Mrazuvzdorné

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, z Japonska a strednej Číny, kde rastie ako podrast vo vlhkých a tienistých lesoch v nadmorských výškach zhruba od 1000 až do 2600 m n. m. Odroda Green Carpet je neznámeho pôvodu, ale pravdepodobne ide skôr o selekciu kompaktného vzrastu než zámerného šľachtenca.  

RAST: stredne bujný, nízky, kompaktný, je to ker či poloker, ktorý vytvára koberce s výškou 15-20 cm a šírkou okolo 60 cm. Má stálezelené, lesklé, tmavozelené listy s pílkovitým okrajom dlhé až 7 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Na opelenie treba inú odrodu (napr. Silver Edge, Green Sheen alebo Variegata) alebo semenáč. Kvitne u nás v apríli až máji menšími (2,5-5 cm) klasmi bielych kvetov umiestnenými na vrchole letorastu, od toho je odvodený ich druhový názov (terminalis = vrcholový). Kvety obsahujú hrubšie tyčinky, od toho je odvodený ich rodový názov (pachys = hrubý, andra= mužský).

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača stredná. Množí sa vegetatívne podzemkami. 

PLODY: malé (5-6 mm), oválne, biele, jedlé kôstkovice sladkej chuti a šťavnatej konzistencie.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: je to listami celoročne veľmi dekoratívný pôdopokryvný ker vhodný do tieňa stromov a väčších krov. Dobre zabraňuje erózii, potlačuje rast neželaných rastlín a je vhodný do tienistých kútov záhrad, parkov, cintorínov či iných verejných priestorov. Je neatraktívna pre niektoré hlodavce, podľa experimentov minimálne pre hraboše prérijové (Microtus ochrogaster), takže by mohla pôsobiť ako odpudzovač pre hlodavce okolo stromov, u nás toto pôsobenie zatiaľ nebolo overené. Kulinárne využitie: Plody sa dajú konzumovať surové alebo tepelne upravené.

STANOVIŠTE: tieň až silný tieň pod stromami či za budovami. Preferuje humóznu pôdu, ktorá je dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, mierne kyslá až neutrálna. Neznáša horúce, vysýchavé stanovištia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná až do -29 °C až -34 °C, znesie aj silné zatienenie a konkurenciu koreňov stromov. Je málo náchylná na choroby a škodce, v príliš vlhkých podmienkach sa môže objaviť hubová hniloba listov (Volutella pachysandrae) alebo hniloba koreňov v zle odvodnenej pôde. Príležitostne sa môžu vyskytnúť aj štítničky, roztoče či slizniaky v príliš vlhkej polohe. 

PÔVOD: druh pochádza zo strednej časti východnej Číny, kde rastie v horských lesoch v nadmorskej výške od 500 do 1800 m. n. m. Do Európy bola privezená v roku 1816. Pôvod odrody Amethyst nie je známy.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do výšky aj 6-10 m a vyžadujúca silnú oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Ovíja sa v protismere hodinových ručičiek. Listy sú zložené z asi 11 lístkov a pri rašení majú bronzový nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna pred rozvinutím listov silne voňavými kvetmi v rôznych odtieňoch fialovej so žltým stredom usporiadanými v 15-20 cm dlhých, prevísajúcich strapcoch. Často opakuje kvitnutie v auguste, hoci je menej výdatné.

PLODNOSŤ: skorá (cca. do 2-5 rokov po výsadbe), v prípade ponechania kvetov vysoká.

PLODY: zelené, neskôr hnedé, sploštené, chlpaté struky so zamatovým povrchom, veľmi dekoratívne, 10-15 cm dlhé a 1,5-2,5 cm široké, zvyčajne s niekoľkými jedovatými semenami.

DOZRIEVANIE: struky dozrievajú v septembri až novembri. Visia zatvorené na konároch až do jari.  

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26 °C až -28°C, kvety môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky.

PÔVOD: Ďaleký východ, Korea, severovýchodná Čína ako prirodzene sa vyskytujúca forma. V roku 1856 ho Carl Johann Maximowicz popísal ako Acer ginnala, v roku 1890 ho preklasifikoval ako Acer tataricum subsp. ginnala.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 10 až 15 m. Asi 6-10 x 4-6 cm veľké listy sú výrazne 3- až 5- laločnaté, čím sa odlišujú od niekedy takmer jednoduchých listov základného botanického druhu, pri ktorých bývajú často len pri báze naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, s výrazne purpurovými krídlami v ostrom uhle.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých či suchých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, vápenitým pôdam, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

Foto zdroj: oleg_kosterin

PÔVOD: Japonsko, najmä pobrežné časti ostrovov Honšú, Kjúšú, Šikoku, kde rastie vosvetlých lesoch, krovinách, násypoch a rôznych svahoch. Prvýkrát ho popísal Justus Carl Hasskarl v roku 1844 v Catalogus Horti Botanici Bogoriensis.

RAST: stredne bujný, hustý. Je to stálezelený alebo poloopadavý ker, typicky dosahujúci výšku 2,5–4 m a šírku 1,5–2,5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má elipsovito-vajcovité, 3-6 cm dlhé, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, mierne kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až v júli. Silne aromatické kvety majú zrastenú korunnú trúbku dlhšiu než rozprestreté korunné laloky, čím sa odlišujú od príbuzného vtáčieho zobu obyčajného (L. vulgare) a sú opeľované rôznym hmyzom, predovšetkým včelami medonosnými a motýľmi.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, mierne jedovaté, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovohnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná najmä do živých plotov či na tvorbu bonsajov. Plody sú jedlé pre vtákov. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Znáša širokú škálu podmienok. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do -17 až -23 °C, ale dobre regeneruje, kvitne neskoro takže obvykle uniká neskorým jarným mrazom, odolný voči suchu, vetru, zasoleniu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: severný Irán a Azerbajdžán, kde rastie v zmiešaných lesoch v nižších nadmorských výškach (200–800 m n. m.).

RAST: stredne bujný, rozložitý. Je to opadavý ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 5-13 m. Borka je hnedošedá, uvoľňuje sa vo väčších plátoch a zanechává po sebe škvrny, ktoré pomaly tmavnú. Listy rastú striedavo, sú jednoduché, na vrchole tupé a zaokrúhlené, dlhé 5–20 cm, pomerne tuhé a kožovité, po oboch stranách chlpaté. Rašia skoro a dlho držia na konároch. Na jeseň sa vyfarbujú do oranžova až červena. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivá, hmyzom a najmä vetrom opelivá, kvitne v marci až apríli pred vyrašením listov obojpohlavnými, drobnými, žltými kvetmi s päťdielnym kalichom a nápadne červenými tyčinkami. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, začína v 8-15 rokoch veku stromu.

PLODY: drevité pukavé tobolky, nejedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: ker či strom okrasný kvetmi aj listami, najmä na jeseň, ale aj borkou počas zimy, vhodný do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, vrátane alejí či živých plotov. Je vhodný aj na spevnenie svahov a ich ochranu proti erózii. Má veľmi tvrdé a voči hnilobe odolné drevo, ktoré sa tradične používalo v stavebníctve a výrobe násad náradia

STANOVIŠTE: najlepšie slnečné, znesie polotieň. Preferuje stredne úrodnú, mierne kyslú, stredne vlhkú, dobre odvodnenú pôdu, ale znesie širokú škálu pôdnych podmienok. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -29°C až -34 °C, silne vetruodolná, veľmi dobre znáša aj znečistenie ovzdušia, vysoké teploty a sucho. Nezvykne u nás trpieť chorobami ani škodcami. 

PÔVOD: Litva, vyšľachtil Leonardas Bakevičius okolo roku 1995. Ide o hybrid patriaci do skupiny neskoro kvitnúcich veľkokvetých plamienkov. Kultivar bol uvedený na medzinárodný trh a významné uznanie získal začiatkom roka 2000, pričom v roku 2004 získal medailu v Holandsku.

RAST: stredne bujný, kompaktná liana dosahujúca výšku 1,5-2 m. Keďže kvitne na letorastoch, ide o rastlinu 3. skupiny rezu, na jar sa zrezáva hlboko (cca 30 cm nad zemou), čo pomáha rastline vyhnúť sa zimnému poškodeniu starého dreva. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne na letorastoch od júna do septembra krásnymi sýtofialovými kvetmi s purpurovým pruhom s priemerom 7-10 cm. Často dochádza k prvej masívnej vlne kvitnutia začiatkom leta, po ktorej nasleduje slabšia druhá vlna koncom leta.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Prospeje mu neutrálne až mierne alkalické pH.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do −25 °C.  Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztoče. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: bývalý ZSSR, pravdepodobne Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M.M. Griška, vyšľachtili ho zrejme I.M. Šajtan, R.F. Kleeva selekciou z voľne opelených semien druhu aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta) v roku 1963 a do ukrajinského národného registra odrôd bolo zapísané v roku 1992.  

RAST: umiernený, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 45 cm na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé. Je to samičia rastlina, takže na dosiahnutie úrody potrebuje rásť v dosahu samčej odrody Actinidia kolomikta Adam. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (3.-4. rok po výsadbe), v rámci druhu Actinidia kolomikta stredne vysoká, priemerne 5-7,5 kg/rok až 10-12 kg/rok na rastlinu podľa podmienok lokality.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 4,8-10 g) v rámci druhu - podľa podmienok lokality, podlhovasté, sploštené. Šupka je zelená, hladká. Dužina je sviežozelená, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, špecificky aromatická. Má vysoký obsah polyfenolov a vitamínu C a mikroprvkov N, P, Zn a Mn. 

DOZRIEVANIE: skoré, koncom augusta až v septembri. Plody po dozretí opadávajú.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami, kvetmi aj plodmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, víno, kompóty atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolné v dreve do asi -30 °C až -34 °C, len nepatrne menej než odroda Dr. Szymanowski. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), a neskoré jarné mrazy ho poškodzujú, ale je voči ním odolnejšie, dokonca zrejme mierne viac než odroda Dr. Szymanowski.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne USA. Je možné, že ide o selekciu semenáčov Actinidia arguta var. purpurea japonského pôvodu.

RAST: stredne bujný. Dorastá do výšky približne 3-5 m. Je to ovíjavá liana, ktorá vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé, je to samičia odroda, ktorá na dosiahnutie úrody potrebuje opelenie samčou odrodou druhu Actinidia arguta, napr. Prince Jumbo alebo Male. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: sú malé (priemerne 4,8 g, 3,5 cm x 1,5-2 cm), podlhovasté, mierne sploštené, hladké. Dozrievajú zo zelenej do výrazne purpurovej farby šupky aj dužiny. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, umiestňuje sa vysoko v testoch chuti. Plody, najmä ich šupka obsahuje veľa polyfenolov, antioxidantov a stredné množstvo vitamínu C v porovnaní s inými odrodami kiwi (priemerne 162,8 mg vitamínu C na 100 g čerstvej hmotnosti plodu).

DOZRIEVANIE: skoré, v závislosti od roku a lokality od 1. až 2. polovice septembra.

VYUŽITIE: liana je veľmi dekoratívna na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolné v dreve do asi -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Dobre odolné voči väčšine hubových chorôb.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky od Québecu po Georgiu, na západe po Minnesotu a Oklahomu, prirodzene sa v severnejších častiach vyskytujúca žltoplodá forma botanického druhu hlohu bodkovaného, prvýkrát ju popísal v roku 1789 William Aiton v katalógu Hortus Kewensis. Vo svojej domovine rastie na otvorených skalnatých svahoch, v húštinách a na pastvinách.

RAST: stredne bujný. Je to opadavý strom dorastajúci do výšky 6-10 m a šírky 8-12 m s guľovitou korunou, často s horizontálnymi konármi. Kmeň má priemer 25 až 50 cm, borka jecharakteristicky svetlošedá, vo vyššom veku sa odlupuje v plátoch a kmeň a konáre sú viac či menej otŕnené tŕňmi dlhými 5 až 7,5 cm. Letorasty sú sivé, spočiatku chlpaté, potom holé. Listy sú široko vajcovité dlhé 6-10 cm, široké 3,8-6,7 cm, na líci tmavozelené, na rube plstnaté, žilky sú rovnobežné v piatich až desiatich pároch.

OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi, pravdepodobne cudzoopelivý alebo čiastočne samoopelivý. Môžu ho zrejme opeliť aj iné druhy hlohov, napr. hloh jednosemenný či hloh Lavallov. Kvitne koncom mája až v júni bielymi kvetmi usporiadanými v okolíkoch.  

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (cca. 1,5-2,5 cm), mierne hruškovité až guľaté. Šupka je citrónovožltá s výraznými, tmavšími lenticelami. Dužina je zelenkastá až krémová, šťavnatejšia než u hlohu jednosemenného, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú v dužine tak tesne pri sebe uložené, že sa dajú pri jedení vypľuť naraz ako kôstka. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: v polovici septembra až v októbri.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a najmä nepriechodných živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia svetlošedou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj okolíkmi svietivožltých plodov. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky. Liečivé využitie: plody sa sušia do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak. Technické využitie: drevo je veľmi ťažké, tvrdé, pevné s hustým zrnom, dá sa využiť na násady náradia.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, na plnom slnku je produkcia plodov vyššia. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale je veľmi nenáročný na pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -28,9 až -34,4 °C, kvitne neskoro, takže v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre znesie aj premokrené pôdy aj sucho. Niekedy sa môže vyskytnúť bakteriálna spála, hubová škvrnitosť listov, múčnatka, rakovina či chrastavitosť.

PÔVOD: USA.

RAST: robustný a odolný ker.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké strapce s veľkými, ružovofialovými bobuľami. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, aromatická, s jemnou jahodovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: stolová odroda, vhodná na priamy konzum i výrobu vína, želé.

STANOVIŠTE: južné a stredné polohy, chránené slnečné stanovište. Pôdy hlboké, výživné.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám, nevyžaduje chemickú ochranu, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne Chodov na Domažlicku, 18. storočie.

 
RAST: stredný, vytvára ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače neboli preverené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Gdanský hranáč, Grahamovo, Hodvábne neskorokvitnúce, Kasselská reneta, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Hrkáč súdkovitý, Studničné, Sudetská reneta, Ušľachtilé žlté, Vejlímek červený, Watervlietské mramorované.

 
PLODNOSŤ: neskorá, pravidelná, priemerná.

 
PLODY: stredný až väčší plod splošteného, hranatého tvaru. Šupka je hladká, lesklá, mastná, pevná, zafarbená karmínovou červeňou a hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhšia, pevná, chrumkavá, voňavá, žltkavo biela. Chuť ľahko korenistá, lahodná, s malinovou arómou. Plody obsahujú vysoký obsah fenolických látok a antioxidantov (inhibícia rakoviny).

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: december až január, skladovateľnosť do apríla až júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, dlhá skladovateľnosť. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná, darí sa jej aj vo vyšších polohách.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a múčnatke, stredná náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: pravdepodobne Nemecko, 1. pol. 19. stor.

RAST: bujný, zdravý vzrast, koruna vysoká a široká.

OPEĽOVACIE POMERY: horšie prijíma cudzí peľ a zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: neskoršia, bohatá úrodnosť každý 2.-3. rok.

PLODY: veľké, široko kužeľovité. Šupka je zelenavo-žltá, neskôr až zlatožltá, slnečná strana červeno pruhovaná a bodkovaná. Dužina jemná, hustá, mäkká, šťavnatá, chuť ľahko renetovo okorenená, nasladlá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť: november, vydrží do januára až marca.

VYUŽITIE: priamy konzum a spracovanie; plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: ľubovoľné, aj vyššie polohy, chránené pred drsným vetrom; na živiny bohaté, priepustné pôdy. V suchých pôdach sa jej nedarí a plody opadávajú, v mokrých a nepriepustných pôdach je náchylná na rakovinu.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu; v ťažkých, mokrých, nepriepustných pôdach náchylnosť na rakovinu.

PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".

RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: USA, Cayuga County v štáte New York na začiatku 19. storočia, tam získala aj meno Cayuga Redstreak. Synonymum v nemecky hovoriacich krajinách je Morgenröte, teda Ranné zore podľa výrazného červeného zafarbenia.

 
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, guľovité koruny, neskôr mierne previsnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná, striedavá.

 
PLODY: stredné až veľmi veľké (150-250 g), plocho guľovité, nepravidelné, hranaté. Šupka je hrubá, mdlo lesklá, neskôr mastná, žltá, na slnečnej strane rozmyto karmínovočervená, s pruhovaním či mramorovaním a svetlými lenticelami, na strome silne osrienená. Dužina je žltobiela, pevná, tuhá, neskôr krehká a šťavnatá, sladkokyslastá až sladkastá, menej výrazná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť od decembra, uskladnenie do konca marca.

 
VYUŽITIE: vhodná skôr na spracovateľské využitie, najmä pečenie než na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje dostatočne vlhké, úrodné pôdy, skôr teplejšie polohy, z drsných polôh nebýva chutná.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, málo odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Rusko, Povolžie, 18. st.

RAST: stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú, rozložitejšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné jablone. Vhodné opeľovače: Charlamowski, Coxova reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: pravidelná, ale striedavá, čo sa týka objemu, nezvykne preplodzovať.

PLODY: stredne veľké plody guľovitého až plocho guľovitého tvaru. Hladká šupka je osrienená, belavo žltá, takmer celá prekrytá rozmytou karmínovočervenou farbou s nápadnými bielymi lenticelami a modravým osrienením. Biela dužina, pod šupkou niekedy ružovejúca, je krehká, šťavnatá, jemne voňavá, po reze na vzduchu hnedne; chuť je dobrá, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: koncom júla až začiatkom augusta, vydrží asi 14 dní, potom múčnatie. Dozrieva nerovnomerne, treba robiť postupnú prebierku a trafiť správny čas zberu, aby plody neboli príliš kyslé, ale ani múčnaté.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kuchynské použitie (na pečenie, kompóty apod.). Má málo odpadu pri spracovaní.

STANOVIŠTE: slnečné. Odroda nenáročná na pôdu, skromná na živiny a hnojenie. Nemá rada suché pôdy (padajú plody a trpí múčnatkou a červivosťou) ani mokré, ílovité (tam trpí rakovinou). Darí sa jej aj vo vyšších polohách, ale chránených pred vetrom.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, stredne odolná voči chrastavitosti (viac než Astrachán biely) a voči múčnatke, málo k monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, Montfortin, ovocná škôlka pani Ebertovej, na trh uvedená v 2. pol. 19. stor.

RAST: v mladosti bujný rast, tvorí malé, riedke, široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, striedavá.

PLODY: veľké, oválne, pri stopke viac baňaté. Šupka je tmavofialová s modrým osrienením a riedkymi bodkami alebo hrdzavými škvrnkami, pevná, dobre sa sťahuje. Dužina je veľmi šťavnatá, jemná, tuhšia, zelenožltá až zlatistá, chuť výborná, aromatická, korenistá, sladká. Dužina sa ťažko oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v polovici augusta, postupne po dobu 14 dní

VYUŽITIE: priamy konzum a výrobu džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: teplé a chránené polohy, živné a primerane vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silná odolnosť voči mrazu v dreve, slabšia v kvete, silná odolnosť voči suchu, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen, zrejme privezená ešte benediktínmi z krížových výprav zo Sýrie v 12. stor. Synonymá: Wegierka z Ažan, Ažanska sliva, Agener Pflaume,
Prune de Grignole of Some, Prune d'Ente, Prune d'Agen, Prune d'Ast, Rote de Sergent, Prune de Roi, St. Maurin, Prugna d'Ente, d'Agen, D'Ente, Agen.

RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlota. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.

PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.

VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).

PÔVOD: Bermudy, Paget, vyšľachtil ju kapitán Bowie v roku 1956 v škôlke Bermuda Rose Nursery ako kríženca odrôd (Independence x Orange triumph) x Bettina. Synonymá: Nottingham.

RAST: stredne bujný, krovitý. Dorastá do výšky cca. 90 cm a šírky 60-80 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, lesklé listy, pri rašení bronzové.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými (10 cm), poloplnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) stredne silnej až silnejšie ovocnej vône a oranžovej až rumelkovočervenej farby, ktoré obvykle rastú po niekoľkých na stonke. Puky má oválne.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy, kvitne bohato a kvety sú na dlhých stonkách a vydržia dlho vo váze. Kulinárne využitie: voňavé a horkasté jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Stredne až vyššie  odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako odrodu Astilbe japonica v roku 1929. Získala ocenenie Award of Garden Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.

 
RAST: v rámci astílb je nižšieho vzrastu - dorastá do výšky len 30-60 cm a šírky 30-40 cm. Má veľmi pekné, tmavozelené, zložené listy, ktoré sú dekoratívne aj po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne skoro, v prvej polovici júla, stredne hustými súkvetiami purpurovočervených či lososovo-karmínových kvetov.

 
PLODNOSŤ: je síce schopná produkovať semená, avšak tieto sú zvyčajne sterilné alebo majú nízku klíčivosť. Pre rozmnožovanie sa preto najčastejšie používa delenie trsov na jar alebo na jeseň.

 
PLODY: drobné tobolky, ktoré obsahujú veľmi malé semená s nízkou klíčivosťou.

 
DOZRIEVANIE: koncom leta.

 
VYUŽITIE: je to obľúbená okrasná rastlina vhodná do polotieňa až tieňa. Využíva sa v záhradách, pri jazierkach, v trvalkových záhonoch a tiež ako rezaná kvetina. Je vhodná aj do mestských záhrad.

 
STANOVIŠTE: preferuje polotieň až tieň, vlhké, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Je vhodná na výsadbu pri jazierkach, pod vysokými stromami, kde poskytuje atraktívny kontrast s inými rastlinami.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná do -23°C. Je odolná voči suchu a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.

RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven

RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Maďarsko, vybral Sándor Brózik v r. 1952.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Tétényi bötermö.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

PLODY: veľké plody s priemerom 4-5 cm, typicky polmesiacovité, krásne svetložlté s hustou perforáciou a malou stopkou. Ľahko sa lúskajú rukou. Jadro je svetložlté, bacuľaté, s obsahom jadra až 65-72 %. Má príjemne sladkú chuť.

DOZRIEVANIE: skoré, v polovici septembra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave, výrobu cukroviniek.

STANOVIŠTE: stanovište slnečné, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu.