonca aj na kyslých a rašelinových pôdach. Ideálne ju vysádzame na slnečné miesto do vlhkej priepustnej pôdy, na vzdialenosť 4-8 metrov.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, silne odolná voči vetru, dobre odolná voči škodcom a chorobám. Toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda pestovaná odnepamäti v Čechách a na Morave.

 
RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

 
PLODY: malé, zriedkavo stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: Rakúsko, vyšľachtená z divých foriem v dunajských luhoch okolo Klosterneuburgu, 1965

 
RAST: veľmi bujný. Tvorí vysoko guľovitú korunu, ktorá pod ťarchou úrod prevísa.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami - potopudnými, močopudnými, podporujú laktáciu, vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, v porovnaní s divou formou aj trojnásobná, pravidelná.

 
PLODY: Kvety a strapce dosahujú až trojnásobne väčšiu veľkosť než divoko rastúce bazy a majú vyšší obsah liečivých látok. Plody sú fialovočierne, s fialovou a šťavnatou dužinou sladkej chuti, s vysokým obsahom vitamínov a antioxidantov. Veľmi dobre držia na stopkách, takže nespŕchajú.

 
DOZRIEVANIE: Dozrieva v septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ:plne mrazuvzdorná do -29 °C. Málo náchylná na choroby a škodcov. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: neznámy, asi veľmi stará odroda, zrejme už zo 17. storočia, možno z Bulharska, uvádzaný aj ako Flava, Xanthocarpa, Luteocarpa, Fructu Luteo.

 
RAST: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne veľká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, oválne, jantárovožlté, veľmi dobrej sladkokyslej chuti (cukornatosť 9 %) s ananásovou príchuťou. Kôstka je zle oddeliteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku augusta postupne dozrieva.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE:nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, náchylnejší na vymrznutie kvetov, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: druh pochádza z mierneho pásma Európy od Škandinávie a britských ostrovov na severe až po Španielsko na juhu a Kaukaz na východe. Odroda Karpatia pochádza zo Slovenska, VÚOOD Bojnice, vyšľachtil ju Jan Šimánek ako klonovú selekciu z 32 najlepších klonov z populácie Rosa villosa. Zaregistrovaná bola v roku 1973.

RAST: bujný, vzpriamený, v obobí plodnosti mierne rozložitý, dorastá do výšky a šírky cca. 2-2,5 m. Je to opadavý ker, základné konáre sú hrubé, pevné, bohato rozkonárené. Jednoročné výhony sú hrubé, dlhé, vzpriamené, vínovočervené, riedko ostnaté. Listy sú zložené, nepárno perovité s oceľovozelenými lístkami, na rube matnými, chlpatými. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne raz počas mája, často koncom mája. Kvety sú stredne veľké (6-8 cm), jednoduché, prevažne s 5 lupienkami ružovej farby. Tvoria sa na krátkom rodivom obraste po 3-5 kusov.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: šípky sú veľké (20-25 mm široké, 32 mm dlhé), kvapkovitého až hruškovitého tvaru. Šupka je žiarivo červená, lesklá, riedko chlpatá. Stopka plodu je krátka. Dužina je na šípky hrubá, pevná. Chuť je sladkokyslá. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 1200 mg na 100 g)

DOZRIEVANIE: už koncom augusta, približne počas 10 dní. Po dozretí neopadávajú, neskôr mäknú.

VYUŽITIE: ker je vhodnou súčasťou voľnejšie rastúcich živých plotov, najmä tam, kde treba, aby bol plot nepriestupný, do menších aj väčších záhrad. Dá sa použiť aj ako solitéra okrasná dozrievajúcimi šípkami. Plody sú vhodné najmä na výrobu hustých džemov či ovocnej kože, po rozkrojení a odstránení semienok s pichľavými chĺpkami aj na sušenie v sušičke na čaj či rozomletie a vitamínový prídavok do müsli.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, nie je náročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do asi -29 °C až -34 °C a aj v kvete je dobre odolná voči neskorým jarným mrazom a chladnému počasiu. Počas vlhkejších rokov v čase dozrievania môžu dozreté plody praskať, preto netreba otáľať s ich zberom. 

PÔVOD: od južnej Európy a juhozápadnej Ázie až po stredné Nemecko, Česko, strednú Moravu, sever Slovenska, južné Poľsko, Ukrajinu, Krym a Kaukaz. Rastie pôvodne v krovinatých stráňach a svetlinách lesov, najmä na vápencovom podloží od nížin po pahorkatiny.

RAST: stredne bujný. Je to krovitá drevina s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Listy sú protistojné, jednoduché, sýtozelené, eliptické alebo vajcovito kopijovité s typickou rovnobežnou žilnatinou.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje ďalší geneticky odlišný semenáč alebo odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovačov v čase kvitnutia vysoká a pravidelná, kvety nezvyknú vymŕzať, len musí byť dosť teplo, aby aspoň čmeliaky, muchy a chladuvzdornejší opeľujúci hmyz lietal.

PLODY: síce menšie ako plody selektovaných a šľachtených veľkoplodých odrôd, ale tiež sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), antioxidanty a v plnej zrelosti sú chuťovo veľmi zaujímavé. Sú to kôstkovice oválneho alebo súdkovitého tvaru s lesklou šupkou červenej farby a mäsitou dužinou. Kôstka je podlhovastá, ryhovaná. Chuť plodov je v nezrelom stave trpká, po dosiahnutí úplnej zrelosti sviežo sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: väčšinou od augusta do októbra.

VYUŽITIE: Atraktívny ker do parkov, záhrad, medzí, ktorý zaujme skoro kvitnúcimi žltými kvetmi a nádherne sfarbenými červenými plodmi. Dá sa použiť ako solitérna drevina, resp. lepšie vo dvojici kvôli opeleniu, ale aj ako živý jedlý plot, ktorý dobre znáša rez a napriek tomu je plodný. Plody sú vhodné na priamy konzum i spracovanie - výrobu štiav, sirupov, džemov, likérov, pálenky - drienkovice.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Stredozemie od Libanonu a ázijskej časti Turecka až po Španielsko a Portugalsko, na juhu od Tuniska po Maroko. Pozdĺž Biskajského zálivu zasahuje až do západného Francúzska a prekvapivo rastie aj v juhozápadnom Írsku.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo strom dosahujúci výšku 1–8 m (vo svojej domovine niekedy až 15 m) a šírku 1-8 m, u nás skôr nižší. Kmeň s červenohnedou borkou môže mať priemer až 80 cm, často je viackmenný. Listy sú neopadavé, stopkaté, s rozmermi 8x3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú lesklé, žiarivozelené, na rubovej matné. Okraj listovej čepele je zúbkovitý až pílkovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými, bankovitými, voňavými kvetmi, kvitne v novembri až decembri.

PLODNOSŤ: je skorá (3-4 roky po výsadbe), vo svojej domovine dosahuje vo voľnej krajine (nie na plantáži) 2,8-10,4 kg na krík, 75-577 kg/ha.

PLODY: malé, variabilne veľké (od 1 g po 12,3 g, priemerne 3,7 g, 0,7-2 cm), guľaté, ježaté, červené bobule. Dužina je mäkká, žlto-oranžová s piatimi komorami s viacerými drobnými, hnedými, hranatými semenami. Chuť je pred dozretím trpkastá, pri plnom vyzretí veľmi sladká, menej výrazná s príjemnou vôňou. Plod obsahuje asi 20 % cukru a má veľmi vysoký obsah antioxidantov.

DOZRIEVANIE: podľa lokality od októbra po december.

VYUŽITIE: celá rastlina je celoročne veľmi dekoratívna, najmä na konci jesene, keď je sýtozelená a obsypaná kvetmi aj dozrievajúcimi plodmi. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie, teda na výrobu kompótov, džemov, tzv. alicantského likéru, vína, brandy či destilátu. Liečivé využitie: Všetky časti rastliny obsahujú veľa ethyl galátu, ktorý má silné antibiotické účinky proti mykobaktériám. Listy, kôra a korene sú močopudné a pôsobia ako obličkové antiseptikum vhodné proti zápalu močových ciest. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a husté drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom a silnými mrazmi. Pôdu uprednostňuje kyslú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, ale na rozdiel od ostatných druhov z čeľade vresovcovité dobre znáša aj vápnik v pôde. Dobre znáša aj suchšiu aj ťažkú ílovitú pôdu. Je vhodný do teplých polôh, do záhrad či parkov.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve krátkodobo do -17,5 °C, menej v kvete.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Provensálsko, Francúzsko alebo Turecko.

 
RAST: rýchly rast do výšky 3-4 m. Kríkovitý habitus. Veľké vejárovité listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: veľké (až 10 cm) plody hruškovitého tvaru zlatožltej až bronzovofialovej farby. Chuť je lahodná, sladká, medová.

 
DOZRIEVANIE: od polovice augusta, v teplých rokoch zbierame úrodu dvakrát.

 VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, sušenie, prípravu džemov, koláčov.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Neznáša zamokrenie.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda až do -20 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: Poľsko, Niwa Hodowla Plant Berry, vyšľachtila ju Agnieszka Orzeł viacnásobným krížením s použitím odrôd Tulameen, Polana, Heritage a Polka.

 
RAST: stredne bujný, veľmi dobre odnožuje. Výhony sú svetlozelené, jemne ostnanté, ich priemerná dĺžka je 1,5 m. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 12-15 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, približne 15 t/h. Plodí na letorastoch - vyrastajúcich buď z minuloročných výhonov alebo zo zeme.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 4,5-7 g), žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, aromatická, sladká (priemerne až 11,3 °Brix) a ostáva takou po celý čas zberu, nemizne ani s poklesom teploty koncom sezóny. Má vysoký obsah antioxidantov, polyfenolov a vitamínov.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od konca júla až do mrazov.

 
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, destiláty, zmrzliny, koláče apod. Kvôli vysokému obsahu sušiny je veľmi vhodná aj na výrobu lyofilizovaného ovocia. Ľahko sa oddeľuje od kvetného lôžka pri zbere. Je vhodná aj na mechanizovaný zber a po zbere netmavne. Dobre znáša prepravu, skladovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), vyššie odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.