Marhuľa

PÔVOD: Slovensko, Sabinov, pravdepodobne náhodný semenáč Maďarskej, ktorý objavil a šíril konzul Anton Eiselt zrejme na začiatku 20. storočia. Registrovaná bola v r. 1954.

RAST: bujný rast, tvorí rozložitú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, bohatá.

PLODY: veľké, oranžovožltej farby s rozmytým menším purpurovým líčkom, dužina oranžovožltá, stredne tuhá, šťavnatá, vynikajúcej sladkokyselkavej aromatickej chuti, dobre oddeliteľná od kôstky, jadro je sladké.

DOZRIEVANIE: zároveň s Velkopavlovickou, teda v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: priamy konzum a konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé a chránené, priepustná pôda; vhodná do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve mrazuodolná, v kvete citlivá na jarné mrazíky, málo náchylná na moniliózu.

Rast slabší, koruna je redšia. Plodnosť je veľká, pravidelná. Stredne veľký plod, guľovito-oválny tvar. Šupka je žlto-oranžová, s červeným líčkom. Dužina šťavnatá, oranžová, mierne vláknitá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť sladko-kyselkavá, typicky marhuľová. Vhodná predovšetkým na konzerváciu, ale i na priamy konzum. Stredne skorá odroda, dozrieva v 2. polovici júla. Nenáročná na stanovište, vhodné sú výživné pôdy s dostatkom vlahy. Vysoká odolnosť proti mrazu v kvete. Samoopelivá. Pôvodom zo Slovenska.