Listnaté

PÔVOD: Japonsko, najmä pobrežné časti ostrovov Honšú, Kjúšú, Šikoku, kde rastie vosvetlých lesoch, krovinách, násypoch a rôznych svahoch. Prvýkrát ho popísal Justus Carl Hasskarl v roku 1844 v Catalogus Horti Botanici Bogoriensis.

RAST: stredne bujný, hustý. Je to stálezelený alebo poloopadavý ker, typicky dosahujúci výšku 2,5–4 m a šírku 1,5–2,5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má elipsovito-vajcovité, 3-6 cm dlhé, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, mierne kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až v júli. Silne aromatické kvety majú zrastenú korunnú trúbku dlhšiu než rozprestreté korunné laloky, čím sa odlišujú od príbuzného vtáčieho zobu obyčajného (L. vulgare) a sú opeľované rôznym hmyzom, predovšetkým včelami medonosnými a motýľmi.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, mierne jedovaté, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovohnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná najmä do živých plotov či na tvorbu bonsajov. Plody sú jedlé pre vtákov. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Znáša širokú škálu podmienok. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do -17 až -23 °C, ale dobre regeneruje, kvitne neskoro takže obvykle uniká neskorým jarným mrazom, odolný voči suchu, vetru, zasoleniu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Samotný kultivar Rotundifolia je veľmi známy a široko používaný kultivar, ktorý v roku 1865 uviedla škôlkarská firma Billard & Barre vo Fontenay-aux-Roses vo Francúzsku. Bol vyselektovaný a pomenovaný pre svoj okrúhlejší tvar listov.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci 4-8 m do výšky a 2,5 - 4 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - tmavozelené, lesklé, podlhovasté, vajcovité, dlhé 10 až 17 cm a široké 6–8 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: drobné, guľovité až vajcovité lesklé čierne kôstkovice s priemerom asi 8 - 15 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -15 °C. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie. Z chorôb a škodcov sa môžu vyskytnúť: dierkovitosť listov a bakteriálna škvrnitosť listov spôsobená múčnatkou, bakteriálna spála a hniloba koreňov. 

Foto zdroj: manfredrichter, Hans, ulleo (pixabay.com)

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Odrodu Emerald Gaiety vyšľachtili v USA v Ipswichi v škôlke Corliss Brothers Nursery  roku 1960.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku a šírku približne 0,9-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch biele, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: severný Irán a Azerbajdžán, kde rastie v zmiešaných lesoch v nižších nadmorských výškach (200–800 m n. m.).

RAST: stredne bujný, rozložitý. Je to opadavý ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 5-13 m. Borka je hnedošedá, uvoľňuje sa vo väčších plátoch a zanechává po sebe škvrny, ktoré pomaly tmavnú. Listy rastú striedavo, sú jednoduché, na vrchole tupé a zaokrúhlené, dlhé 5–20 cm, pomerne tuhé a kožovité, po oboch stranách chlpaté. Rašia skoro a dlho držia na konároch. Na jeseň sa vyfarbujú do oranžova až červena. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivá, hmyzom a najmä vetrom opelivá, kvitne v marci až apríli pred vyrašením listov obojpohlavnými, drobnými, žltými kvetmi s päťdielnym kalichom a nápadne červenými tyčinkami. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, začína v 8-15 rokoch veku stromu.

PLODY: drevité pukavé tobolky, nejedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: ker či strom okrasný kvetmi aj listami, najmä na jeseň, ale aj borkou počas zimy, vhodný do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, vrátane alejí či živých plotov. Je vhodný aj na spevnenie svahov a ich ochranu proti erózii. Má veľmi tvrdé a voči hnilobe odolné drevo, ktoré sa tradične používalo v stavebníctve a výrobe násad náradia

STANOVIŠTE: najlepšie slnečné, znesie polotieň. Preferuje stredne úrodnú, mierne kyslú, stredne vlhkú, dobre odvodnenú pôdu, ale znesie širokú škálu pôdnych podmienok. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -29°C až -34 °C, silne vetruodolná, veľmi dobre znáša aj znečistenie ovzdušia, vysoké teploty a sucho. Nezvykne u nás trpieť chorobami ani škodcami. 

PÔVOD: Európa, okrem najjužnejších oblastí, Stredná Ázia, Kaukaz, Malá Ázia a severozápadná Afrika. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin po pahorkatiny ako prímes v lesoch, na medziach.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 15-30 m a šírky asi 10-15 m. Je to opadavý strom s priamym kmeňom a s veľkou vajcovitou až pyramidálnou korunou. Kôra je červenohnedá, borka sivohnedá a odlupujúca sa v priečnych pásoch. Listy sú jednoduché, podlhovasto vajcovité, po okraji hrubo pílkovité, veľké asi 10 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Biele kvety vyrastajú v okolíkovitých zhlukoch a kvitnú v apríli až máji.

 
PLODNOSŤ: obvykle neskorá, rôzne vysoká a rôzne pravidelná.

 
PLODY: Plod je guľovitá kôstkovica červenej až tmavočervenej farby, veľká asi 10 mm. Chuť väčšinou dužiny tenšej oproti kultúrnym odrodám je sladkastá až horká, nájdu sa aj semenáče s veľmi chutnými plodmi. Guľovitá kôstka je hladká, žltkastá. Plody obsahujú veľké množstvo flavonoidov.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu júna a júla.

 
VYUŽITIE: výborná alejová, krajinotvorná a medonosná drevina, vhodná aj na svahy do chránených vyšších polôh. Plody sú bohatým zdrojom potravy pre vtáctvo. Môže slúžiť aj ako ""obetný"" strom pre vtákov, aby toľko nepoškodzovali úrodu na kultúrnych odrodách čerešní. Je veľmi hodnotná aj z hľadiska biodiverzity, keďže je na ňu naviazaných množstvo domácich živočíchov, najmä hmyzu, aj vo vysokom veku, v štádiu odumierania. Vtedy ju môže osídliť aj jedlá drevokazná huba sírovec obyčajný. Kvalitné drevo sa používa na výrobu nábytku a hudobných nástrojov. Stopky plodov sú močopudné a fungujú ako tonikum. Odvar z nich sa používa pri cystitíde, edémoch, ťažkostiach s prieduškami, anémii. Aromatická živica vytekajúca z rán na kmeni sa používa na inhaláciu pri pretrvávajúcom kašli.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je to svetlomilný strom, ale znesie aj polotieň, dobre rastie na sviežich, priepustných, stredne ťažkých až ľahších pôdach bohatých na vápnik.

 
ODOLNOSŤ: väčšinou silne mrazuodolná v dreve s rôznou mrazuodolnosťou kvetov.