12% DPH

PÔVOD: bývalý ZSSR, Všeruský vedecko-výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka. Vyšľachtili ho v roku 1947 J. I. Potapenko, L. I. Proskurnja a A. S. Skripnikova ako kríženca odrody Severnyj x zmes peľu odrôd Muškát vengerskij, Muškát belyj, Muškát alexandrijský). Obsahuje gény Vitis amurensis. Synonymá: Cvetočnyj (pôvodný názov), pod menom Blütenmuskateller sa pestuje najmä v nemecky hovoriacich krajinách.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením, intenzita rastu zálistkov je vysoká. Je nutné v zóne strapcov odstraňovať zálistky a 1-3 listy. Listy sú stredne veľké až veľké, okrúhle, troj- až päťlaločné, stredne hlboko vykrajované. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: primeraná, pravidelná. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, pri ňom netreba robiť prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, valcovito-kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, guľaté. Šupka je pevná, žltozelená, na oslnenej strane jantárová, s jemným voskovitým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je s výraznou muškátovou vôňou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná na výrobu odrodových vín a cuvée s intenzívnou muškátovou vôňou s jemnou ovocnosťou a výraznou, sviežou kyselinou.

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné, je stredne náročný na polohu, menej náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Vo vlhkých pôdach zas môžu mať veľmi husté olistenie, čo zvyšuje citlivosť na hubové patogény.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), stredne až menej odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Je málo citlivý na spŕchanie súkvetí, netrpí abiotickým vädnutím strapcov. Dá sa pestovať v režime ekologického poľnohospodárstva, ale s ochranou proti múčnatke.

PÔVOD: S a SV okraj Malej Ázie (Arménsko, Turecko), Z časť Malého a Velkého Kaukazu (Rusko, Gruzínsko). Vertikálne od 400 do 2200 m n. m. Na Kaukaze rastie buď v nezmiešaných porastoch alebo je súčasťou rozľahlých lesov tvorených aj smrekom východným a bukom východným. Prvá introdukcia do Európy v r. 1840. Je pomenovaná podľa ruského botanika fínského pôvodu Alexandra D. Nordmanna. Prezýva sa aj jedľa kaukazská.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 30–50 m a šírky 5 m s priemerom kmeňa 1,5–2(–3) m. Koruna má dekoratívny ihlanovitý tvar s veľmi pravidelným vetvením, pri solitérnych stromoch dosahuje až k zemi. Borka je šedá až šedohnedá, u starších jedincov pozdĺžne rozbrázdená. Ihlice sú na spodnej strane vetvičiek usporiadané hrebeňovito, na vrchnej strane smerujú mierne dopredu, ihličie husto pokrýva vetvičku. Je dlhé 20–35 mm, široké 2–2,5 mm, na konci zaokrúhlené alebo vykrojené, navrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s 2 bielymi pruhmi.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná vetrom a silne cudzoopelivá, kvitne v máji. Samčie šištice sú červenkasté, samičie šištice sú zelenožlté až načervenalé. Ľahko sa kríži s inými jedľami.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po asi 20 rokoch od výsevu.

PLODY: zrelé šišky sú valcovité, dlhé až 15 cm, vzpriamené, tmavohnedé, rozpadavé, nápadne ronia živicu.

DOZRIEVANIE: v októbri a rozpadávajú sa v novembri.

VYUŽITIE: používa sa najmä ako vianočný stromček, vynikne ako solitér v parkoch a väčších záhradách. Drevo je skôr mäkké a používa sa najmä na výrobu papiera. Mladé mäkké svetlozelené ihličie sa dá jesť podobne ako ihličie jedle bielej samé alebo v šalátoch alebo použiť do čaju, u citlivejších ľudí však môže spôsobiť tráviace problémy.

STANOVIŠTE: Toleruje hlboké zatienenie, ale dobre rastie aj na slnečných plochách. V podraste vydrží v tieni mimoriadne dlho. Vyžaduje dostatočnú vlahu, najmä dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Vo svojej domovine rastie najmä v oblastiach s oceánickým podnebím so zrážkami od 800 do 2400 mm ročne. Znáša aj horské chladné podnebie. Je citlivejšia na vysoké letné teploty. Najlepšie sa jej darí v hlbších bohatších pôdách s kyslou aj zásaditou reakciou, znesie ľahké piesčité aj ťažké ílovité pôdy. ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -29 °C až -34 °C. Lepšie znáša zásaditú pôdu ako iné druhy jej rodu.

PÔVOD: neznámy, zrejme Spojené kráľovstvo, vyšľachtil ho buď priamo skalničkár George Fergusson Wilson alebo niekto z jeho pokračovateľov, ktorý ho pomenoval na jeho počesť. Je to kríženec označovaný niekedy ako Campanula x pulloides, inokedy ako Campanula x wilsonii a rodičovské druhy sú zvonček karpatský (C. carpatica var. turbinata) a zvonček C. pulla.

 
RAST: umiernený, nízky, vytvára kompaktné vánkuše s výškou do 10 cm a šírkou do 30 cm. Listy má okrúhe či oválne, zubaté, svetlozelené, opadavé, dekoratívne od skorej jari do neskorej jesene.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilný. Kvitne stredne až bohato od júna do augusta, výrazne fialovomodrými, zvončekovitými kvetmi veľkými do 2,5 cm.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: svojím kobercovým vzrastom sa výborne hodí do skaliek, na okraje záhonov, do svahov či kvetináčov samotný či v spoločnosti iných nízkych zvončekov či skalničiek. Je nektárodajná a atraktívna pre rôzne opeľovače. Kulinárne využitie: kvety ako efektná jedlá dekorácia šalátov, dezertov a iných studených jedál, ale aj nápojov. Majú mierne sladkastú príchuť. Vďaka tvaru vedia plávať na povrchu studených nápojov, naplnené napr. sirupom, citrónovou šťavou, škoricou, cukrom či grankom.

 
STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, dobre priepustná pôda. Vhodný do teplých, stredne teplých polôh aj chránených vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný minimálne do -23 až -25 °C, dobre suchuvzdorný po zakorenení. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, maximálne ju môže poškodiť múčnatka a slizniaky či slimáky.

PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Tento kultivar pochádza z USA, Virginie, Mobjack Nurseries, našiel ju John Machen, Jr. ako tetraploidnú verziu odrody Francee na začiatku 90. rokov 20. storočia a na trh uviedol v roku 1994.

 
RAST: stredne rýchly až rýchly, do plnej veľkosti dorastie po 2 až 5 rokoch. Dorastá do trsu s výškou 50 cm a šírkou 100 cm, s tmavozelenými oválnymi až srdcovitými listami s bielym okrajom a oválnou bázou a rozmermi približne 18x15 cm. Oproti odrode ""Patriot"", ktorej sa podobá, majú listy užší a svetlejší okraj a tmavší a lesklejší stred. Na povrchu sú listy lesklé, zo spodnej strany matné. Po vyrašení si listy chvíľu udržujú tvar malej šálky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivá, je tetraploid, kvitne levanduľovo-fialovými, zvončekovitými, nevoňavými kvetmi v júli až auguste.

 
PLODNOSŤ: zriedkavo vytvára plody, nepestuje sa kvôli nim.

 
PLODY: tobolky s viacerými semenami.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.

 
STANOVIŠTE: polotieň až silnejší tieň. Táto odroda, podobne ako ostatné s bielymi časťami listov, neznáša priame slnečné žiarenie. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C). Je mierne odolná voči slizniakom a slimákom.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej a východnej Číny, Kórejského poloostrova a Japonska, kde rastie v lesoch a na ich okrajoch, na lesnatých svahoch, na čistinkách, v roklinách a horských údoliach, na brehoch vodných toko, v horách aj nad hranicou lesa, v nadmorskej výške 700–4000 m n. m. Do Európy bol privezený prvýkrát v roku 1870. Odroda Fenna PBR pochádza z Holandska, Boskoop, vyšľachtil ju Herman Geers v rokoch 2005 až 2009 (kríženie a selekcia). Je právne chránená.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to opadavý krík s hustou guľovitou korunou dorastajúci do výšky len 25-30 cm a šírky 30 cm. Listy majú pri rašení bronzový nádych, neskôr sú jasne zelenej, sviežej farby, podlhovasté, jemne zúbkované na okrajoch.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne veľmi dlho, od konca mája do začiatku septembra. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky ružovej farby. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre do skupinových výsadieb s inými tavoľníkmi vyššej výšky, do skaliek, lemov záhonov, ako pôdopokryvná drevina na spevňovanie svahov, ale aj do kvetináčov na balkóny a terasy apod. Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve do -35 °C až -40 °C. Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, roztoče alebo vošky počas sucha. Je veľmi odolný voči múčnatke. Veľmi dobre znáša a mestské znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.

 
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.

 
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.

RAST: slabý, koruna kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.

PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.

STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.

"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."

PÔVOD: USA, Illinois, Carbondale, Southern Illinois University, USDA-ARS (Výskumný ústav amerického Ministerstva poľnohospodárstva), vyšľachtil ju John W. Hull ako okolo roku 1974 ako kríženca odrôd SIUS 47 (US 1482 x Darrow) x Thornfree.

RAST: polovzpriamený až vzpriamený, hustota nízka až stredná. Výhony sú beztŕnne, zelené, na oslnenej strane tmavočervené, stredne hrubé, na priereze hranaté. Vyžaduje zimný rez odrodeného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá

PLODNOSŤ: hlavná na minuloročných výhonoch v lete.

PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (4,7-7,2 g) plody čiernej, stredne lesklej farby ("Čierny satén"), vyrovnaného guľovitého až elipsovitého tvaru. Plody pevne držia na lôžku až do plnej zrelosti. Chuť je aromatická, sladkokyslá (priemerne 6,8 ° Brix) s vysokým obsahom antioxidantov polyfenolov.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od polovice júla do augusta, zbiera sa dobre až pri plnom vyzretí.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie na džemy, sirupy, zaváraniny.

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Nemecko, Guben an der Neiße, nájdená ako náhodný semenáč pánom Droganom.

RAST: stredne bujný až bujný rast. Vytvára stredne veľké stromy s vyššími, guľovitými, redšími, guľovitými korunami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská.

PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (4,8-5,6 g), srdcovité, najširšie v strede. Šupka sa nápadne leskne, je svetložltej voskovej farby, na slnečnej strane aj trochu červenkastá, je pevná a dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá, šťavnatá, sladkej chuti. Pravdepodobne vďaka žltej farbe sú plody oveľa menej napádané vtákmi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie, konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, nemá špeciálne požiadavky na pôdu, ale nie je vhodná len ťažká ílovitá a premokrená. Vhodná aj do vyšších polôh. Celkovo nenáročná odroda.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu v dreve aj kvete, odolnejšia voči monilióze, ale za prílišného vlhka praská a hnije.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Gloucestershire, v záhrade Hidcote Manor Garden ho začiatkom 20. storočia vybral Lawrence Johnston. Je to hybrid druhov Hypericum addingtonii × H. calycinum × H. hookerianum.

RAST: umiernený, je to poloopadavý či opadavý krík, v oblastiach s teplými zimami dorastá do výšky aj 120 cm, v chladnejších oblastiach nadzemná časť vymŕza a z koreňov sa obnovuje do výšky 45-60 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy dlhé až 6 cm a červenkasté, tenké konáre.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi dlho a bohato od júna do septembra veľkými (6-7 cm), jemne voňavými, pätpočetnými, sýtožltými, voskovitými kvetmi v tvare misky v súkvetiach po až 6 kvetov. V strede je množstvo veľkých, výrazných tmavožltých tyčiniek plných peľu, ktorý je aktraktívny pre množstvo druhov hmyzu.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: malé, nejedlé, ale dekoratívne, guľovité, hnedočervené či oválne bobule s priemerom 0,8-1,5 cm.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna najmä počas kvitnutia v lete a po dozretí plodov na jeseň, ale aj červenkasté konáre sú ozdobné počas zimy. Používa sa ako solitéra, ale najmä ako pôdopokryvná rastlina alebo do nízkych živých plotov či ako lem záhonov v malých aj väčších záhradách, parkoch, mestskej zeleni či do strešných záhrad. Je kvalitným zdrojom peľu pre hmyz počas celého leta. Kvitnúce konáre a najmä konáre s plodmi sa často využívajú vo floristike.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znáša širokú škálu pôd, vrátane suchých kamenitých a piesočnatých. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých či chránených chladných lokalít, kde treba počítať skôr so skorým jarným zrezaním k zemi.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -29 °C v koreni, do asi -23 °C v dreve nadzemnej časti, v kvete uniká spoľahlivo neskorým jarným mrazom. Je silne vetruodolný, po zakorenení aj suchuvzdorný a dobre znáša aj znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod v Európe po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Odroda Dovastoniana pochádza z Anglicka, grófstva Shropshire, obce West Felton neďaleko Shewsbury, kde ju ako semenáč kúpený za 6 pencí od obuvníka vysadil v r. 1776 na svojom pozemku John Dovaston, ktorý ním chcel spevniť okraje novo vykopanej studne. Pomenoval ju v r. 1841 botanik George William Leighton.

RAST: pomalý až stredne rýchly. Vytvára dlhoveké, vždyzelené malé stromy alebo kry vysoké 3–5 m, a široké až 17 m, s obvodom kmeňa vo výške 1,5 do 1,5 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá, s horizontálne rastúcimi kostrovými konármi a previsntými konárikmi. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne cudzoopelivý, je to prevažne samčí kultivar, ale na jednotlivých konároch sa môžu objaviť aj samičie kvety produkujúce plody. Kvitne v marci až apríli a je vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: ak sa vyskytnú na ňom konáre so samičími kvetmi, plodnosť je stredne skorá (asi po 10 rokoch), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom do parkov aj záhrad. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: západná Ázia od Iránu po Sibír.

RAST: rýchly, vzpriamený, je to dvojročka alebo krátkoveká trvalka dorastajúca do výšky 1,5-2,5 m. Listy má veľké, tvarom pripomínajúce listy figy, hlboko vykrajované a drsné.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne postupne od júna do augusta. Až 6-8 cm veľké, jednoduché kvety jednotlivých rastlín sú rôznych farieb: žlté, ružové, červené, bordové až čierne aj biele.

PLODNOSŤ: začína v 2. roku od výsevu, pravidelná, vysoká.

PLODY: rozpadavé tvrdkové plody (schizokarpy), ktoré sa po dozretí rozpadajú na jednotlivé jednosemenné diely – tvrdky.

DOZRIEVANIE: asi 3 mesiace po odkvitnutí, takže v septembri až októbri, prípadne novembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka vhodná na okraje trvalkových záhonov, k plotom či ako dominantná solitéra - do menších aj väčších vidieckych aj mestských záhrad, parkov či inej mestskej výsadby. Je veľmi lákavá pre rôzne opeľovače, vrátane včiel a čmeliakov. Kulinárne využitie: okvetné lístky a kvetné puky sa dajú jesť čerstvé v šalátoch či ako jedlá ozdoba tôrt a zákuskov, pri miernom povarení zahusťujú polievky, tmavšie odrody ich aj farbia. Mladé, ešte nezrelé, zelené plody chutia ako oriešky. Liečivé využitie: Čaj z kvetov je chutný, z tmavších odrôd aj pekne sfarbený a má podobné účinky ako ďalšie kvety z podčeľade slezové. Teda vytvára sliz, ktorý chráni sliznice dýchacích a tráviacich ciest. Taktiež je močopudný, zlepšuje krvný obeh a pomáha proti zápche. Podobne pôsobia aj mladé listy, korene či nezrelé plody.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne polotieň. Preferuje, dobre odvodnenú, dostatočne vlhkú, výživnú pôdu, ale znesie aj suchšiu, kamenistú, chudobnejšiu pôdu, neznáša dobre len prílišné zamokrenie. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh, ak má vhodnú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C, je menej náchylná na poškodenie hrdzou slezovou (Puccinia malvacearum) než topoľovka ružová. Listy môžu poškodzovať slizniaky, skočky či nosániky."

PÔVOD: bývalé Československo, vyšľachtil ju Jan Urban st. v roku 1984. Synonymá: Plameny.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 90-120 cm. Je to čajohybrid.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne opakovane a bohato od júna do septembra veľkými (11 cm), poloplnými, žiarivo červenooranžovými, nevoňavými kvetmi na dlhých stonkách so 17-25 lupienkami. Pri plnom rozkvete sa špičky okvetných lupienkov zvinujú smerom von.

PLODNOSŤ: stredne vysoká pri ponechaní kvetov, ale nepestuje sa pre šípky.

PLODY: šípky menšej veľkosti. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: je to dlho a atraktívne kvitnúci vysoký čajohybrid, viditeľný už z diaľky, vhodný do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce nevoňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná, stredne až vyššie odolná voči čiernej škvrnitosti a múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, náhodne nájdený štíhlo rastúci semenáč v lese, prvýkrát zaštepený v r. 1783.

RAST: stredne rýchly. Vytvára štíhle, menšie koruny s výškou 15-18 m a šírkou 3-5 m. Listy sú stopkaté, dlhé 6-12 cm a široké 2,5-6 cm, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Ponechávajú si tmavozelenú farbu až do jesene, kedy zhnednú. Tmavohnedá kôra je hlboko zvrásnená. Konáre sú často pokrútené, veľmi dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 20-30 rokmi až po asi 70 rokoch v zápoji. Veľmi variabilná v závislosti od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, často vydržia na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: vhodný najmä ako okrasná štíhla drevina do parkov, alejí, stromoradí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke v mestách. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné. Používa sa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj zatienenie. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Dobre odolný voči vetru, znečisteniu ovzdušia a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Nemecko, Lützelsachsen pri Weinheime, v roku 1914 ju objavil ako náhodný semenáč G. P. Nickel medzi inými semenáčmi a odkopkami.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí guľovité, redšie, neskôr široko rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bryská, Bühlská, Cárska, Ontário, Ruth Gerstetter, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, hoci striedavá, čo sa týka objemu úrody.

PLODY: stredne veľké (20-22 g), podlhovasté, oválne, súmerné. Šupka je pod svetlomodrým osrienením tmavofialovomodrá až tmavomodrá, v tieni červenkastá, tuhšia, hrubšia, kyselkavá, dá sa stiahnuť z dužiny a takmer nevoní. Dužina je zelenožltá až oranžovohnedá, stredne šťavnatá, mäkká. Chuť je sladkokyslá, aromatickejšia len na dobrom stanovišti a v teplom roku.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla, patrí medzi najskoršie slivky. Plody dobre držia na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Darí sa jej najlepšie v hlbšej, hlinitej, úrodnej, stredne vlhkej pôde. Je vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, menej až stredne tolerantná voči šarke, stredne odolná voči ďalším chorobám, často ju napadajú roztočce a obaľovač slivkový (Cydia funebrana).

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.

PÔVOD: ČR, zrejme náhodný semenáč z obce Hospozín v okrese Kladno.

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nie sú overené.

 
PLODNOSŤ: nie je overená.

 
PLODY: veľké, oválneho tvaru. Škrupina je tenká, dobre lúskateľná, papierová. Jadro je stredne veľké, temnej karmínovej farby. Chuť je lahodná, sladkastá.

 
DOZRIEVANIE: počas septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie - nielen mleté orechy, ale aj vcelku, je veľmi dekoratívny. Zrelé jadro obsahuje viac vody, po vysušení môže zosychať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolnosť a odolnosť voči chorobám nebola overená.

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Valticiach, zaregistrovaný v r. 1971.

 
RAST: bujný, tvorí vznosné, široko guľovité koruny, dostatočne zahustené. 20-ročný môže dosiahnuť výšku aj 22 m. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 2-3 dni pred dozretím samčích jahňád, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Jupiter, prípadne Hartley.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, takmer pravidelná. Plodí prevažne na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 14-14,8 g a 43,5x38x35,5 mm), vajcovité s menšou špičkou, u niektorých plodov sú polovice nerovnako veľké. Rubina je hrubá, zelená, v zrelosti sa otvrára a orechy sa dobre z nej vylupujú. Škrupina je stredne hrubá - polopapierová, dobre až stredne dobre uzavretá, mierne až stredne zvrásnená, skoro hladká, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (tvorí 51,5 % plodu), dobre vypĺňa škrupinku, ale v porovnaní s ostatnými odrodami menej, je svetložlté, s mnohonásobne členenými lalokmi, preto sa horšie vyťahujú zo škrupinky vcelku. Chuť je dobrá, sladkastá, stredne aromatická s výrazne osobitnou príchuťou, ktorá sa však pri dlhšom skladovaní stráca, v suchom stave len mierne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 2. dekády, začiatkom 3. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (najmä mleté orechy). Jadro obsahuje dosť vody a aj kvôli členitosti ho treba rýchlejšie sušiť. Pri skladovaní môže čiastočne zosychať. Pri dlhodobom skladovaní v škrupine v príliš vlhkom prostredí sa môže vyskytnúť choroba jadier (Alternaria alternata).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu náchylnejší na zmrznutie kvetov. Vo vlhkých rokoch v zahustených výsadbách môže trpieť bakteriózou (Xanthomonas juglandis), na stanovišti netrpí hubovými chorobami.

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: zdravý a silný rast do cca 30 cm. Kvitne v apríli a máji.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, rovnomerné, tupo kužeľovité, lesklé, atraktívne, žiarivo červené. Chuť je osviežujúca, sladká. Plody sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
DOZRIEVANIE: v júni.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, mrazenie. Sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, príp.polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, buď v roku 1850 alebo 1872 nájdená ako náhodný semenáč, zrejme v Hohenheime.

 
RAST: stredný až bujný rast, vytvára vysoko guľovitú až previsnutú korunu. Neskoro raší.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi neskoro, až v druhej polovici mája. Vhodné opeľovače: Banánové zimné, Granny Smith, Charlamowski, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, ale striedavo vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 90 g), guľovité až plocho guľovité. Šupka je jemná, hladká až lesklá, svetložltá až slamovožltá, akoby vosková, v tieni zelenkastá, na slnečnej strane žltšia alebo červeno mramorovaná, s množstvom hnedých bodiek. Dužina je biela, mäkká, jemná a šťavnatá. Chuť je ostro kyslá, menej sladká, bez korenitosti, jemne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do novembra.

 
VYUŽITIE: najmä na muštovanie, výrobu cideru či pečenie a iné kuchynské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, ale inak je veľmi nenáročná na polohu, znesie aj horšie pôdy, aj mrazové kotliny aj vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, silne odolná voči chrastavitosti, múčnatke aj voči rakovine.

PÔVOD: súčasné Poľsko, Pruszc (nemecky Praust) pri Gdansku, ako náhodný semenáč ju od 70. rokov 19. storočia začal množiť nemecký škôlkar Anton Rathke, ktorý ju pomenoval podľa svojej dcéry.

 
RAST: slabý, vytvára menšie, úplne previsnuté, dekoratívne koruny. Je vhodná aj do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Kvety sú veľmi dekoratívne, tmavoružové. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Grahamovo, Hetlina, Jonathan, Malinové holovouské, Matkino, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Studničné, Vejlímek červený.

 
PLODNOSŤ: skorá, dosť vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, tupo kužeľovité. Šupka je hladká, hrubá, lesklá, zelenožltá až žltá, prekrytá na slnečnej strane červeným pruhovaným líčkom. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, málo chrumkavá. Chuť je kyslejšia až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do januára.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie a najmä na muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na polohu ani na pôdu, je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.