Arbotašky

Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.

PÔVOD: neznámeho, zrejme z bývalého ZSSR, názov znamená "plodná".

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, rozložité, plocho guľovité koruny. Raší stredne skoro a skoro ukončuje vegetáciu.

OPEĽOVACIE POMERY: neznáme, zrejme čiastočne samoopelivá. Kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká (v rozmedzí 35-100 kg/strom).

PLODY: stredne veľké (200-250 g), variabilného, jabĺčkového, valcovitého či hruškovitého tvaru. Šupka je svetlá, citrónovožltá, mäkšia, s výrazným oplstením, ktoré mizne pri dozrievaní plodov. Dužina je biela s krémovým nádychom, mäkšia, šťavnatá, jemne kyslastá, aromatická, vynikne po tepelnej úprave. Má stredný obsah cukrov a stredný obsah kyselín. Obsah vitamínu C je v rámci dúl vysoký (priemerne 79 mg/100 g hmotnosti čerstvých plodov), podobne aj obsah vápnika (priemerne 19 mg/100 g hm. čerstvých plodov) a horčíka (priemerne 11 mg/100 g hm. čerstvých plodov).

DOZRIEVANIE: neskoré, v 3. dekáde septembra, v októbri, približne 17 dní po odrode Vranja, 9 dní po odrode Muškatnaja.

VYUŽITIE: plody vhodné najmä na tepelné spracovanie: výrobu džemov, pyré, dulového "syra", ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu destilátov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste. 

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh a chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, podobne ako odroda Muškatnaja. Zvykne dobre unikať mrazom v kvete.

PÔVOD: Japonsko, vyšľachtený ako kríženec odrôd Kosui x Hiratsuka 1 z roku 1954, uvedený na trh v roku 1972. Synonymá: Housui.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný na ázijskú hrušku, tvorí rozložité až previsnuté koruny, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne veľmi skoro (okolo polovice apríla). Vhodné opeľovače napr.:  Shinseiki, Shinsui, Nijisseiki, Kosui, Chojuro, Shinko, Ichiban, Zaosuli, Jin Hua, Kieffer, Kirgizskaja Zimnaja. Nevhodným opeľovačom je odroda Niitaka.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná, v krajine pôvodu 35–40 ton/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 200-300 g), guľaté, mierne sploštené, bez rebier nad kalíšnou jamkou. Šupka je hladká, žltozlatá, neskôr celá prekrytá jemne hrdzavou farbou, bez osrienenia, s množstvom svetlých lenticiel - bodiek. Dužina je žltobiela, šťavnatá, jemná, chrumkavá, osviežujúca a mäkká. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, výrazne aromatická, veľmi dobrá. Z vyšších polôh je menej sladká. Obsah cukrov je priemerne 13,7 %, kyselín 0,188 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber koncom augusta až v polovici septembra, konzumne dozrievajú plody v septembri, uskladnené vydržia do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, výrobu výživ, džemov, muštovanie. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vlahy, ale znesie aj ťažšiu, ílovitú pôdu. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí pre hrušky. 

ODOLNOSŤ: Je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči alternárii (Alternaria alternata) a málo náchylná na praskanie plodov. Počas chladného leta môžu mať niektoré plody sklovitú dužinu. Je dobre odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia inaequalis), hoci citlivejšia na u nás sa zatiaľ nevyskytujúcu ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a stredne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: Európa po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Najväčšia zachovalá lokalita v strednej Európe je práve na Slovensku - v Harmaneckej doline - NPR Harmanecká tisina. V najrozsiahlejšej lokalite celkovo (cca. 700 ha) vo V Gruzínsku v tiesňave Bacara tisy staré 400–600 rokov tvoria prevládajúcu drevinu porastov.

RAST: pomalý. Vytvára dlhoveké, vždyzelené stromy alebo kry vysoké 3–20(–37) m vysoké, 10 m široké, s priemerom kmeňa 0,75–1,3 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Ihličie je na konárikoch usporiadané v dvoch radoch, na vzpriamených výhonoch radiálne. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je dvojdomý, jeden jedinec má vždy buď len samčie alebo len samičie kvety. Na tvorbu šišiek musí byť v dostatočnej vzdialenosti (70-250 m) od samičieho stromu aj samčí strom. Kvitne v marci až apríli.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 10-15 rokoch od výsevu), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom aj stálezeleným živým plotom do parkov aj záhrad, keďže veľmi dobre znáša rez. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: z Bosny a Srbska, v malom areáli na strednom a hornom toku rieky Driny. Tam ho v roku 1875 objavil prof. Pančić a zozbierané semená rozoslal do európskych botanických záhrad. Vo svojej domovine rastie na vápenatých severných svahoch v nadmorských výškach od 800 do 1500 m, spoločne napríklad s bukmi, smrekom obyčajným, jedľou bielou a borovicou čiernou. V Srbsku je zákonom chránený.

RAST: rýchly, dosahuje výšku 25-30 m, šírku 5 m, má úzku stĺpovitú korunu. Konáre sú krátke, dolné sú sklonené. Borka je sivohnedá, odlupujúca sa okrúhlymi šupinami. Púčiky sú červenohnedé bez živice. Ihlice sú dlhé 5–20 mm, široké 1–2 mm, nápadne sploštené, tupo špicaté, s kratučkou nasadenou špičkou, na líci tmavozelené lesklé, na rube s 2 širokými bielymi pásikmi. Ihličie vetvičku husto obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne v apríli až máji. Samčie šištice sú svetločervené, samičie purpurové.

PLODNOSŤ: na ihličnan relatívne skorá.

PLODY: Šišky po 2–5 ks na vetvičkách, dlhé 3–6 cm, najskôr modrasté či fialovopurpurové, neskôr škoricovohnedé. Okraj semenných šupín je vlnkovito zúbkatý. Drobné semená majú krídlo dlhé 8 mm.

DOZRIEVANIE: od októbra do novembra.

VYUŽITIE: Jedna z najvyhľadávanejších parkových drevín. Svojím úzkym vzrastom sa hodí aj do záhrad. Dobre znáša aj mestské prostredie. Mladé samčie šištice ešte pred dozretím peľu a otvorením sú jedlé surové alebo uvarené. Používajú sa aj na dochutenie jedál, ktorým dávajú kyslú živičnú príchuť. Jedlé sú aj tepelne upravené nezrelé samčie šišky. Ich srdce je po opražení sladké a podobné sirupu. Jedlé sú aj surové semienka, ale sú príliš malé na očistenie. Mladé výhonky bohaté na vitamín C sa dajú jesť surové, naložiť do medu, sirupu či octu alebo použiť na čaj.

STANOVIŠTE: slnečné, kľudne aj chladnejšie. Nemá zvláštne nároky na reakciu pôdy, znáša kyslú s pH od 4 do 6, ale vo svojej domovine aj inde sa mu výborne darí aj na vápenitej pôde. Dobre znáša aj studené, vlhké pôdy či plytké pôdy, na plytkých ale nebýva dosť vetruodolný.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C) aj v mladých výhonoch, keďže tie sa spod ochranných šupín uvoľňujú dosť neskoro v rámci roka, vhodný aj do mrazových kotlín.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.

RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.

PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, ako náhodný semenáč ho našli a vybrali pracovníci VŠÚO Holovousy, registrovaný bol v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný až veľmi bujný, neskôr bujný až stredne bujný. Vytvára vznosné, guľovité, polovzpriamené, riedke až stredne husté koruny. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, kvitne stredne skoro. Samičie kvety začínajú kvitnúť pred samčími, ale čas kvitnutia sa čiastočne prekrýva. Na zvýšenie úrody je potrebná prítomnosť inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Apollo, Jupiter.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 12-12,5 g, 13x34,5x32 mm), elipsovité, s nepatrnou až stredne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená s tmavohnedými j svetlými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je polopapierová, pevná, skoro hladká, svetlohnedá, dobre lúskateľná aj luskáčikom, súdržnosť polovíc je stredná až silná. Jadro je stredne veľké až veľké, vyplňuje celú škrupinu (45-47 % celkovej hmotnosti plodu), je svetlohnedé, niekedy býva mierne zaschnuté. Chuť je pomerne aromatická, sladkastá, dobrá, menej výrazná, ani v suchom stave nie je výrazne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, rovnomerné.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá mierne zosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí. V chladnejších oblastiach môže dôjsť k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Celkovo je dobre odolný voči chorobám, viac náchylný je len na bakteriózu (Xanthomonas campestris).

Mohutný strom s priamym kmeňom, dorastajúci do výšky 20-30 metrov a dožívajúci sa vyše 100 rokov. Koruna je vajcovitého, neskôr valcovitého tvaru, vetvy sú pomerne tenké. Kôra je zelenohnedá, s početnými priečnymi lenticelami na letorastoch. Borka je tmavosivá až čierna, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná. Púčiky sú veľmi lepkavé, fialovo-hnedé. Listy sú jednoduché, tvarom obráteno vajcovité, na vrchole oblé, okraj je dvojito pílkovitý. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná strana svetlozelená, s hrdzavými chĺpkami, v mladosti lepkavá. Listy sa na jeseň nesfarbujú, opadávajú zelené. Jahňady sa začínajú tvoriť už na jeseň a kvitnú v marci a apríli. Samčie kvety tvoria visiace, 4-7 cm dlhé jahňady. Samičie jahňady (dlhé 5-7 mm) sú vajcovité, vzpriamené, fialovo-hnedé, v čase kvitnutia s červenými bliznami. Vajcovité šištičky na dlhšej stopke, v stave zrelosti tmavohnedé, zdrevnatené, dozrievajú v septembri až októbri. Semenom je okrúhla až päť-hranná semenná nažka (veľká 2-4 mm), ktorá je lesklá, hnedá, s úzkym obojstranným krídlom. Svetlomilná brehová drevina, na Slovensku sa vyskytuje v lužných lesoch, okolo riek a potokov, v polohách do 750 m.n.m. Preferuje hlboké pôdy so stálou hladinou podzemnej vody, obľubuje slnečné stanovište a je pomerne odolná voči mrazu.

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitať začína skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

PÔVOD: južná Európa, Malá Ázia.

 
RAST: strom je pomaly rastúci, dosahuje výšku 9-20 m a šírku 6 m, má guľovitú korunu, na suchých stanovištiach je iba vo forme kra.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne dvojdomý, resp. existujú samčie stromy a obojpohlavné stromy, ktoré sú ale väčšinou funkčne samičie, lebo samčie kvety na nich sú nedostatočne vyvinuté. Kvitnú na konci mája a vytvárajú nápadné súkvetia, takže kvitnúci strom vyzerá ako biely, silne voňavý oblak.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, v prítomnosti stromov oboch pohlaví vysoká.

 
PLODY: podlhovasté krídlaté nažky 2-3 cm dlhé.

 
DOZRIEVANIE: počas októbra.

 
VYUŽITIE: je vhodný na výsadbu do parkov, záhrad či iných častí tepelných ostrovov miest, najmä do suchých svahov. Manna zo stromu získavaná narezaním kmeňa je zdrojom cukru - tzv. mannový cukr alebo mannitol, ktorý sa využíva ako diabetické sladidlo a ako liečivo.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, len v mladosti znáša čiastočné zatienenie, znesie aj vysychajúce skalné podklady s nepatrnou vrstvou zeminy, preferuje výživné a zásadité pôdy, optimum je na vápencoch.

 
ODOLNOSŤ: veľmi dobre zvláda extrémne sucho, horšie mrazy.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.

RAST: slabý, koruna kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.

PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.

STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.

"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."

PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.

 
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.

 
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Mistral vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára redšiu, guľovitú a košatú korunu. Listy má jednoduché, výrazne veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s hlboko pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Bojar. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, stredne veľké až veľké (priemerne 9,3 g) nažky, pretiahnutejšie, ukončené dlhším zvyškom semenníka. Veľmi dobre sa šúpu. Smotanovobiele jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: stredne neskoré, v druhej polovici až koncom októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: ČR, Kuchařovice, ker rastúci už 30 rokov v záhrade pána Mareka Venutu, pôvodný zdroj nie je známy.

RAST: veľmi bujný, rozložitý, dorastá až do 6 m do šírky a 4 m výšky.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: stredne veľké až veľké, zavalitejšie hruškovitého tvaru, s veľkým okom, zo žltozelenej farby dozrievajúce do svetlohnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní pred odrodou Znojemská, hlavná úroda koncom septembra až v októbri

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú v dreve a pukoch mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: S a SV okraj Malej Ázie (Arménsko, Turecko), Z časť Malého a Velkého Kaukazu (Rusko, Gruzínsko). Vertikálne od 400 do 2200 m n. m. Na Kaukaze rastie buď v nezmiešaných porastoch alebo je súčasťou rozľahlých lesov tvorených aj smrekom východným a bukom východným. Prvá introdukcia do Európy v r. 1840. Je pomenovaná podľa ruského botanika fínského pôvodu Alexandra D. Nordmanna. Prezýva sa aj jedľa kaukazská.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 30–50 m a šírky 5 m s priemerom kmeňa 1,5–2(–3) m. Koruna má dekoratívny ihlanovitý tvar s veľmi pravidelným vetvením, pri solitérnych stromoch dosahuje až k zemi. Borka je šedá až šedohnedá, u starších jedincov pozdĺžne rozbrázdená. Ihlice sú na spodnej strane vetvičiek usporiadané hrebeňovito, na vrchnej strane smerujú mierne dopredu, ihličie husto pokrýva vetvičku. Je dlhé 20–35 mm, široké 2–2,5 mm, na konci zaokrúhlené alebo vykrojené, navrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s 2 bielymi pruhmi.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná vetrom a silne cudzoopelivá, kvitne v máji. Samčie šištice sú červenkasté, samičie šištice sú zelenožlté až načervenalé. Ľahko sa kríži s inými jedľami.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po asi 20 rokoch od výsevu.

PLODY: zrelé šišky sú valcovité, dlhé až 15 cm, vzpriamené, tmavohnedé, rozpadavé, nápadne ronia živicu.

DOZRIEVANIE: v októbri a rozpadávajú sa v novembri.

VYUŽITIE: používa sa najmä ako vianočný stromček, vynikne ako solitér v parkoch a väčších záhradách. Drevo je skôr mäkké a používa sa najmä na výrobu papiera. Mladé mäkké svetlozelené ihličie sa dá jesť podobne ako ihličie jedle bielej samé alebo v šalátoch alebo použiť do čaju, u citlivejších ľudí však môže spôsobiť tráviace problémy.

STANOVIŠTE: Toleruje hlboké zatienenie, ale dobre rastie aj na slnečných plochách. V podraste vydrží v tieni mimoriadne dlho. Vyžaduje dostatočnú vlahu, najmä dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Vo svojej domovine rastie najmä v oblastiach s oceánickým podnebím so zrážkami od 800 do 2400 mm ročne. Znáša aj horské chladné podnebie. Je citlivejšia na vysoké letné teploty. Najlepšie sa jej darí v hlbších bohatších pôdách s kyslou aj zásaditou reakciou, znesie ľahké piesčité aj ťažké ílovité pôdy. ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -29 °C až -34 °C. Lepšie znáša zásaditú pôdu ako iné druhy jej rodu.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.