Malé záhrady

PÔVOD: Belgicko, vyšľachtil ju v roku 1958 Louis Lens ako kríženca odrôd Peace x Independence. V roku 1958 získala striebornú medailu na prehliadke ruží v Baden-Badene. Synonymá: Dama di Cuori, Herz-Dame, Queen of Hearts, Röd Peace.

RAST: bujný, dorastá do výšky 90-120 cm. Má lesklé, tmavozelené listy, je husto otŕnená.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách počas celého leta. Má veľmi veľké (priemerne 15 cm), plné, čerešňovo červené, silne voňavé kvety s až 35 lupienkami,

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú stredne veľké, guľaté, oranžovočervené. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, vhodná aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či  pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Z celých kvetov sa destiláciou získava ružový éterický olej a ružový hydrolát. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C až -31,7 °C, na jar potrebujú mladé výhony ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je silne odolná voči vysokým teplotám a múčnatke, menej voči čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Kocúrnik Nepeta × faassenii je krížencom medzi druhmi Nepeta racemosa a Nepeta nepetella. Odroda Senior je neznámeho pôvodu.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky a šírky 30 cm. Listy sú sivozelené, matné a aromatické.

OPEĽOVACIE POMERY: je ako hybrid zrejme sterilný. Kvitne ale bohato jemnými, levanduľovomodrými, voňavými kvetmi, usporiadanými v hustých praslenoch počas veľmi dlhého obdobia od konca mája až po júl, po zostrihnutí kvetov zas počas augusta a septembra, prípadne až do novembra. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: nevytvára plody so semenami, ak, tak len málo a majú zlú klíčivosť. Množí sa vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň či odrezkami počas leta.

PLODY: tvrdky, ak vôbec vzniknú.

VYUŽITIE: veľmi okrasná a nektárodajná trvalka, vysádza sa do zmiešaných trvalkových záhonov, skaliek, ale aj do črepníkov. Výborne sa kombinuje s ružami, levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami. Milujú ju mačky. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety s mierne horkou a aromatickou chuťou na ochutenie šalátov, polievok atď. či uvariť na čaj. Kedysi sa listy kocúrnikov používali na ochutenie piva. Liečivé využitie: je veľmi účinný proti nadmernému zahlieneniu slizníc nosa, uší, hrdla či tráviaceho systému. Listy a kvitnúca vňať upokojujú, zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie, znižujú teplotu a zápal, sú močopudné, tonizačné a mierne stimulujúce, pôsobia proti parazitom v tráviacom systéme a pri problémoch s obličkami. Externe urýchľujú hojenie rán.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dobre priepustnú, stredne úrodnú až chudobnejšiu pôdu, dobre znáša suché a kamenisté podmienky. Neznáša zamokrenie.

ODOLNOSŤ: je plne mrazuvzdorný do -40 °C, odolný voči suchu po zakorenení. Je odolný voči bežným chorobám a škodcom, len v suchých letách môže trpieť múčnatkou či naopak v príliš vlhkých podmienkach trpieť hubovými chorobami. Predchádzame tomu výsadbou do dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej pôdy.

PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Tento kultivar pochádza z Nemecka, vyšľachtil a na trh ho v r. 1905 uviedol Georg Ahrends, pôvodne ju uvádzal ako kríženca Hosta fortunei × Hosta sieboldiana, ale zrejme ide o kríženca druhov Hosta sieboldiana × Hosta tokudama.

RAST: stredne rýchly. Dorastá do mohutného trsu s výškou 60 cm a šírkou 90 cm, s modrozelenými, srdcovitými, silne vráskavými listami s výraznou žilnatinou a rozmermi približne 23x20 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne ako jedna z najskorších odrôd od júna do augusta bielymi, zvončekovitými, nevoňavými kvetmi.

PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti inej odrody vysoká.

PLODY: suché, pukavé tobolky obsahujúce viacero semien, ktoré si nezachovávajú vlastnosti odrody.

DOZRIEVANIE: od konca júla do septembra.

VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň až silnejší tieň, ale tejto odrode nevadí ani priame ranné slnko, treba sa vyhnúť lokalite silne osvetlenej poobedným slnkom. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C). Je to jedna z odrôd najviac odolných voči slizniakom a slimákom.

PÔVOD: rod pochádza zo Severnej Ameriky, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách. Kultivar Sombrero Adobe Orange vyšľachtil Jianping Ren v USA, Illinois, West Chicago, Ball Horticultural Company ako komplexného kríženca genotypu G0052Y x Echinacea paradoxa a v r. 2014 bol uvedený na trh. Synonymá: Balsomador.

RAST: stredne rýchly, kompaktný. Ide o stredne vysokú až nižšiu trvalku s tmavozelenými, chlpatými listami, bežne dosahuje výšku a šírku 45-60 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvety s priemerom až 7,5 cm sa objavujú od leta do jesene na dobre rozkonárených, pevných stonkách a pozostávajú z prekrývajúcich sa, mierne previsnutých tehlovooranžových jazykovitých kvetov obklopujúcich oranžovo-hnedý stredový terč

PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -25 °C až -30 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Vo všeobecnosti bez výskytu škodcov a chorôb, len slizniaky ju môžu najmä na jar poškodzovať.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Gloucestershire, v záhrade Hidcote Manor Garden ho začiatkom 20. storočia vybral Lawrence Johnston. Je to hybrid druhov Hypericum addingtonii × H. calycinum × H. hookerianum.

RAST: umiernený, je to poloopadavý či opadavý krík, v oblastiach s teplými zimami dorastá do výšky aj 120 cm, v chladnejších oblastiach nadzemná časť vymŕza a z koreňov sa obnovuje do výšky 45-60 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy dlhé až 6 cm a červenkasté, tenké konáre.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi dlho a bohato od júna do septembra veľkými (6-7 cm), jemne voňavými, pätpočetnými, sýtožltými, voskovitými kvetmi v tvare misky v súkvetiach po až 6 kvetov. V strede je množstvo veľkých, výrazných tmavožltých tyčiniek plných peľu, ktorý je aktraktívny pre množstvo druhov hmyzu.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: malé, nejedlé, ale dekoratívne, guľovité, hnedočervené či oválne bobule s priemerom 0,8-1,5 cm.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna najmä počas kvitnutia v lete a po dozretí plodov na jeseň, ale aj červenkasté konáre sú ozdobné počas zimy. Používa sa ako solitéra, ale najmä ako pôdopokryvná rastlina alebo do nízkych živých plotov či ako lem záhonov v malých aj väčších záhradách, parkoch, mestskej zeleni či do strešných záhrad. Je kvalitným zdrojom peľu pre hmyz počas celého leta. Kvitnúce konáre a najmä konáre s plodmi sa často využívajú vo floristike.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znáša širokú škálu pôd, vrátane suchých kamenitých a piesočnatých. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých či chránených chladných lokalít, kde treba počítať skôr so skorým jarným zrezaním k zemi.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -29 °C v koreni, do asi -23 °C v dreve nadzemnej časti, v kvete uniká spoľahlivo neskorým jarným mrazom. Je silne vetruodolný, po zakorenení aj suchuvzdorný a dobre znáša aj znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Kultivar Emerald 'n' Gold vyšľachtili v roku 1963 v USA v štáte Massachusetts v škôlke Corliss Brothers nursery v Ipswichi.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku približne 0,5-1 m a šírku 1-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch žlto panašované, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: druh pochádza z Japonska a Číny až po Himaláje, kde rastie vo vlhkých lesoch v údoliach pozdĺž vodných tokov. Odrodu Variegata ako prvý kultivar a zrejme náhodný semenáč priviezol na západ John Graeffer v roku 1783.

RAST: stredne bujný, je to stálezelený krík s guľovitou korunou, dorastá do výšky a šírky 1,8-3 m. Má kožovité, lesklé, hrubé, elipsovité až úzko vajcovité, veľké (do 20 cm) tmavozelené listy so žltým až svetlozeleným fŕkaným panašovaním, horná polovica listov má zúbkovaný okraj.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dvojdomá, je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou či obojpohlavnou odrodou, napr.: Mr. Goldstrike, Crotonifolia Male, Rozannie (obojpohlavná). Drobné fialovo-gaštanové kvietky s krémovobielymi peľnicami kvitnú skoro na jar - v marci až apríli. Každý kvet má štyri kalíšne a štyri okvetné lístky. Samičie kvety sa objavujú v kratších zhlukoch z pazúch listov.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača skorá (3-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká, ak kvety nezmrznú, pravidelná.

PLODY: veľmi okrasné, červené, až 3 cm veľké, nejedlé kôstkovice.

DOZRIEVANIE: v októbri až decembri, často ostávajú na kríku dlho do zimy.

VYUŽITIE: nenáročný krík okrasný celoročne listami a počas jesene a zimy aj plodmi v prípade prítomnosti opeľovača. 

STANOVIŠTE: plné slnko až úplný tieň v lokalite chránenej pred vetrom, najkrajšia je asi v polotieni. Je nenáročná na pôdu, preferuje dostatočne vlhkú a humóznu. Aby rýchlo rástla, potrebuje veľa vlahy a preferuje vlhké ovzdušie. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v zelených častiach do asi -22 °C, v dreve asi do -24 °C. Kvety môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Znesie aj znečistenie ovzdušia. V príliš mokrej, zle odvodnenej pôde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov, po polievaní na list sa môže vyskytnúť hubová škvrnitosť listov (Cercospora aucubae).

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 189O ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po svojej manželke Emile Lemoine. Získal viacero významných ocenení, napr. v roku 1891 RHS Award of Merit, v rokoch 1937 a 1993 Award of Garden Merit tiež od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti) a v roku 1897 First Class Certificate. Synonymá: Mme Lemoine, Mad. Emile Lemoine, Mad. Lemoine.

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 2-3 m a šírky 2-2,5 m. Mladé letorasty sú sviežozelené. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité, dlhé 9-12 cm, svetlozelené až strednezelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi bohato v 1. polovici mája dlhými a relatívne širokými (15-22x10-14 cm) metlinami stredne dlhých (cca. 1,7 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Na jednom konáriku sú až 4 metliny. Kvetné puky sú svetlozelenožlté. Otvorené kvety sú čistobiele a plné úzkych lupeňov. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: sladká vôňa kvetov ich predurčuje na použitie do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: druh pochádza zo západnej a severnej Európy, od Pyrenejského poloostrova cez Francúzsko a Nemecko, západné Rakúsko a Švajčiarsko, po južné Nórsko, Švédsko, na sever Poľska, vyskytuje sa pôvodne aj vo Veľkej Británii, Írsku, v určitých lokalitách v Taliansku, na Korzike, v severoafrickom Maroku. Tam rastie vo svetlých dúbravách, na okrajoch lesa, na vlhkých piesočnatých až ílovitých pôdach, najmä v oblastiach s vyššou vzdušnou vlhkosťou, je typický pre prímorské oblasti. Odroda Serotina je neznámeho pôvodu, ale pestovala sa v holandských škôlkach už v 19. storočí.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca aj do 5-6 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý (najmä nočnými morami), jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v rámci zemolezov ovíjavých neskoro ("serotina" = neskorá), teda od júna do júla a po kratšej prestávke od augusta do prvých mrazov veľkými, silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou červenou z vonkajšej a žltou až žltobielou z vnútornej strany.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti inej odrody či semenáča zemolezu ovíjavého vysoká, pravidelná, inak nižšia.

PLODY: malé (priemerne 6-10 mm, 0,2-0,8g), guľaté, mierne jedovaté, ale dekoratívne bobule. Šupka je oranžovočervená až jasne červená, lesklá, hladká. Dužina je mäkká, šťavnatá, obsahuje niekoľko semien.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra.   

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna a voňavá liana ozdobná nielen dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj žiarivočerenými plodmi, atraktívna kvetmi pre množstvo opeľovačov a plodmi pre vtákov. Je vhodná na ovíjanie po pergolách, oblúkoch, samostatne aj pri stenách stojacich trelážach, plotoch v menších aj väčších záhradách, balkónoch, terasách, ale aj v parkoch či inej mestskej zeleni, najmä pri vodných prvkoch. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, v teplých oblastiach najlepšie na stanovišti s poobedným zatienením. Preferuje humóznu, výživnú, dobre odvodnenú pôdu a vlhkejšie ovzdušie. Vhodný do teplých, stredne teplých a chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29°C až -34 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. V teplých lokalitách sa môže vyskytnúť múčnatka, škvrnitosť listov alebo vošky či puklice, inak nezvykne veľmi trpieť chorobami. 

PÔVOD: druh pochádza zo strednej časti východnej Číny, kde rastie v horských lesoch v nadmorskej výške od 500 do 1800 m. n. m. Do Európy bola privezená v roku 1816. Pôvod odrody Amethyst nie je známy.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do výšky aj 6-10 m a vyžadujúca silnú oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Ovíja sa v protismere hodinových ručičiek. Listy sú zložené z asi 11 lístkov a pri rašení majú bronzový nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna pred rozvinutím listov silne voňavými kvetmi v rôznych odtieňoch fialovej so žltým stredom usporiadanými v 15-20 cm dlhých, prevísajúcich strapcoch. Často opakuje kvitnutie v auguste, hoci je menej výdatné.

PLODNOSŤ: skorá (cca. do 2-5 rokov po výsadbe), v prípade ponechania kvetov vysoká.

PLODY: zelené, neskôr hnedé, sploštené, chlpaté struky so zamatovým povrchom, veľmi dekoratívne, 10-15 cm dlhé a 1,5-2,5 cm široké, zvyčajne s niekoľkými jedovatými semenami.

DOZRIEVANIE: struky dozrievajú v septembri až novembri. Visia zatvorené na konároch až do jari.  

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26 °C až -28°C, kvety môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky.

PÔVOD: druh pochádza z JV časti USA, vyskytuje sa v nížinách v povodí dolného toku Mississippi, kde rastie na čistinkách stálezelených nížinných lesov, v krovinatej vegetácii pozdĺž vodných tokov, v pásme od morského pobrežia až do asi 650 m n. m. Odrodu Longwood Purple z neznámeho zdroja získal zakladateľ Longwood Gardens Pierre S. du Pont a bola vysadená pri vchode do záhrady, kde zostala dodnes ako jedna z mála vistérií.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do 3-5 či až 6-8 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Má hladké, lesklé, tmavozelené, nepárno perovito zložené listy. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna masovo a neskôr v lete po troche opakuje kvitnutie jemne muškátovo voňavými, fialovopurpurovými kvetmi s bielymi stredmi a žltozelenými očkami v krátkych, hustých súkvetiach dlhých do13 cm.

PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov skorá, stredná.

PLODY: lesklé hnedé, sploštené struky dlhé 5-10 cm a široké 1-1,5 cm s jedovatými semenami.

DOZRIEVANIE: neskoré, v októbri až novembri.   

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú, humóznu pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C, kvety sú zriedkavo poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky, ale nič vážne.

PÔVOD: USA, štát New York, Fairport, vyšľachtil americký šľachtiteľ Arthur H. Steffen. Kultivar bol predstavený v roku 1990. Ide o semenáč neznámeho pôvodu, pravdepodobne s genetickým podielom Clematis lanuginosa.

RAST: stredne bujný, je to kompaktná, opadavá liana, dosahujúca výšku 1,8-2,4 m a šírku 1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5 – 8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí. Netreba ho výrazne rezať, keďže kvitne na letorastoch aj staršom dreve.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve od začiatku do konca leta. Vyznačuje sa bohatým kvitnutím. Jednoduché, sýto červenofialovo-ružové kvety dosahujú priemer 10-12,5 cm, tvorí ich 6-8 okvetných lístkov s jemnou textúrou, ktoré majú v strede výrazný, zamatový červený pás a kontrastné, svetložlté tyčinky.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov (tepálov) pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: Litva, vyšľachtil Leonardas Bakevičius okolo roku 1995. Ide o hybrid patriaci do skupiny neskoro kvitnúcich veľkokvetých plamienkov. Kultivar bol uvedený na medzinárodný trh a významné uznanie získal začiatkom roka 2000, pričom v roku 2004 získal medailu v Holandsku.

RAST: stredne bujný, kompaktná liana dosahujúca výšku 1,5-2 m. Keďže kvitne na letorastoch, ide o rastlinu 3. skupiny rezu, na jar sa zrezáva hlboko (cca 30 cm nad zemou), čo pomáha rastline vyhnúť sa zimnému poškodeniu starého dreva. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne na letorastoch od júna do septembra krásnymi sýtofialovými kvetmi s purpurovým pruhom s priemerom 7-10 cm. Často dochádza k prvej masívnej vlne kvitnutia začiatkom leta, po ktorej nasleduje slabšia druhá vlna koncom leta.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Prospeje mu neutrálne až mierne alkalické pH.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do −25 °C.  Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztoče. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: bývalý ZSSR, pravdepodobne Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M.M. Griška, vyšľachtili ho zrejme I.M. Šajtan, R.F. Kleeva selekciou z voľne opelených semien druhu aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta) v roku 1963 a do ukrajinského národného registra odrôd bolo zapísané v roku 1992.  

RAST: umiernený, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 45 cm na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé. Je to samičia rastlina, takže na dosiahnutie úrody potrebuje rásť v dosahu samčej odrody Actinidia kolomikta Adam. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (3.-4. rok po výsadbe), v rámci druhu Actinidia kolomikta stredne vysoká, priemerne 5-7,5 kg/rok až 10-12 kg/rok na rastlinu podľa podmienok lokality.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 4,8-10 g) v rámci druhu - podľa podmienok lokality, podlhovasté, sploštené. Šupka je zelená, hladká. Dužina je sviežozelená, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, špecificky aromatická. Má vysoký obsah polyfenolov a vitamínu C a mikroprvkov N, P, Zn a Mn. 

DOZRIEVANIE: skoré, koncom augusta až v septembri. Plody po dozretí opadávajú.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami, kvetmi aj plodmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, víno, kompóty atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolné v dreve do asi -30 °C až -34 °C, len nepatrne menej než odroda Dr. Szymanowski. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), a neskoré jarné mrazy ho poškodzujú, ale je voči ním odolnejšie, dokonca zrejme mierne viac než odroda Dr. Szymanowski.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne USA. Je možné, že ide o selekciu semenáčov Actinidia arguta var. purpurea japonského pôvodu.

RAST: stredne bujný. Dorastá do výšky približne 3-5 m. Je to ovíjavá liana, ktorá vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé, je to samičia odroda, ktorá na dosiahnutie úrody potrebuje opelenie samčou odrodou druhu Actinidia arguta, napr. Prince Jumbo alebo Male. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: sú malé (priemerne 4,8 g, 3,5 cm x 1,5-2 cm), podlhovasté, mierne sploštené, hladké. Dozrievajú zo zelenej do výrazne purpurovej farby šupky aj dužiny. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, umiestňuje sa vysoko v testoch chuti. Plody, najmä ich šupka obsahuje veľa polyfenolov, antioxidantov a stredné množstvo vitamínu C v porovnaní s inými odrodami kiwi (priemerne 162,8 mg vitamínu C na 100 g čerstvej hmotnosti plodu).

DOZRIEVANIE: skoré, v závislosti od roku a lokality od 1. až 2. polovice septembra.

VYUŽITIE: liana je veľmi dekoratívna na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolné v dreve do asi -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Dobre odolné voči väčšine hubových chorôb.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Francúzsko, Montfortin, ovocná škôlka pani Ebertovej, na trh uvedená v 2. pol. 19. stor.

RAST: v mladosti bujný rast, tvorí malé, riedke, široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, striedavá.

PLODY: veľké, oválne, pri stopke viac baňaté. Šupka je tmavofialová s modrým osrienením a riedkymi bodkami alebo hrdzavými škvrnkami, pevná, dobre sa sťahuje. Dužina je veľmi šťavnatá, jemná, tuhšia, zelenožltá až zlatistá, chuť výborná, aromatická, korenistá, sladká. Dužina sa ťažko oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v polovici augusta, postupne po dobu 14 dní

VYUŽITIE: priamy konzum a výrobu džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: teplé a chránené polohy, živné a primerane vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silná odolnosť voči mrazu v dreve, slabšia v kvete, silná odolnosť voči suchu, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen, zrejme privezená ešte benediktínmi z krížových výprav zo Sýrie v 12. stor. Synonymá: Wegierka z Ažan, Ažanska sliva, Agener Pflaume,
Prune de Grignole of Some, Prune d'Ente, Prune d'Agen, Prune d'Ast, Rote de Sergent, Prune de Roi, St. Maurin, Prugna d'Ente, d'Agen, D'Ente, Agen.

RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlota. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.

PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.

VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).

PÔVOD: Bermudy, Paget, vyšľachtil ju kapitán Bowie v roku 1956 v škôlke Bermuda Rose Nursery ako kríženca odrôd (Independence x Orange triumph) x Bettina. Synonymá: Nottingham.

RAST: stredne bujný, krovitý. Dorastá do výšky cca. 90 cm a šírky 60-80 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, lesklé listy, pri rašení bronzové.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými (10 cm), poloplnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) stredne silnej až silnejšie ovocnej vône a oranžovej až rumelkovočervenej farby, ktoré obvykle rastú po niekoľkých na stonke. Puky má oválne.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy, kvitne bohato a kvety sú na dlhých stonkách a vydržia dlho vo váze. Kulinárne využitie: voňavé a horkasté jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Stredne až vyššie  odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 1985, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: Monika, TANakinom.

RAST: bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 130-170 cm a šírky 80-120 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Je stredne tŕnitá a stredne husto olistená tmavozelenými, lesklými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra stredne veľkými, plnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) jemnej vône a medenooranžovej farby so zlatožltou spodnou stranou, ktoré pri odkvitaní blednú do broskyňovej s ružovým nádychom a obvykle rastú po jednej na stonke.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky malé (6-10 mm), elipsovité, oranžovočervené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Silne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes ako kríženca odrody New Day (= Mabella) s neznámym semenáčom niekedy pred rokom 1977, kedy bola uvedená na trh firmou Kordes. Synonymá: Goldsmith, Helmut, KORbelma, Simba.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-120 cm a šírky cca. 50-60 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, jemne lesklé listy, zelené letorasty a málo tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými, plnými kvetmi (s 30-40 lupeňmi) žĺtkovožltej až citrónovožltej farby a jemnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, silne odolná voči hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 199ž, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: TANtumleh, Red Nostalgie.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 80-115 cm a šírky cca. 60-80 cm. Je husto olistená tmavými, lesklými listami a má veľa tŕňov. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými, poloplnými kvetmi (so 17-36 lupeňmi) tmavočervenej, zamatovej farby a jemnej či takmer žiadnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia až stredne vysoká. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky strednej veľkosti (15-21 mm), oválne, červené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti. Kvety neblednú na slnku.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, vyšľachtili ju v škôlke Harkness & Co. v roku 1998, na trh bola uvedená v roku 1999. Synonymá: HARclue, Berenice.

RAST: stredne bujný. Dorastá do výšky 80-100 cm a šírky cca. 70 cm. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými (14 cm), veľmi plnými kvetmi (so 40-60 lupeňmi) krémovej až svetlomarhuľovej farby a silnej anízovej vône, ktoré vyrastajú na stonkách väčšinou jednotlivo. 

PLODNOSŤ: vzhľadom na vysokú plnokvetosť a nedostupnosť pre opeľovače nízka. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky, ak sa vôbec nejaké vytvoria.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: veľmi aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Kvety tesne po rozkvitnutí sú vhodné na destiláciu a výrobu ružového éterického oleja a ružového hydrolátu. Tieto majú pozitívne účinky pri depresii, úzkosti. Používajú sa v parfumérii aj telovej kozmetike - krémoch a balzámoch, ale aj v šampónoch či sprchových géloch. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C, letorasty môžu byť poškodené silnejšími neskorými jarnými mrazmi. Dobre odolná voči múčnatke a hrdzi, menej voči čiernej škvrnitosti.